Jozef Bíreš: Hlavným zdrojom nákazy afrického moru ošípaných je diviačia zver

S profesorom Jozefom Bírešom, bývalým ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, sme sa rozprávali o tom, ako čo najlepšie zvládnuť situáciu okolo afrického moru ošípaných a od čoho závisí zastavenie šírenia choroby.

Čo je mor ošípaných?

Africký mor ošípaných je vysokokontagiózne, to znamená prenosné, rýchlo sa šíriace vírusové ochorenie. Napáda domáce ošípané a diviačiu zver. Ide o ochorenie, ktoré je veľmi nebezpečné. Pokiaľ sa dostane do domáceho chovu, tak je 85- až 100-percentná úmrtnosť, taktiež sa všetky zvieratá utrácajú. Teda je to podobný postup ako pri slintačke a krívačke. Choroba sa nelieči a v súčasnej dobe ešte nie je proti nej ani vakcína.

Je choroba nebezpečná pre ľudí?

Človek nie je vnímavý, teda neochorie. Na druhej strane sú ľudia veľmi často prenášačmi vírusu. Ide najmä o tých, ktorí poľujú v lesoch, lebo diviak je veľmi vnímavý. Chodia do lesa a môžu to preniesť na obuvi či oblečení.

Je prenos možný aj potravou?

Samozrejme, aj potravou. Pokiaľ doma ľudia vyrábajú klobásy z nakazených diviakov alebo domácich ošípaných a prinesú si danú potravinu napríklad na farmu. Aj takéto prípady vírusu potravou boli potvrdené.  

Prekvapil vás výskyt ohniska afrického moru ošípaných v domácom chove?

Myslel som si, že s africkým morom ošípaných sme si už poradili. U diviakov stále táto choroba pretrváva. Preto boli už dávno zavedené na farmách opatrenia na zabránenie priameho či nepriameho kontaktu diviačej zveri s ošípanými. Farmári sú povinní to uplatňovať, takže ma to veľmi prekvapilo.

Zaskočilo vás ochorenie konkrétne aj na tejto farme v okrese Levice?   

Áno. Táto farma sa nachádza v extraviláne, je izolovaná. Čo ja si pamätám, je tam čierno-biely systém. Takže som bol prekvapený, že sa tu opäť nákaza potvrdila.

Odkiaľ sa na farmu mohla nákaza dostať?

Toto si vyžaduje prešetrenie. Predpokladám, že kontakt s diviačou zverou je na uvedenej farme vylúčený. Takže to mohlo byť zapríčinené presunom zvierat, že sa tam dostal nakazený jedinec. Mohol to byť aj človek, ktorý do priestoru doniesol nákazu na oblečení, v potravinách a podobne. Takisto dopravné prostriedky, pokiaľ sa neuplatňuje dezinfekčný brod pri vstupe, ale aj kontaminované krmivo. Pokiaľ je tam slama a nie je vylúčený kontakt s diviačou zverou, tak to môže byť problém. Vírus v slame prežíva tri až štyri mesiace.

Spoločnosť má viacero chovov po celom Slovensku, hrozí riziko, že „vyskočia“ aj ďalšie ohniská?

Táto farma je určená na výkrm. To znamená, že zo štyroch fariem, ktoré tento majiteľ má, zváža odstavčatá a tu ich dokrmuje. Takže v predovšetkým treba vylúčiť akýkoľvek kontakt s ďalšími chovmi.

Vyskytoval sa mor ošípaných na týchto farmách aj v minulosti?

U tohto chovateľa sme likvidovali africký mor ošípaných v roku 2001 v Jesenskom a v Brutoch. Vtedy sme museli usmrtiť viac ako 40-tisíc ošípaných. Myslel som si, že vzhľadom na skúsenosť u tohto farmára sa už nemôže potvrdiť africký mor ošípaných.

Poľovníci likvidujú diviačiu zver. Je to potrebné, pomáha to v boji so šírením afrického moru ošípaných?

Poľovníkov môžem pochváliť. Nám sa s nimi pri eradikácii afrického moru ošípaných veľmi dobre spolupracovalo. Nútili sme ich znižovať stavy diviakov. Dávali sme im takzvané "zástrelné", ktoré sa pohybovalo okolo sto eur. Z rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sme pre poľovnícke združenia nakúpili viac ako tisíc chladiacich boxov, aby do nich ukladali diviaky. Následne prebehlo vyšetrenie a až potom mohli manipulovať s uhynutými zvieratami.

Treba pokračovať v eliminácii diviačej zveri?

Spolupráca s poľovníkmi je dobrá, ale ešte stále je v niektorých regiónoch diviačia zver premnožená. Celé Slovensko má nadstav diviakov a sú hlavným zdrojom nákazy. Určite by mal byť počet zvierat regulovaný a znižovaný na minimum.    

Ako je to s obnovou chovov po nákaze moru ošípaných?

Ide o náročný proces. Prvá vec je usmrtiť zvieratá, potom ich zneškodniť v kafilérii. Dúfam, že tam všetky pôjdu. Potom prichádza mechanická očista. To znamená zariadenia či maštale mechanicky očistiť. Nasleduje takzvaná priebežná dezinfekcia. Všetko vydezinfikujú a dezinfekčný prostriedok nechajú pôsobiť. V ďalšej fáze nastupuje konečná dezinfekcia, po ktorej sa robia stery, či sa náhodou vírus nenachádza v niektorých častiach maštale. Okrem toho musia likvidovať aj krmivo či iné veci z farmy. To zaberie štyri mesiace až päť mesiacov. Potom privezú na farmu zopár kusov ošípaných. Tie testujú minimálne dva mesiace, či nákaza opäť nevznikne. Až po tomto všetkom môže farma opäť začať fungovať.    

Jozef Bíreš

Slovenský veterinár, vedecko-výskumný pracovník a vysokoškolský pedagóg, od mája do októbra 2023 minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. V rokoch 2003 až 2007 bol ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR) v Bratislave. V rokoch 2007 až 2010 pôsobil ako vysokoškolský profesor na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Od roku 2010 do roku 2023 bol ústredným riaditeľom ŠVPS SR. Profesor Bíreš momentálne vyučuje na UVLF v Košiciach.