Očakával ticho. Namiesto toho ho Lurdy privítali džavotom predavačov suvenírov, bzučaním neónových nápisov na hoteloch a vôňou horúceho vosku a vyprážaných churros. Pri západe slnka sa ocitol na promenáde a sledoval rieku sviečok, ktorá plynula popri ňom. Okoloidúca bosá žena šeptom odriekala modlitby. Neďaleko dieťa ťahalo svoju matku za rukáv a ukazovalo na stánok so soškami Panny Márie, ktoré svietia v tme. Sviečku nezapálil. Len sa pozeral.
Vo francúzskych Lurdoch prináša náboženský turizmus približne 300 miliónov eur ročne, čím sa toto mesto stáva značne závislé od príjmov z pútí. V roku 2024 privítala Fatima v Portugalsku 6,2 milióna pútnikov, čo zdôrazňuje jej hospodársky význam. Medžugorie v Bosne a Hercegovine každoročne priláka viac ako milión pútnikov, ktorí do miestnej ekonomiky prinášajú odhadom 100 miliónov eur. Okrem týchto významných miest existuje množstvo menších mariánskych svätýň po celom svete, ktoré tiež stabilne prijímajú pútnikov a spoluvytvárajú rozsiahlu náboženskú ekonomiku.
Uvedené čísla nabádajú zamyslieť sa nad tým, či ide o skutočnú vieru, ktorá priťahuje masy, alebo o formu nábožensky ladeného zážitkového turizmu. Kritici v rámci cirkvi varujú, že komercializácia spirituality môže podlomiť jej dôveryhodnosť. V hre nie je len čistota teológie, ale aj schopnosť cirkvi zostať hodnoverným hlasom v čoraz viac komerčne orientovanom svete.
Apokalyptické posolstvá
Od 60. rokov minulého storočia cirkevné autority vyzývajú na umiernenosť. Keď pápež Ján XXIII. čelil trom tajomstvám Fatimy, varoval pred „prorokmi skazy“. Jeho snahou bolo posunúť cirkev od nábožnosti založenej na strachu k otvorenejšiemu a nádejnejšiemu posolstvu.
Druhý vatikánsky koncil (1962 až 1965) sa snažil bez preháňania vyjadriť úctu k Márii ako k súčasti tajomstva viery. Napriek teologickým pochybnostiam si zjavenia v Garabandale, Akite či Kibeho zachovávajú svoju príťažlivosť. Hoci ich cirkevné autority často neberú do úvahy, stále podnecujú ľudovú zbožnosť a zvedavosť medzi veriacimi.
Moderná Madona
Za pontifikátu Jána Pavla II. zažila mariánska úcta obrodu. Poľský pápež, horlivý mariánsky ctiteľ, navštívil Fatimu a podaroval soche Panny Márie guľku z atentátu v roku 1981, keďže veril, že ho Mária ochránila. V roku 2000 Vatikán zverejnil takzvané tretie fatimské tajomstvo, ktoré opisuje atentát na pápeža. Tento krok ešte viac upevnil pocit hlbokého spojenia medzi mariánskou úctou a osobnými príbehmi spásy.
Pápež Benedikt XVI. a pápež František síce volili zdržanlivejšiu rétoriku, no Benedikt stále pripomínal aktuálnosť posolstva z Fatimy. V marci 2022 František zasvätil Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Takéto symbolické akty naznačujú, že Mária zostáva pre Vatikán mocným nástrojom morálneho a geopolitického vyjadrenia.
V časoch globálnej neistoty naberá mariánska úcta novú silu. Jej symboly sa ľahko šíria, jej posolstvá vyvolávajú emócie. V ére personalizovanej nábožnosti zostáva mimoriadne vplyvná. Rozmach digitálnych médií ešte viac posilnil jej obraz a umožnil, aby sa ikony, posolstvá a ružence šírili ďaleko za hranice fyzických svätýň.
Viera alebo značka?
Hlavnou otázkou zostáva, či je dnešná mariánska úcta prejavom zbožnosti alebo značkou s emocionálnou príťažlivosťou.
Výskum, na ktorom sa zúčastnilo 389 mladých katolíkov na Filipínach, ukazuje, že hoci majú Máriu stále v úcte, mnohí vnímajú kultúru okolo nej ako prehnanú alebo gýčovú. Výskum s názvom „Postoje a praktiky filipínskej katolíckej mládeže voči Márii, Matke Božej“ realizoval v roku 2016 profesor teológie Philip Joseph Sarmiento.
Podobné názory sa ozývajú aj v Európe a Latinskej Amerike, kde mladé generácie čoraz častejšie hľadajú spiritualitu mimo inštitucionálnych foriem.
Ako zdôraznil pápež František v roku 2013: „Mária je Matka, ktorá nás všetkých miluje, nie poštárka, ktorá každý deň doručuje správy.“ Jeho poznámka odráža hlbší nepokoj zo sklonu vyhľadávať senzácie, čo môže zatlačiť do úzadia teologické jadro mariánskej úcty.
Kým lavice kostolov zostávajú prázdne, mariánske púte prekvitajú účasťou. Úloha Panny Márie je z tohto uhla pohľadu nejednoznačná: utešiteľka, nositeľka tradície, symbol transcendencie – ale aj produkt náboženskej ekonomiky. Táto dualita núti veriacich aj teológov znovu premýšľať nad tým, ako môže duchovná autentickosť koexistovať s masovou príťažlivosťou.
Neskôr v ten večer v Lurdoch stál skeptik stále na okraji promenády s rukami vo vreckách kabáta. Procesia sa skončila. Predajcovia zatvárali stánky. V pološere ho niečo priviedlo k stojanu so sviečkami – možno zvyk, zvedavosť, únava. Vhodil mincu do pokladničky, zapálil sviečku a sledoval, ako bliká medzi tisíckou ďalších. Nemodlil sa. Zdržal sa však o chvíľku dlhšie, než plánoval.
Text bol pôvodne publikovaný na webe Statement.com. Vychádza so súhlasom redakcie.