Bruselské bludisko: kryptomeny v kliešťach európskej regulácie
Nedávne zmätky v administratíve vyvolali poplašné správy, že EÚ plánuje zakázať bitcoin. Našťastie to nie je pravda. Posledné dianie v bruselskej administratíve však ukazuje absurdnosť niektorých agend, pre ktoré sa bitcoin a kryptomeny stali zrnkami piesku v byrokratickom súkolesí. Zatiaľ čo bruselské agendy sa snažia vyvážiť inovácie a kontrolu, ich prístup často pôsobí ako slepá ulička.
Kryptomeny na čele s bitcoinom boli inšpirované kryptoanarchistickou filozofiou, ktorá považuje štátny aparát za potenciálnu hrozbu. Táto filozofia sa utvárala tak, aby boli kryptomeny čo najviac odolné voči štátnym zásahom a vyvíjali sa nezávisle od štátnych štruktúr.
Úspech kryptomien však pritiahol pozornosť úradníkov, ktorí sa ich v záujme boja proti praniu špinavých peňazí a terorizmu snažia regulovať rôznymi predpismi a obmedzeniami. Posledná epizóda tohto stretu názorne ukazuje limity európskej byrokracie. Na druhej strane môžeme dúfať, že táto legislatívna rozporuplnosť podnieti širšiu debatu o práve na anonymné transakcie.
Zvíťazí ochrana osobných údajov?
Čo sa teda stalo? Európsky výbor pre ochranu osobných údajov (EDPB), ktorý sa zaoberá ochranou dát, zverejnil dokument venovaný blockchainovým technológiám. Táto organizácia síce nevytvára zákony, ale vydáva odporúčania, aby bola legislatíva v krajinách EÚ čo najviac jednotná.
V dokumente sa definuje základný princíp ochrany osobných údajov: dáta by mali byť zmazané, pokiaľ už nie sú potrebné. Tento princíp je v podstate zdravým rozumom. Problém je, že ho možno len ťažko aplikovať na blockchainové technológie. Blockchain je zámerne navrhnutý tak, aby uchovával všetky dáta trvalo a transparentne, čo je v rozpore s princípom ochrany údajov. EDPB preto navrhuje zákaz blockchainových technológií, ktoré neumožňujú mazanie osobných údajov – čo by sa týkalo aj bitcoinu.
Nie je teda prekvapujúce, že sa začalo špekulovať o možnom zákaze bitcoinu v EÚ. Verejné blockchainy by podľa tohto návrhu nemali v Európe budúcnosť. Ak by sme sa pri čítaní dokumentu zastavili pri paragrafe 63, mohli by sme skutočne začať mať obavy. V nasledujúcom odseku však autori dokumentu ponúkajú riešenie v podobe takzvaných off-chain procesov.
Off-chain označuje aktivity, dáta alebo transakcie, ktoré neprebiehajú priamo na hlavnom blockchaine (on-chain), ale v oddelenom systéme. Technologicky je to možné, ale v praxi to znamená anonymizáciu dát vkladaných do blockchainu. Tento návrh zároveň ukazuje, že aj bitcoin je možné technologicky ďalej rozvíjať. Komisia pripomína, že ochrana údajov a súkromia musí používateľom umožniť zachovať anonymitu, ak si to želajú.
Problém však spočíva v tom, že súčasné európske zákony sa striktne vymedzujú proti technológiám umožňujúcim prísnu anonymitu. V rámci nových predpisov proti praniu špinavých peňazí (AML) sa EÚ zameriava na zákaz technológií a kryptomien, ktoré umožňujú vysokú mieru anonymity, najmä takzvané privacy coins. Tieto mince, ako monero, zcash alebo dash, využívajú pokročilé kryptografické techniky, aby znemožnili sledovanie transakcií.
Od roku 2027 budú v EÚ zakázané anonymné kryptomenové účty a mince chrániace súkromie. Regulované subjekty tak už nebudú tieto kryptomeny spracovávať. Tento krok môže obmedziť finančné inovácie a posilniť dohľad nad občanmi, čo znepokojuje zástancov digitálnych slobôd.
Dúfajme, že ochrana dát a právo na súkromie nakoniec prevážia nad snahou štátnych inštitúcií regulovať a kontrolovať všetky ľudské aktivity. Ak EÚ nenájde rovnováhu, riskuje, že bude zaostávať v oblasti decentralizovaných technológií.
Technická analýza: Ako sa vyvíja cena bitcoinu?
K 7. máju 2025 sa cena bitcoinu pohybuje na úrovni 97 053 dolárov. Za posledných päť dní zostala prakticky nezmenená s minimálnym rastom o 0,13 percenta. Bitcoin sa nedokáže trvalo vymaniť z pásma 96 000 až 97 500 dolárov, ktoré predstavuje silnú rezistenciu. Na prelomenie tohto pásma by bola potrebná výrazná pozitívna správa.

Vývoj ceny bitcoinu za posledné tri mesiace.
Takou správou by mohlo byť dnešné rozhodnutie amerického Fedu o úrokových sadzbách. Trhy túto možnosť zatiaľ príliš nezohľadňujú. Predseda Fedu Jerome Powell však čelí politickému tlaku Bieleho domu. Prezident Trump presadzuje nižšie sadzby, ktoré by oslabili dolár, podporili americký export a znížili úroky v komerčných bankách.
Americký dolár je už teraz relatívne slabý, ale banky udržujú vysoké úrokové sadzby, čo zaťažuje bežných Američanov. Na druhej strane má Powell dôvody sadzby nemeniť – makroekonomická situácia je neprehľadná. Ak by sa riadil čisto racionálnymi úvahami, pravdepodobne by uviedol, že potrebuje viac času na rozhodnutie o menovej politike. Čas však tlačí.
Pokiaľ Powell naznačí skoré zníženie sadzieb, mohlo by to bitcoinu pomôcť prekonať rezistenciu a znovu zacieliť na hranicu 100-tisíc dolárov.