Petr Drulák

Pri utorkovom tajnom hlasovaní tomu bolo inak. Merzovi do potrebnej absolútnej väčšiny chýbalo šesť hlasov a prvým kolom neprešiel. Uspel až v tom druhom. Krajina, ktorá potrebuje radikálny obrat, tým získava vládu, od ktorej sa dá očakávať kontinuita a najskôr aj predčasný koniec. Naopak, politickej sile, ktorá by sa o obrat pokúsiť mohla, hrozí zákaz.

Merzova cesta k zvoleniu za kancelára mala byť hladká. Jeho CDU/CSU sa bez väčších stretov dohodla so sociálnymi demokratmi (SPD) a spoločne v parlamente disponujú väčšinou, ktorá síce nie je nijako ohromujúca, ale napriek tomu je jasná; aritmetickú polovicu presahuje o dvanásť hlasov. Napriek tomu dostal v prvom kole o osemnásť hlasov menej, než by zodpovedalo počtu prítomných poslancov CDU/CSU a SPD.

Neznáme hlasy nesúhlasu a trápne hlasy súhlasu

Kto sabotoval dohodu straníckych šéfov? Na strane SPD mohlo ísť o prívržencov spolupredsedníčky Saskie Eskenovej, pre ktorú v Merzovom kabinete nebolo miesto, alebo mladí radikáli z ľavicového krídla nespokojní s tým, že Merz v januári s podporou AfD presadil zákon proti nelegálnej migrácii.

Zrada však mohla prísť aj z vlastného tábora. Dosť poslancov musí byť rozčarovaných, keď v koaličnej zmluve nenachádzajú nižšie dane, koniec zadlžovania, boj s migráciou a ďalšie záväzky, ktoré v kampani sľubovali voličom.