Šéfka spoločnosti Anrok a expertka na umelú inteligenciu konštatuje, že trend je jasný: „GPT2 v roku 2019 mal 80-percentnú presnosť pri počítaní do desať, GPT3 v roku 2020 mal 80-percentnú presnosť pri sčítavaní trojciferných čísel a GPT4 v roku 2023 zložil advokátsku skúšku v Kalifornii. Každé 100-násobné zvýšenie výpočtovej kapacity odomklo dramaticky nové možnosti.”
Je pritom všeobecne známe, že ľudský mozog nie je príliš dobrý na pochopenie exponenciálnych zlepšení a žiadna generácia ľudí nezažila také tempo zmien, akého sme svedkami dnes. Možno preto očakávať, že v roku 2030 bude svet vyzerať podstatne inak, než si predstavujeme.
Ako sa zmení trh práce
To, akú podobu mal doposiaľ pracovný trh, by sa dalo rozdeliť na tri rôzne fázy. Zatiaľ čo do konca minulého storočia bola prítomná najmä analógová pracovná sila, nasledujúce dve dekády sa niesli v znamení veľkej digitalizácie množstva procesov. No obe fázy sú zamerané na človeka.
Avšak tretia fáza, do ktorej vstupujeme, prináša neľudských ekonomických účastníkov pracovného trhu. Čo to znamená? Umelá inteligencia nám v istom zmysle poskytuje svojich vlastných otrokov, aby robili prácu, ktorú nechceme. Zatiaľ ide zväčša o všedné, monotónne úlohy, ale čoraz častejšie preniká aj do činností, pri ktorých je nutná tvorivosť a mozgová aktivita.
Po prvý raz nemusia byť pracovníkmi ľudia. Agenti s umelou inteligenciou môžu rezervovať stretnutia, spúšťať reklamné kampane, vytvárať softvér. Označenie "neľudský ekonomický účastník trhu práce" jasne naznačuje, že agenti prácu nielen digitalizujú, ale aj vykonávajú (a tým zarábajú).
Umelá inteligencia je pritom iba v plienkach a už teraz sme svedkami mnohých diskusií o tom, ako oceňovať agentov, ktorí nahrádzajú alebo dopĺňajú pracovníkov. Ak sa každý stane manažérom agentov, tak namiesto toho, aby sám kódoval, môže v podstate dohliadať na päť agentov, ktorí to robia za neho.
Obchodná vojna a clá, samozrejme, pripomínajú, že naša ekonomika nie je len digitálna. Stále žijeme v drsnom svete atómov. Aj vo väčšine nástrojov umelej inteligencie je „na mieste vodiča“ stále človek. Ani to však nemusí trvať dlhú dobu. Budete chcieť ísť na pracovnú večeru? Nech sa jeden agent porozpráva s druhým a zladia harmonogramy. Celá ekonomika práce by sa takým štýlom radikálne zmenila.
Čo sa týka dopadov na slovenský pracovný trh, netreba mať prehnane pozitívne očakávania, špeciálne ak si uvedomíme, ako sme mnohokrát zatiaľ nevyužili ani výdobytky “digitálnej pracovnej sily”. Ani opačný extrém – že z tretej fázy pracovného trhu bude profitovať len Amerika a Čína – však nie je veľmi pravdepodobný.
Záležať bude najmä na tom, ako sa nastavia procesy, inštitúcie a podmienky v našej krajine. Ak sa umelá inteligencia uchopí správne, tak sa môže zopakovať príbeh z Číny, ktorá preskočila fázu pevných liniek a hneď naskočila na mobilné telefóny. V tomto prípade by mohlo Slovensko preskočiť dokončenie nešťastnej digitalizácie procesov a rovno nastúpiť na cestu spolupráce s umelou inteligenciou. Inak nás predbehnú krajiny, ktoré túto príležitosť využijú lepšie ako my.
Technológia nás nespasí, no pomôže vyvíjať nové
Ako rýchlo sa tretia fáza pracovného trhu prejaví v reálnej ekonomike?
Bryan Caplan, profesor ekonómie na George Mason University, na sociálnej sieti X nedávno tvítol: „Za posledný rok sa technológie posunuli desaťkrát rýchlejšie, ako som očakával... Ekonomické účinky budú mierne a postupné. Dokonca aj elektrina potrebovala desaťročia, aby dosiahla obrovský rozdiel... Pochybujem však, že niektorá z nových technológií zvýši rast čo i len o jeden percentuálny bod ročne.”
To by znamenalo, že umelá inteligencia zvýši produktivitu v mnohých odvetviach, pretože sa postupne zavádza v celom hospodárstve, ale sama o sebe trvalo nezrýchli hospodársky rast.
No ak ani najnovšia prelomová technológia nezrýchli hospodársky rast, prečo je dnes rast oveľa vyšší ako pred tisíc rokmi?
V ekonómii prevláda konsenzuálny názor, že je to preto, lebo dávame podstatne väčší dôraz na inovácie. Zámerne investujeme do výskumu a vývoja, aby sme vynašli nové technológie, vynakladáme úsilie na zefektívnenie výrobných procesov, navrhujeme dodávateľské reťazce, aby sme nové technológie efektívne a rýchlo distribuovali do celého hospodárstva.
Ľudstvu sa darí inovovať podstatne rýchlejšie ako pred tisíc rokmi najmä z dvoch hlavných dôvodov: na svete žije celkovo viac ľudí, pričom na vývoji nových technológií pracuje väčší podiel ako v minulosti. A práve noví „neľudskí účastníci“ trhu práce majú veľký potenciál inovačné procesy urýchľovať.
