Merz sa stal novým nemeckým kancelárom až po historickom fiasku. Bundestag schválil vládu

Nemeckého konzervatívneho lídra Friedricha Merza (69) v utorok zvolili za kancelára po druhom kole hlasovania v parlamente, po tom, čo jeho nová aliancia so stredoľavicovými sociálnymi demokratmi prekvapivo zlyhala pri prvom pokuse.

Merzovo nezvolenie v prvom kole bolo bezprecedentné v povojnových dejinách Nemecka a znamenalo politické zlyhanie pre politika, ktorý sľubuje oživenie hospodárskeho rastu v čase globálnej nestability.

Noví ministri

Jeho aliancia CDU/CSU zvíťazila vo februárových federálnych voľbách a následne uzavrela koaličnú dohodu so sociálnymi demokratmi.

Koaličná dohoda obsahuje plány na podporu hospodárskeho rastu, ako sú zníženie daní pre firmy a zníženie cien energií. Zároveň sľubuje silnú podporu Ukrajine a zvýšené výdavky na obranu.

Merz, ktorý začal svoju politickú kariéru ako poslanec Európskeho parlamentu v roku 1989, ešte nepreukázal svoje schopnosti vo výkonných politických funkciách – jeho zvolenie za kancelára je jeho prvým vstupom do výkonnej moci.

Z predchádzajúcej vlády si miesto udrží len jeden minister – minister obrany Boris Pistorius. Ostatní členovia Merzovho kabinetu sú noví, pričom mnohí z nich majú skúsenosti z privátneho sektora.

Po prvom neúspešnom hlasovaní nemecký Bundestag upadol do chaosu. Merz zostal po hlasovaní viditeľne zaskočený. Získal iba 310 hlasov namiesto potrebných 316.

Koalícia CDU/CSU a SPD má pritom spolu až 328 mandátov. Hlasovanie však ukázalo, že ani táto väčšina nezabezpečila Merzovi bezproblémové zvolenie.

Ako pripomenuli agentúry Reuters aj DPA, v povojnovej histórii sa dosiaľ nestalo, aby Spolkový snem odmietol kandidáta na kancelára po úspešných koaličných rokovaniach.

Politický šok v Berlíne. Riešenie sa hľadalo v zrýchlenom režime

Predsedníčka Bundestagu po prvom hlasovaní prerušila zasadanie, aby sa politické skupiny mohli poradiť o ďalšom postupe.

Podľa britského denníka Guardian na situáciu okamžite reagovala opozičná AfD, ktorá vyzvala na predčasné voľby. O povolebnom zmätku písal aj vplyvný nemecký týždenník Der Spiegel.

Po následných rokovaniach predseda poslaneckého klubu konzervatívneho bloku CDU/CSU Jens Spahn oznámil, že Merz bude opäť kandidovať.

„My ako koalícia – CDU/CSU a SPD – opäť nominujeme Friedricha Merza do druhého kola,“ povedal Spahn.

V druhom kole tajnej voľby zaňho hlasovalo 325 poslancov, na potvrdenie vo funkcii potreboval najmenej 316 hlasov.

Nového kancelára už oficiálne vymenoval spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier.

Rivalita s Merkelovou

Joachim-Friedrich Martin Josef Merz sa narodil 11. novembra 1955 v meste Brilon v Severnom Porýní-Vestfálsku. Po maturite v roku 1975 a absolvovaní ročnej vojenskej služby študoval v rokoch 1976 až 1982 právo a politológiu v Bonne a v Marburgu. Počas štúdií sa v roku 1981 oženil s budúcou právničkou a v súčasnosti sudkyňou Charlotte Gassovou, s ktorou má tri deti.

V rokoch 1985 až 1986 pôsobil ako sudca na okresnom súde v Saarbrückene a od roku 1986 pracoval tri roky ako právnik pre nemecký Zväz chemického priemyslu v Bonne a vo Frankfurte nad Mohanom.

Už ako 17-ročný vstúpil v roku 1972 do Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a aktívne sa angažoval v jej mládežníckej organizácii (Junge Union). Profesionálnu politickú kariéru začal v roku 1989 zvolením za poslanca Európskeho parlamentu. Po piatich rokoch sa stal poslancom Spolkového snemu (Bundestag), ktorého členom bol v rokoch 1994 až 2009 a následne tiež od roku 2021. V rokoch 2000 až 2002 zastával post predsedu poslaneckého klubu CDU/CSU v Spolkovom sneme, rovnako aj od 15. februára 2022. Po voľbách do Bundestagu v roku 2002 musel túto pozíciu prenechať šéfke CDU Angele Merkelovej.

Veľkú časť Merzovej politickej kariéry poznačila práve rivalita s Merkelovou, s ktorou súperil tak o vedúce pozície v CDU, ako aj v parlamentnom klube. Z týchto politických súbojov však vyšiel vždy ako porazený.

Prechod do biznisu, zastupoval BlackRock

V roku 2009 Spolkový snem opustil, po 20 rokoch sa z politiky stiahol a prešiel do sféry podnikania. Vystriedal rôzne riadiace i dozorné rady vo veľkých spoločnostiach. Okrem iného pracoval ako právnik a senior poradca v medzinárodnej právnickej firme Mayer Brown a v rokoch 2009 až 2019 bol predsedom Atlantik-Brücke, vplyvnej neziskovej organizácie podporujúcej spoluprácu a väzby medzi Nemeckom, Európou a Severnou Amerikou. Nakoniec, od roku 2016, predsedal nemeckej pobočke amerického investičného giganta BlackRock. Po návrate do politiky z tohto postu začiatkom roku 2020 odstúpil.

Lobista, úspešný právnik a odborník na financie sa začal opäť politicky angažovať na jeseň 2018. Stalo sa tak po tom, ako Merkelová v októbri 2018 oznámila, že v decembri už nebude kandidovať na post šéfky strany a po skončení funkčného obdobia v roku 2021 sa nebude uchádzať ani o post nemeckej kancelárky.

Uvoľnená cesta do politiky

Cesta návratu do politiky bola voľná. Kreslo predsedu CDU sa mu ale v decembri 2018 nepodarilo získať, prehral súboj s Annegret Krampovou-Karrenbauerovou. Ani druhý pokus v januári 2021 nevyšiel, začiatkom roku 2021 podľahol Arminovi Laschetovi.

Úspešný bol až tretí pokus v januári 2022. Zvolenie Merza za predsedu kresťanských demokratov definitívne uzatvorilo éru Angely Merkelovej, pretože dvaja predchodcovia nového šéfa CDU boli vnímaní ako jej nasledovníci. Nastupujúci predseda mal podporu najmä tej časti strany, ktorá požadovala návrat ku konzervatívnejším koreňom, čo bolo v protiklade so strednou cestou presadzovanou Merkelovou. Sám sa zaviazal, že „otočí stranu o 180 stupňov“.

CDU posilnila pod jeho vedením konzervatívny profil, do centra pozornosti dostala liberálnu hospodársku politiku, je za opätovné využívanie jadrovej energetiky (Nemecko opustilo jadro v apríli 2023

„Konzervatívec starej školy“ Merz zastáva tvrdší postoj k imigrácii – kritizoval napríklad liberálne sociálne dávky a obvinil ukrajinských utečencov zo „sociálnej turistiky“. Za tento výrok sa neskôr ospravedlnil. Podporuje Kyjev, ako aj dodávky rakiet dlhého doletu Taurus, teda to, čo jeho predchodca Scholz odmietal z obáv, že by tento krok zatiahol Nemecko do vojny na Ukrajine.

Oficiálne potvrdenie kandidatúry CDU/CSU na post spolkového kancelára získal Merz 23. septembra 2024. Po víťazstve v predčasných parlamentných voľbách (23. februára 2025) dal najavo, že nemieni strácať čas a novú vládu chce zostaviť do veľkonočných sviatkov. Stalo sa a Friedrich Merz 9. apríla 2025 na tlačovej konferencii v Berlíne oznámil, že Nemecku bude po piatykrát v dejinách vládnuť takzvaná veľká koalícia zložená z CDU/CSU a sociálnych demokratov z SPD.

Širokú diskusiu na nemeckej politickej scéne a vlnu protestov vyvolalo koncom januára 2025, tesne pred voľbami do Bundestagu, hlasovanie v Spolkovom sneme, počas ktorého pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) podporila Merzov päťbodový plán sprísnenia azylovej politiky. Nový spolkový kancelár však akúkoľvek povolebnú spoluprácu s AfD viackrát opakovane odmietol.

Do úradu nemeckého kancelára sa sťahuje 69-ročný Friedrich Merz, ktorého hobby je lietanie. Vo vládnej budove na brehu rieky Spréva v Berlíne tak zasadne prvýkrát šéf spolkového kabinetu s pilotným preukazom.

(reuters, tasr, red)