Mosty alebo bojiská? O vlajkách rozprestretých na rôznych pologuliach

Nad vrcholmi Gilgit-Baltistanu svitá a na juh sa rúti kolóna nákladných áut s dieselovými motormi, ktoré sú naložené transformátormi a oceľovými nosníkmi. Na druhej strane subkontinentu sa indické fregaty prešmyknú Bengálskym zálivom cestou na cvičenia Malabár. Medzi pakistanskými projektmi iniciatívy Novej hodvábnej cesty v hodnote 50 miliárd dolárov a indickými vojenskými cvičeniami s flotilami Spojených štátov, Japonska a Austrálie pulzujú dve konkurenčné vízie bezpečnosti a prosperity.

Hodvábna cesta v novej podobe?

Od roku 2013 je Čínsko-pakistanský ekonomický koridor (CPEC) jednou z hlavných obchodných trás iniciatívy Novej hodvábnej cesty. Ide o tepnu diaľnic, potrubí a elektrární v hodnote 50 miliárd dolárov, ktorá sa vinie od prístavu Gwádar na brehu Arabského mora až do mesta Kašgar v čínskom Sin-ťiangu. Pre pakistanské vedenie, ktoré sužujú hospodárske útlmy a kolísajúca bezpečnosť, boli čínske investície záchranou. Elektrárne teraz osvetľujú balúčistanské noci. Nadjazdy sa vynárajú z pandžábskych rovín. Čínski inžinieri popíjajú čaj v Pešávare. 

V niektorých ohľadoch sa však prísľub CPEC rozplynul. Hoci ho premiér Šáhbáz Šaríf presadzuje ako geopolitickú nutnosť, pakistanské rezervy sa stenčili, militanti zaútočili na stavebné konvoje a prekročenie nákladov zabrzdilo modernizáciu ciest. Pomer dlhu Pakistanu k HDP, ktorý sa pohybuje nad 70 percentami, naznačuje riziko: čínske pôžičky, často s komerčnými úrokmi, by mohli Pakistan uväzniť v dlhovej pasci a obmedziť jeho nezávislosť.

Ďalšou výzvou je bezpečnosť. V regióne Balúčistan, kde sa nachádza prístav Gwádar, kľúčový uzol koridoru, považuje separatistická Balúčistanská oslobodzovacia armáda CPEC za čínsky kolonializmus. Ich útoky v minulých rokoch mohli byť odrazom nespokojnosti miestnych obyvateľov s ťažbou surovín a malým hospodárskym prínosom. 

Napriek tomu ponúka „duch Hodvábnej cesty“, ako sa zvykne nazývať, Pakistanu viac než len nárast objemu obchodu – konkrétne moderné zbraňové systémy, strategickú hĺbku a v konečnom dôsledku aj šancu vybudovať ochranný val proti Indii. Negatívne dôsledky rozširovania čínskeho pôsobenia pre Indiu spočívajú v tom, že CPEC prechádza cez Kašmír, ktorý spravuje Pakistan, čo predstavuje skutočnú výzvu pre jej územnú zvrchovanosť. 

Odpoveď Indie

Na minuloročnom samite Šanghajskej organizácie spolupráce India ako jediná odmietla podporiť iniciatívu Novej hodvábnej cesty a jej vyslanec varoval pred ohrozením suverenity a rizikom dlhovej pasce. Islamabád, podporovaný Pekingom, trvá na tom, že prepojenie presahuje „krátkozraké politické hľadiská“.

Uvedený slovný súboj odvtedy vystriedala menej zdvorilá výmena názorov. V marci 2025 vyvolal útok na indickú hliadku v Pahalgáme ostreľovanie na oboch stranách kontrolnej línie. Pakistanský minister obrany hovoril o „bezprostredne hroziacom“ indickom vpáde a indickí vyslanci urýchlene informovali delegácie OSN a naliehali na podporu plánu deeskalácie. Za zatvorenými dverami vyvíjal Washington tlak na obe hlavné mestá, zatiaľ čo Peking trval na nezávislom vyšetrovaní, čím sa nepriamo postavil na stranu svojho pakistanského partnera.

Na vyváženie je potrebné budovať alternatívne aliancie na zachovanie regionálnej rovnováhy, ako napríklad „Projekt Mausam“ v rámci Indického oceánu. Indické kalkulácie sú vskutku naklonené k Indo-Pacifiku. Nové prístavy v Čennai ani ropovody do Tokia nepropagujú žiadne neónové reklamy – namiesto toho Naí Dillí upevňuje vzťahy s Washingtonom, Canberrou a Tokiom pod hlavičkou Štvorstranného bezpečnostného dialógu (Quad). Cvičenie Malabár sa z bilaterálneho cvičenia stalo prehliadkou námornej sily štyroch krajín: fregaty brázdia vlny Bengálskeho zálivu, ponorky miznú pod hladinou.

Pre Indiu je Quad menej o zmluvných záväzkoch a viac o zladení cieľov – oslabenie vplyvu Pekingu nad Indickým oceánom a ochrana námorných ciest, ktorými prechádza polovica svetového obchodu.

Napriek tomu je prístup Indie naďalej opatrný. Vývoz do USA síce narástol, ale India si nemôže znepriateliť svojho najväčšieho dodávateľa zbraní – Rusko – ani si zatvoriť dvere na čínsky trh. Aj keď pohraničné potýčky pretrvávajú, podanie rúk premiéra Naréndru Módího a Si Ťin-pchinga na samite BRICS v roku 2024 naznačilo uvoľnenie vzťahov. Na domácej scéne strana Bharatiya Janata (BJP) využíva nacionalizmus na posilnenie svojho asertívneho postoja, no tým zároveň zužuje svoj diplomatický manévrovací priestor. 

Veľká mocenská hra

Obe krajiny pôsobia v kontexte zostrujúceho sa súperenia medzi USA a Čínou. V tomto boji veľmocí sa južná Ázia, ktorá bola kedysi odsunutá na vedľajšiu koľaj, ocitá v situácii, keď jej diaľnice a námorné cvičenia prekresľujú nielen mapy, ale aj samotné hranice suverenity.

Módí sa môže nakoniec rozhodnúť nepridať sa na stranu Ameriky ani Číny – hoci to by vyvolalo otázku, ako presvedčiť Čínu, že z prehlbovania vzťahov s Indiou môže získať rovnako veľa ako v prípade Pakistanu. Islamabád by mal zasa prospech z deeskalácie, keďže niektoré jeho základné zdroje vrátane vody pochádzajú z Indie.

Obaja susedia v súčasnosti kráčajú po úzkej ceste, hoci majú vlajky rozprestreté na rôznych pologuliach. Každá nová diaľnica v Gilgit-Baltistane, každé multilaterálne cvičenie v Juhočínskom mori prekresľuje hranice nielen na mapách, ale aj v srdciach. S pribúdajúcim májom diplomati zvažujú riskantné gambity, generáli aktualizujú plány pripravenosti a bežní občania sa pripravujú na to, čo príde ďalej. 

V súboji medzi hodvábom a oceľou – medzi obchodnými koridormi a obrannými koalíciami – sa samotná suverenita stala hlavnou cenou a možno aj iskrou ďalšieho požiaru.

Zhrnutie

Čínsko-pakistanský ekonomický koridor (CPEC) a indické partnerstvá v rámci Quad sú stelesnením prehlbujúcej sa strategickej priepasti. Napriek rýchlo narastajúcemu dlhu, pretrvávajúcim útokom militantov a oneskoreniam vo výstavbe zostáva Pakistan závislý od investícií Pekingu do infraštruktúry vo výške 50 miliárd dolárov, ktoré majú stabilizovať jeho hospodárstvo a posilniť bezpečnosť. India, ktorú znepokojuje regionálny vplyv Číny, posilňuje námornú a obrannú spoluprácu s USA, Japonskom a Austráliou v rámci zoskupenia Quad. Nedávne pohraničné a diplomatické strety zdôrazňujú riziko pochybenia. Keďže obe strany budujú cesty, prístavy a spojenectvá, južná Ázia čelí stále intenzívnejšiemu súpereniu, v ktorom ide o veľa.