Maľby bohatých mešťanov, stredoveké pivnice aj pierot. Ako sa rodila unikátna knižnica v Prešove

Projekt prestavby troch meštianskych domov na knižnicu iniciovala jej riaditeľka Iveta Hurná. V zásuvke jej ležal dlhé roky, kým nazbierala odvahu a predostrela ho zriaďovateľovi knižnice, a to Prešovskej krajskej župe. Podľa jej slov bol náročný a veľmi odvážny, mnohí ju od zámeru odhovárali a skepticky vysvetľovali, že nevyjde.

Prešovskému samosprávnemu kraju sa páčila myšlienka mať v meste najmodernejšiu knižnicu na Slovensku, ktorou v súčasnosti Knižnica P. O. Hviezdoslava je. Rekonštrukciu troch meštianskych domov a ich premenu na tento účel podporil celkovou sumou 7,8 milióna eur.

Dnes na tomto mieste nájdu milovníci kníh architektonicky unikátne čitateľské zázemie a moderný čitateľský a kultúrny komplex s kaviarňou. Okrem odbornej a náučnej literatúry si môžu prečítať beletriu, detskú aj inojazyčnú literatúru. Presťahovali sem aj Centrum regionálnych dokumentov, bibliografiu a administratívu. Súčasťou areálu je novostavba podzemného parkoviska.

Slúžili ako školské zariadenia

Domy sú národnou kultúrnou pamiatkou, no Adriana Krafčíková z Krajského pamiatkového úradu Prešov vraví, že každé obydlie v pamiatkovej rezervácii mesta Prešov je hodnotnou stavbou. „Pretože vypovedá o vývoji zloženia obyvateľov mesta a o jeho stavebnom a urbanistickom vývoji.“

Niektoré časti múrov zrekonštruovaných domov pochádzajú ešte z počiatku vývoja mesta Prešov. Každý z nich písal vlastný historický príbeh, až kým sa v roku 1893 nespojili do jedného objektu školského zariadenia Ústavu pre výchovu opatrovateliek. V roku 1899 tieto priestory začlenili do Ženského učiteľského ústavu.

Nachádzali sa tam teda triedy pre výučbu, jedáleň, internát a škôlka, tiež správcov byt a kancelárie učiteliek.

„Vystriedalo sa tam viacero školských zariadení. Po Ženskom učiteľskom ústave tam našli útočisko koedukačný ústav, osemročná škola, jedenásťročná škola či hudobná škola. Vždy však slúžili na edukačné účely, pretože práve prízemné alebo sálové riešenie bolo vhodné na zhromažďovanie detí,“ vysvetľuje ďalej s dôvetkom, že naposledy tam mala svoje dielne Stredná odborná škola dopravná.  

Keď v roku 2022 začínali prvé realizačné práce na projekte knižnice, priestory už boli dlhodobo nevyužívané.

Najvzácnejší objav

Domy pred školským účelom slúžili rozličným vlastníkom. Žili tam obchodníci, mäsiari, zlatníci, farbiari, senátor či župan.

„Išlo o natoľko solventných mešťanov, že si mohli dovoliť zavolať profesionálnych výtvarníkov a remeselníkov, ktorí im urobili nielen bohatú štukovú výzdobu fasád, ale aj bohatú výtvarnú výzdobu interiéru,“ popisuje Krafčíková.

Práve tieto maľby sú najzásadnejším pamiatkovým objavom reštaurátorského výskumu, ktorý realizovali v priebehu rekonštrukcie domov.

Odborníčka dopĺňa, že vyzdobené neboli len takzvané „parádne“ predné izby, ale maľby sa nachádzali aj v ďalšom trakte od ulice – na klenbách a stenách –, čo bývalo výnimočné.

Nálezy malieb boli viacvrstvové. „To znamená, že aj piati vlastníci za sebou mali toľko peňazí, aby ich premaľovali, pričom zachovali pôvodné a pridávali len ďalšiu vrstvu výmaľby,“ upresňuje pamiatkarka. Išlo prevažne o florálne, mýtické a biblické motívy.

V Prešove sa podľa nej vyskytujú všelijaké maľby na stenách, aj staršie, no tieto sú historicky hodnotné, pretože niektoré z nich maľovali ručne „od oka“, nie šablónami. Napriek tomu sú diela kvalitné.

Konkrétnu reštaurovanú maľbu však vytvorili šablónou. Reštaurátor ju odvážne datuje až do baroka.

Výtvarné artefakty našli vo viacerých častiach obnovovaných domov, ale niektoré nemohli zachovať v rámci sprístupnenej prezentácie. Iné však po rekonštrukcii zaradili v knižnici do Oddelenia bibliografie a Centra regionálnych dokumentov.

Maľby, ktoré nebolo možné nechať odhalené, reštaurátori prekryli ochrannou vrstvou. Ak zriaďovateľ nájde finančné zdroje, dajú sa tiež obnoviť a sprístupniť verejnosti.

Pivnice zo 16. storočia  

Typickým meštianskym domom v Prešove bol dom prejazdového typu. „Mal priechod z ulice do dvora pešo aj kočom, čiže bol súčasne aj prejazdom. Mal dvojtraktovú dispozíciu – jeden trakt tvoril prejazd a druhý obytnú časť, respektíve predajňu, výrobňu,“ vysvetľuje odborníčka.

Najstaršou časťou meštianskych domov je pivnica v strednej časti. Je datovaná do prvej polovice 16. storočia, čiže do obdobia neskoršej gotiky. V minulosti aj teraz slúžila skôr ako skladovací a odkladací priestor.

Pivnice boli v každom z riešených domov, jedna mala dokonca aj samostatný vstup z ulice tvorený z kamenných schodov. „Takéto vstupy postupne z ulice vymizli a nahradili ich neskôr vstupy z prejazdu, alebo z dvora. Pozostatok jedného z nich v podobe zachovaného kamenného schodiska je možné vidieť práve v pivnici domu na Slovenskej 22,“ opisuje detaily pamiatkarka.

V priebehu obnovy našli aj ďalšie otvory do pivníc na nižších úrovniach do druhého podzemného podlažia, ktoré bývali paradoxne mladšie. O prvej pivnici prepojenej spomínanými schodmi pamiatkari vedeli. O ďalšej sa dozvedeli až pri oprave kanalizácie pod chodbou domu na Slovenskej 18.  

„Zrazu sa tehlová klenba prepadla a my sme ostali vo vzduchu,“ hovorí teraz už s úsmevom. Pivnice napokon stavbári zasypali, stabilizovali, vytvorili podlahu a osadili kanalizáciu.

Ďalšou zvláštnosťou je, že jedna z pivníc bola postavená celá z kameňa, čo v Prešove nebývalo zvykom.

Objavili klasicistické kachľové pece aj figúrku pierota

Práce na projekte začali architektonicko-historickým výskumom. Nasledoval archeologický výskum na území súčasných podzemných garáží.

Bol rozsiahly, ale poskytol veľa zaujímavých nálezov. „Našli sa fragmenty minimálne ôsmich kachľových pecí. Išlo o veľmi pekne zdobené glazované kachlice s florálnymi a biblickými motívmi, ktoré spolu súviseli a mávali zväčša zelený odtieň. Okrem toho sme objavili fragmenty tanierov, dokonca kovovú figúrku pierota, ktorá po očistení pekne zobrazuje postavičku ležiaceho šaša,“ vymenováva odborníčka. Na dvore našli hneď niekoľko zemných chladničiek.

Odkryli aj rozličné železné predmety, gombík, sklenenú guličku, zvieracie kosti, črepy a fragmenty skla. Nachádzala sa tam aj časť stredovekej pece. Objavy má knižnica vo svojom prenájme a prezentuje ich v Oddelení bibliografie a Centra regionálnych dokumentov.

Krafčíková upriamuje pozornosť aj na technológie a materiály spevnených plôch vo vtedajších dvoroch. Na chodníky a priechody používali bohatí mešťania často riečne okruhliaky a popri fasáde zaniknutých domov na dvore to boli pieskovcové platne a dosky.

„Ukážky nájdenej dlažby sme využili sčasti na spevnenej ploche terasy pod pavlačou. Návštevníci knižnice ich môžu vidieť v priestoroch knižničnej kaviarne," informuje.

Bohatý klenbový systém a majestátny platan

Významným prvkom všetkých podlaží domov bol ich klenbový systém. Podľa odborníčky sa v interiéri nachádzajú prevažne valené tehlové klenby s päťbokými výsečami, v niektorých častiach dominovali pruské placky či korýtková klenba. V podkroví, v bývalej malej izbe správcu, našli dokonca hodnotný kamenný portál.

Najväčšou dominantou unikátnej knižnice je jednoznačne platan na nádvorí. Jeho ochranná a tieniaca schopnosť zaručuje pohodové posedenia pri káve a čítaní kníh. Arboristi odhadujú vek tohto majestátneho stromu na 150 rokov. Podľa Krafčíkovej ide o odvážne tvrdenie a jeho vek predpokladá do 130 rokov.

V priebehu života ho orezávali, často neodborne, takže rezy sa nie vždy dobre zrástli. Bolo otázne, či prežije rekonštrukciu, najmä jeho koreňová časť pod stavbou.

„Arborista navrhol zopár liečebných kúr, aby strom zosilnel, lebo jeho údržba bola tiež zanedbaná, rovnako ako údržba meštianskych domov,“ dodáva.

Platan údajne chránil pred vplyvmi počasia aj pavlač a výplne otvorov, ktoré sú v jeho tesnej blízkosti. Aj tú obnovili umelecko-remeselne, vďaka čomu sa podarilo zachovať liatinové hlavice – niektoré časti z nich ostali pôvodné a chýbajúce doplnili na základe tvarovej kópie.

Domy prišli o vzácne výplne okien

Celková rekonštrukcia sa podľa pamiatkarky z Krajského pamiatkového úradu v Prešove vydarila. Mrzí ju len jedna skutočnosť. Prestavbou prišli meštianske domy o mnoho pôvodných výplní okien a dverí z konca 19. storočia, ktoré boli zachované vo veľmi dobrom stave.

„Ide o šestnásť dobových výplní stolárskych dverí aj s drevenými obložkami, ktoré boli kazetované, dvojkrídlové. Boli to kvalitné klasicistické výrobky. Obnovilo sa iba šesť kusov. Všetky exteriérové okná nahradili protipožiarnymi a toto je podľa mňa veľká strata pre pamiatkový fond," konštatuje s dôvetkom, že nájsť v Prešove takéto zachované okná nie je vôbec jednoduché.

V súčasnosti ich nie je ľahké ani napodobniť. "Z dnešných dostupných stolárov by ste dlho vyberali toho, kto to ešte vie ručnou prácou opraviť a súčasne ktorého ste ešte schopní zaplatiť. Niektoré detaily už ani nie je možné v našom prostredí s novými strojmi vyrobiť,“ spresňuje.

Stojí si však za tým, že je spoločensky prospešné, že všetky obnovené pamiatky naďalej žijú. V podobnej starostlivosti o historické dedičstvo by podľa jej názoru mali samosprávy a štát pokračovať aj pri ďalších pamiatkach v regióne. Mnohé čakajú v havarijnom stave na svoje zmŕtvychvstanie.