Jozef Onačilla

Kontroverzia okolo väzobného stíhania Daniela Bombica spočívala okrem iného aj v tom, že obvinenému Najvyšší súd SR uložil zákaz publikovania nenávistných prejavov.

Problém z pohľadu práva však spočíva v tom, že záväzná definícia nenávistného prejavu nie je ukotvená v žiadnej právnej norme. Mnohí si preto môžu takýto prejav vykladať rôznym spôsobom – čo je pre niekoho za hranicou prípustnosti, iný môže vnímať ako demokraticky prejavený názor.

Sloboda prejavu patrí medzi najvýznamnejšie občianske a politické práva, zaručené nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnými zmluvami, ako je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv. Práve európska súdna prax následne formuje aj vnútroštátne chápanie hraníc slobody slova.

Slobodu prejavu formoval Európsky súd pre ľudské práva

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) zahŕňa pod slobodu prejavu aj také informácie alebo myšlienky, ktoré sú priaznivo prijímané alebo považované za neškodné či bezvýznamné, ale aj tie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát, alebo akúkoľvek skupinu obyvateľstva. Súd tento výklad vyslovil už v roku 1976 v kľúčovom rozsudku Handyside proti Spojenému kráľovstvu.