Miliarda používateľov, miliarda dôvodov na hnev

Dedina Ghes, ukrytá v kopcoch Uttaránčalu, štátu na severe Indie, ktorý sa týči na nižších svahoch Himalájí, sa už dlho riadi starými zvyklosťami. Nie sú tu asfaltové cesty, chýba pripojenie na štátnu elektrickú sieť a život plynie pomalým, známym tempom. Ale aj tu sa niečo zmenilo. Prišiel vysokorýchlostný internet, ktorý poháňajú solárne panely a verejné systémy. Deti sa zúčastňujú na online vyučovaní, poľnohospodári kontrolujú ceny na trhu a rodiny volajú príbuzným zďaleka.

Naprieč celou Indiou je príbeh rovnaký, no v oveľa väčšom meradle: za posledných 15 rokov sa na internet pripojilo takmer 700 miliónov ľudí, čo mení ekonomiku, politiku aj každodenný život krajiny – dedinu po dedine, pripojenie po pripojení.

Obrovský skok v prístupe na internet v Indii je z veľkej časti výsledkom vládneho programu Digitálna India, ktorý v roku 2015 spustil premiér Naréndra Módí. Jeho cieľom bolo rozšíriť prístup k internetu na vidiek a sprístupniť verejné služby v online forme tým, ktorí len zriedkavo opustili svoje dediny alebo prišli do kontaktu so štátom. Aj v Pakistane bol v uplynulom desaťročí zaznamenaný prudký nárast, a to vďaka lacným smartfónom, kvalitnejším mobilným sieťam a novým peniazom z verejných aj súkromných zdrojov.

V súčasnosti je približne polovica ľudí v oboch krajinách online, pričom drvivá väčšina z nich využíva smartfóny. India a Pakistan majú dovedna takmer miliardu používateľov internetu – čo je približne jeden zo šiestich ľudí na internete v celosvetovom meradle. Všetko má však svoju temnú stránku a prístup na internet nie je výnimkou.

Dve jadrové mocnosti, jedna online smršť

Internet bol pre mnohých bránou k vzdelávaniu, obchodu a práci. Pomocou neho môžete vysielať hodiny prírodovedy deťom v dedinách bez učiteľov, objednávať si lekárov v mestách bez kliník a posielať tlačivá na miesta, kam poštár sotva príde. Zároveň ho môžete použiť aj na urážanie susednej krajiny, a to 24 hodín denne. Každý po svojom.

V apríli 2025, po smrteľnom útoku na turistov v Indiou ovládanom Kašmíre, pri ktorom zahynulo 26 ľudí, sa internet stal bojiskom. V priebehu niekoľkých hodín zaplavili sociálne siete falošné videá, obrázky vytvorené umelou inteligenciou a nepriateľské heštegy. Pakistanské účty šírili názor, že útok bol operáciou pod falošnou vlajkou, zatiaľ čo indickí používatelia vyzývali na otvorenú pomstu. Staré zábery boli prezentované ako nové dôkazy, skutočný smútok bol prekrútený na propagandu a pobúrenie sa šírilo sociálnymi sieťami rýchlejšie, než by sa dokázala presunúť akákoľvek armáda.

Nebolo to prvýkrát. Po útoku v Pulwame v roku 2019 sa v oboch krajinách rozhoreli nenávistné online kampane, ktoré vyhrotili napätie až na pokraj vojny. Hovoríme o dvoch krajinách, ktoré spolu majú takmer 1,7 miliardy obyvateľov – viac než pätinu planéty – a približne 350 jadrových hlavíc.

Hnev sa neobmedzuje len na subkontinent. V roku 2022 napätie vyvolané na sociálnych sieťach prispelo k pouličným bitkám medzi indickou a pakistanskou komunitou v Leicesteri, britskom meste, v ktorom je viac ako tretina obyvateľov indického pôvodu.

Hospodárske ťažkosti, politická nedôvera a stará nevraživosť sa teraz pohybujú rýchlosťou jedného kliknutia. Keďže sa India môže pochváliť najväčšou diaspórou na svete a Pakistan tiež patrí medzi popredné krajiny, napätie medzi Dillí a Islamabádom sa často odráža ďaleko za ich hranicami.

Virálny život násilia

Vzorec je vždy rovnaký. Vážna udalosť zasiahne – teroristický útok v Pulwame, pri ktorom zahynulo 40 indických vojakov, masaker turistov v Kašmíre, pri ktorom prišlo o život 26 ľudí, alebo dokonca prehra vašej krajiny v kriketovom zápase proti súperovi, čo vyvolá pouličné bitky v Leicesteri. Čoskoro nato sa na internete niečo objaví, napríklad staré video prezentované ako dnešná správa, klip poskladaný umelou inteligenciou alebo jednoducho obyčajná lož o tom, čo nejaký zloduch na druhej strane spáchal na vašich nevinných ľuďoch.

Príbeh sa šíri rýchlejšie, než by to dokázali samotné fakty, a rozpaľuje telefóny, kanály a nálady. Pokiaľ sa niekto odhodlá povedať, že to bol podvrh, hnev už úraduje. A veľa šťastia s jeho utlmením.

Nie je to len rýchlosť internetu, ktorá spôsobuje, že sa ohne hnevu tak ľahko šíria. Suchá je samotná pôda. Na miestach, kde ľudia preskočili pomalšie kroky moderného života, kde komunity preskočili z obdobia absencie elektriny a nízkej úrovne gramotnosti priamo do tiktokového feedu plného nacionalistických sloganov, je šok ešte prenikavejší.

Aj India, aj Pakistan sú veľmi mladé krajiny s nepokojným a na internete zbehlým obyvateľstvom. Vyniká najmä Pakistan: priemerný vek približne 20 rokov, hospodárstvo pod tlakom a jadrový arzenál pripravený na okamžité použitie. Obe krajiny sú demokratické, hoci v mnohých ohľadoch nedokonalé. Ako už ukázal útok v Pulwame, politici majú v takýchto extrémnych situáciách prirodzenú tendenciu nasledovať hlas ľudu. Hnev más, ktorý živia klamstvá alebo jednoducho neustále vystavovanie sa nenávisti na internete, môže pritom vytvárať skutočný tlak na vlády.

V regióne plnom starej nevraživosti a prenikavých spomienok nehýbu dejinami vždy len fakty, ale hlavne pocity – a tie sa šíria rýchlo.

Zhrnutie

V Indii a Pakistane sa za desať rokov pripojili na internet stovky miliónov ľudí, ktorí preskočili z dedín bez ciest a elektriny priamo do sveta smartfónov a tiktokových príspevkov. Konektivita otvorila nové dvere, ale aj nové nebezpečenstvá. Dezinformácie, nacionalistický hnev a nenávisť na internete sa v súčasnosti šíria rýchlejšie ako fakty a roznecujú vášne od Kašmíru po Leicester. V mladých nepokojných demokraciách, v ktorých hnev verejnosti môže vyvolať politické akcie, môže aj falošné video prerásť do skutočnej krízy. Keď dejiny formujú viac pocity než fakty, stačí jedna fáma, aby sa rozhorel oheň, ktorý už nikto nedokáže zastaviť.