Paralyzovaný pacient edituje video čipom v mozgu. Hlas mu vytvára AI
Bradovi Smithovi, manželovi a otcovi troch detí z Arizony, diagnostikovali v roku 2020 amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS). Medzi prvé príznaky tejto choroby patrí zvýšená svalová slabosť a atrofia, teda úbytok svalov. Na začiatku sa týka hlavne rúk a nôh, neskôr sa pridávajú problémy s rečou, prehĺtaním a dýchaním.
Dnes je Smith kompletne paralyzovaný, používa dýchací prístroj a nedokáže hovoriť. Jeho rozumové a mentálne schopnosti sú však plne funkčné.
Stal sa tretím pacientom spoločnosti Neuralink a prvým s kompletnou paralýzou, ktorému do mozgu implantovali mikročip pripojený do motorickej časti mozgovej kôry.
Edituje Youtube, hovorí, aj keď nemá hlas
Čip, ktorý má Smith implantovaný v lebke, obsahuje 1 024 elektród. Sníma nimi signály motorických neurónov v mozgovej kôre. Zdravý človek pomocou nich dáva príkazy svojim svalom vykonávajúcim želané pohyby.
V jeho prípade komunikuje čip cez rozhranie Bluetooth s počítačom Apple MacBook Pro, kde ovláda kurzor myši. Ovládanie mozgom sa musel naučiť, pokusmi zistil, že „myslené“ pohyby jazyka sa na to hodili najviac.
Oproti predchádzajúcemu spôsobu ovládania počítača, kde snímali pohyby oči, považuje „mozgovú kontrolu“ za lepšiu. Predtým totiž musel byť v tmavej miestnosti, aby kameru snímajúcu jeho oči nič nerušilo. Ovládanie čipom v mozgu funguje aj na vonkajšom svetle.
Pomocou tohto rozhrania vytvoril aj vyššie priložené video. Vzhľadom na to, že má takisto paralyzované ovládanie rečového aparátu a hovoriť vlastným hlasom nemôže, musela do hry vstúpiť umelá inteligencia.
AI model Grok natrénovali nahrávkami jeho hlasu z doby, keď ešte paralyzovaný nebol. Slovné vyjadrenie „naťukané“ klávesnicou na obrazovke pomocou „mozgovej“ myši povie AI jeho „vlastným“ hlasom. Ten odznel aj vo videu.
Postihnutý bol aj Hawking
Neurodegeneratívna choroba ALS spôsobuje postupnú stratu neurónov v mozgu a mieche, ktoré sú zodpovedné za riadenie vedomých svalových pohybov. Nepoužívané svaly následne zakrpatievajú.
Postihnutie pritom často neovplyvňuje schopnosť mozgu rozmýšľať a tvoriť vedomé myšlienky. U niektorých postihnutých sa však vyskytujú psychické poruchy ako nekontrolovaný smiech, úsmev či plač. Môže sa objaviť aj demencia čelného laloku mozgu.
Pacient má problém svoje aktívne vedomie prejaviť, v pokročilých štádiách zaniká schopnosť tvoriť reč. Medzi jediné funkčné motorické svaly patrí ovládanie očných viečok.
Amyotrofická laterálna skleróza sa vyskytne ročne u približne 2,6 jedinca na 100-tisíc ľudí, celkovo existuje v populácii asi sedem až deväť postihnutých na 100-tisíc obyvateľov. Približne štvrtina pacientov prežije päť rokov, osem až šestnásť percent desať rokov a pri piatich percentách existuje šanca, že s chorobou prežijú až 20 rokov.
Asi najznámejším pacientom trpiacim týmto postihnutím bol britský fyzik Stephen Hawking, ktorý sa dožil 76 rokov. Chorobu diagnostikovali v roku 1936 americkému baseballovému hráčovi Henrymu Louisovi „Lou“ Gehrigovi, v USA ju preto často nazývajú aj Lou Gehrigovou chorobou. Hráč jej podľahol v 37 rokoch, dva roky po zistení diagnózy.
Na postihnutie ALS zomrel vo veku 45 rokov aj bývalý český premiér, minister vnútra aj podpredseda sociálnych demokratov Stanislav Gross. Ostali po ňom dve dcéry.
Aj keď chorobu prvýkrát popísal v roku 1869 francúzsky lekár Jean-Martin Charcot, jej príčinu zatiaľ nepoznáme. Jedna z vedeckých štúdií považuje za pravdepodobnú príčinu jedného druhu ALS akumuláciu niektorých druhov bielkovín v motorických neurónoch. Špekuluje sa o genetických dôvodoch, spomína sa aj nadprodukcia voľných radikálov.
Tak ako nepoznáme, čo chorobu spôsobuje, nemáme ani účinnú liečbu. Určité štatistické úspechy prináša použitie kmeňových buniek či niektoré látky registrované ako liečivá.
V roku 2014 vznikla na zvýšenie povedomia o chorobe a podporu jej výskumu kampaň „Ice Bucket Challenge“, kde finančnú podporu sprevádzalo video s oblievaním sa ľadovou vodou.
Musk sa neangažuje len v DOGE
Hoci Elona Muska chvália aj preklínajú v súvislosti s americkým Úradom pre efektivitu štátnej správy (DOGE) zodpovedným za šetrenie federálnych prostriedkov, medzi jeho aktivity patrí aj firma Neuralink zaoberajúca sa rozhraním medzi mozgom a počítačom.
Spoločnosť založil v roku 2016, momentálne sídli v meste Freemont v Kalifornii. Pracujú pre ňu inžinieri aj vedci zaoberajúci sa neurónmi. Vytvárajú čipy pripojené k mozgom, ktoré dokážu pomocou tisícov elektród vysielať nervové signály spracovávané bezdrôtovo pripojeným počítačom.
Tie sa skladajú z biokompatibilného plastu a tenkých zlatých alebo platinových vodičov. Signály z nich prechádzajú do špeciálne vyrobeného mikročipu schopného paralelne spracovať až 1 536 kanálov.
Prvé pokusy vykonávali na zvieratách, v roku 2019 mala laboratórna myš mozog pripojený cez 1 500 kontaktov. V auguste 2020 „zadrôtovali“ mozog prasaťa.
Spoločnosť ako experimentálne subjekty využívala aj primáty, ochrancovia zvierat však kritizovali, že ich týrali a pri problémoch v pokusoch ich príliš veľa zahynulo. V roku 2021 ukázali opice hrajúce len pomocou mozgu hru Pong.
Povolenie na experimenty s ľuďmi získala spoločnosť v máji roku 2023. Prvým človekom s implantovaným čipom od Neuralinku sa tak začiatkom roku 2024 stal 29-ročný Noland Arbaugh, ktorý si pri plávaní poškodil krčnú chrbticu a od ramien nadol bol kompletne ochrnutý.
Druhý čip implantovali v auguste 2024 pacientovi s pseudonymom „Alex“. Mozgovú komunikáciu používa na 3D modelovanie a hranie počítačových hier.