Menej vedomostí a zručností. Distančné vzdelávanie uškodilo najmä odborným školám

Stredné školy prešli na dištančné štúdium 12. októbra. Na rozdiel od jarného zatvorenia škôl zostali tentoraz otvorené prvé stupne základných škôl a škôlky.

Minister školstva Branislav Gröhling zdôvodnil rozhodnutie tým, že výučba malých detí dištančnou formou je zložitá, kým stredoškoláci sú už schopní sa učiť aj sami. „Bolo veľmi dôležité, aby tieto deti chodili do školy,“ povedal Gröghling.

Študenti stredných škôl a druhých stupňov základných škôl by mali zostať doma na dištančnej výučbe až do 27. novembra. Minister však nevylúčil, že školy by mohli v prípade pokračujúceho nárastu počtu ochorení na COVID-19 zostať zatvorené až do Vianoc.

Menej efektívne ako bežná výučba

Takýto výpadok výučby hneď na začiatku školského roka spôsobuje problémy nielen samotným deťom, ale aj učiteľom, ktorí sa museli opäť prispôsobiť dištančnému spôsobu vzdelávania.

Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), patriaceho pod ministerstvo školstva, väčšina učiteľov v dotazníkovom prieskume k dištančnému vzdelávaniu po jarnom zatvorení škôl uviedla, že kombinovala online a offline výučbu.

Oba spôsoby, či už offline alebo online, označila veľká väčšina pedagógov v prieskume za menej efektívne ako klasickú prezenčnú formu vzdelávania. Jednoznačne najhoršie bola hodnotená offline výučba a to je problém. Nie všetci žiaci a študenti totiž majú neustály prístup k internetu.

Tisícky študentov neboli zapojené

IVP uvádza, že napríklad k online výučbe malo podľa odhadov zo škôl prístup takmer 565-tisíc žiakov a žiačok. To je však „iba“ 81,5 percenta žiackej populácie. Školy boli pritom na jar zatvorené od polovice marca až do konca mája.

Na základe riaditeľských odhadov a odhadov triednych učiteľov a učiteliek sa ukazuje, že do dištančného vzdelávania nebolo zapojených až 52-tisíc žiakov a žiačok základných a stredných škôl na Slovensku a to nie je zanedbateľné číslo.

Podľa niektorých pedagógov sa zavedeným dištančným štúdiom znížila kvalita výučby, keďže sú aj takí žiaci, ktorí nemajú technické možnosti vzdelávať sa dištančne a byť dennodenne online podľa rozvrhu. Sú prípady, keď majú rodiny niekoľko detí a len jeden počítač, a ani pripojenie na internet nemá každý v dostatočnej kvalite.

Problém s technickým zázemím u niektorých žiakov a študentov priznala po jarnej uzávere škôl aj štátna tajomníčka ministerstva školstva Monika Filipová. „Uzavretie škôl z dôvodu pandémie COVID-19 malo dopad na všetky deti, avšak obzvlášť na tie, ktoré doma nemajú pripojenie na internet,“ uviedla. Týmto študentom mali pomôcť letné školy určené aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Náročnejšie pre všetkých

Učitelia upozorňujú, že odovzdávať vedomosti žiakom a študentom „na diaľku“, či už offline alebo online formou, je oveľa náročnejšie časovo aj na prípravu. Využívanie informačných a komunikačných technológií hlavne u starších pedagógov môže byť problém. Navyše veľa času zaberá samoštúdium, webináre k používaniu rôznych aplikácií a podobne.

Podľa Milana Ďurošku, riaditeľa Strednej odbornej školy (SOŠ) elektrotechnickej v Starej Turej, je dištančná forma vzdelávania pre učiteľov, ale aj žiakov oveľa náročnejšia ako štandardná výučba. Najmä časovo, organizačne a technicky.

Na to, aby pedagógovia predišli problémom, musia si na hodiny pripraviť prezentácie, prípadne videá, kontrolné testy a ďalšie učebné materiály ako vždy, ale v online podobe. Navyše potrebujú spoľahlivú techniku a stabilné pripojenie na internet rovnako ako žiaci.

Riaditelia dostanú na digitálne vybavenie dotáciu z ministerstva školstva. Školy od 15 do 99 žiakov dostanú 500 eur, od 100 do 300 žiakov 2 000 eur a školy nad 301 žiakov dostanú 4 000 eur. Z týchto peňazí môžu kúpiť napríklad kamery, mikrofóny, konektory, prípadne aj notebooky. To však nerieši ďalší problém, ktorým je strata kontaktu a osobnej interakcie medzi študentmi a učiteľmi.

„Napriek tomu, že dnes hlavne mladí ľudia veľmi veľa komunikujú prostredníctvom komunikačných technológií, aj pri výučbe po čase všetkým chýba priama interakcia a osobné stretnutia. Tak to bolo aj v minulom školskom roku pri dištančnom vzdelávaní,“ uviedol Ďuroška pre Štandard.

Niektorí študenti majú podľa riaditeľa navyše pocit, že sú preťažení, nezvládajú riešiť všetky technické problémy. Pobyt doma ich vraj nemotivuje a rôzne rozptyľuje a niektoré povinnosti aj značne zanedbávajú. „A to sú ďalšie problémy, ktoré musia učitelia riešiť a popravde ich to značne zaťažuje,“ dodal Ďuroška.

Poučenie z jari

Napriek všetkým problémom sa nájdu aj pozitívne pohľady na dištančné štúdium. V porovnaní s jarným zatvorením škôl sa riaditelia podľa vlastných slov už poučili a niektorí dokonca považujú súčasnú formu výučby za príležitosť, ako zvýšiť kvalitu vzdelávania.

„Ide o celkový prístup žiakov a učiteľov. Ja sa teším z reakcií mnohých – žiaci sa pripájajú na online hodiny takmer 100 %, pracujú. Len nech to vydrží. Jednoducho je taká doba. Koľko bolo v osnovách nepodstatného, memorovania… Treba vybrať to podstatné. Ja si nemyslím, že hrozí osprostenie generácie. Problém je v neistote, neprofesijných rozhodnutiach vlády, zlej komunikácii,“ uviedla riaditeľka bratislavského Gymnázia Matky Alexie Helena Vicenová v odpovedi pre Štandard.

Podľa Vicenovej väčšina pedagogického zboru na jej gymnáziu vyučuje teraz kvalitne. Žiadne sťažnosti od rodičov či študentov na novú formu vzdelávania neeviduje.

Ani riaditeľka Obchodnej akadémie v Trnave Marta Bačíková sťažnosti od žiakov alebo rodičov zatiaľ nezaznamenala, keďže súčasný režim dištančného vzdelávania trvá zatiaľ len krátko.

„Na jar sťažnosti boli, čo bolo pochopiteľné. Na online vzdelávanie sme neboli pripravení. Učenie na diaľku trvalo dlho a nebolo jasné, kedy sa do školy vrátime. Maturita išla cez priemery známok, prijímačky neboli, čo navodilo dojem, že učiť sa netreba. Online komunikácia má svoje výhody, ale aj veľa nevýhod. V online priestore sú ľudia náchylní k väčšej kritike a tiež k sťažovaniu sa. Verím, že už sme to prežili a bude to lepšie,“ povedala Bačíková pre Štandard.

Príležitosť na lepšie vzdelávanie

Riaditeľka Obchodnej akadémie v Trnave ďalej dodala, že rozvrh na ich škole urobili tentoraz tak, aby práca bola rozvrhnutá počas celého vyučovacieho dňa, aby učitelia a ani žiaci neboli preťažení, aby mali dostatok času na úlohy a hlavne, aby po vyučovaní mali voľný čas. „Na jar toto nebolo dodržané a bolo na to najviac sťažností,“ uviedla Bačíková.

Obavy z toho, že by študenti OA v Trnave mali zhoršenú výučbu, riaditeľka podľa vlastných slov nemá. Práve naopak, v zavedení dištančného štúdia vidí aj pozitíva. „Po skúsenosti z jari, ktorú sme vyhodnocovali s učiteľmi i so žiakmi, môžem konštatovať, že žiaci získali viac zručností, samostatnosti, tímovej práce a flexibility. Možno menej vedomostí a faktografických znalostí, ale viac kompetencií, po čom dlho volali zamestnávatelia.“

Na otázku, či sa zavedením dištančnej výučby nezhoršila kvalita vzdelávania, Bačíková prekvapivo uviedla, že práve naopak. „Kvalita výučby pokročila dopredu skokom. V rámci našej školy toľko inovácií, koľko sme dali od jari, sme nedali za posledných desať rokov, aj keď sme boli dlhodobo najlepšou odbornou školou na Slovensku v rámci INEKO a inovácie boli náš každodenný chlebík. Som riaditeľkou 22 rokov, no taký posun dopredu som ešte nezažila a ani som neverila, že by sme boli toho schopní,“ dodala riaditeľka OA v Trnave.

Menej praktických zručností na odborných školách

Pozitíva a šance na kvalitnejšie vyučovanie však nevidia stredné odborné školy a učilištia, ako je napríklad aj spomínaná SOŠ Stará Turá. Takéto prakticky orientované školy majú so zavedením dištančnej formy štúdia problém navyše, keďže učia aj predmety, ktoré je podľa riaditeľa Milana Ďurošku takmer nemožné odučiť takouto formou a hľadajú sa len viac alebo menej vhodné a úspešné náhrady.

Ďuroška tvrdí, že celkom určite dôjde k tomu, že študenti budú mať pre dištančné vzdelávanie menej vedomostí a praktických zručností. Hrozí to podľa neho najmä slabším žiakom. „U šikovnejších, zručnejších žiakov to nemusí byť až taký veľký problém, ale slabší, zaostávajúci žiaci to pocítia oveľa intenzívnejšie. Hlavne keď uvážime, že táto situácia môže trvať takmer rok (od marca 2020). Šikovnejším a ambicióznejším žiakom rozsah takto realizovateľnej výučby niekedy ani nestačí,“ varuje riaditeľ SOŠ, ktorá už vyše 50 rokov vychováva elektrotechnikov, ale aj programátorov počítačových sietí či inžinierov.

Riešenie od susedov

Vzhľadom na raketovo rýchle šírenie ochorenia COVID-19 zatvorila vláda školy aj v susednom Česku. Pre jedno- a dvojročné praktické školy však platia výnimky. Podľa vyjadrení českého ministra školstva Roberta Plagu praktická výučba musí aj naďalej pokračovať. „Tú nenahradíte žiadnou formou dištančného vzdelávania,“ uviedol šéf českého rezortu školstva v rozhovore pre portál iDnes.cz.

Zároveň je podľa Plagu potrebné zamerať sa na študentov posledných ročníkov, teda tých, ktorých čaká maturitná alebo záverečná skúška. V Česku sú však doma nielen študenti stredných škôl a druhého stupňa základných škôl, ale aj žiaci na prvom stupni a zatiaľ nie je jasné, kedy sa vrátia k bežnej forme štúdia. Najčernejšie scenáre hovoria o možnosti, že sa školy naplno otvoria až na nový rok.