O poslušnosti vynútenej algoritmom a domnelej internetovej slobode

Ak chcú tvorcovia na YouTube zarábať, musia dodržiavať štrnásť pravidiel. To je o štyri viac, než koľko Mojžiš potreboval na to, aby viedol celý národ. Ak tieto pravidlá tvorca poruší, jeho videá budú „demonetizované“ – žiadne reklamy, žiadny príjem. Podobné systémy existujú na TikToku a Facebooku.

Väčšina obmedzení sa zdá rozumná – žiadne nenávistné prejavy, žiadne porušovanie autorských práv, žiadne grafické násilie. No iné pravidlá, ako napríklad „vyhnúť sa kontroverzii“ alebo „byť inkluzívny“, sa už pohybujú v nejasnejšej rovine. Pre skupiny, ktoré propagujú úzko špecializované, náboženské alebo ideologické názory, môže dodržiavanie pravidiel znamenať nutnosť zmierniť svoje posolstvo alebo celkom mlčať.

Jedna takáto skupina, konkrétne sieť katolíckych laikov, ktorí sa venujú oživeniu kultu svätca, nedávno zistila, že jej reklamný účet na Facebooku bol bez vysvetlenia zablokovaný. „Naša digitálna misia sa zastavila,“ napísal vedúci nemeckej sekcie v newsletteri. Zvažovali, či sa brániť alebo ustúpiť. Nakoniec si najali mediálneho právnika, minuli 9 500 eur a spor vyhrali. Ich kampaň pokračovala. No ponaučenie bolo jasné: cena za odpor stále stúpa.

Neviditeľní cenzori, viditeľné náklady

Tento pocit marginalizácie sa neobmedzuje len na náboženské skupiny. Naprieč profesiami a svetonázormi sa používatelia sťažujú na skryté obmedzenia, pozastavenie reklám a algoritmické potláčanie obsahu. Nepriateľmi slobodného prejavu už nie sú len vlády, ako to platilo kedysi, ale aj platformy a automatizované moderátorské systémy – menej viditeľné, menej zodpovedné.

Salámová taktika a tichý ústup

Platformy neumlčia nesúhlasné hlasy zo dňa na deň. Namiesto toho postupne odkrajujú zo slobody tenké plátky ako zo salámy. Dnes nový mechanizmus označovania, zajtra aktualizácia algoritmu, pozajtra zmena pravidiel monetizácie. Nakoniec sa celé témy nepozorovane vytratia. Tvorcovia si osvoja pravidlá a nakoniec sa začnú sami preventívne cenzurovať.

Obavy z vládnej cenzúry

Odpor však pretrváva. Disidenti vo východnom bloku kedysi nachádzali tvorivé spôsoby, ako obísť cenzorov. Poľský režisér Krzysztof Kieślowski kedysi spomínal, že do svojich filmov neskrývane vkladal provokatívne scény, o ktorých vedel, že budú vystrihnuté, aby jemnejšie kritické posolstvá prešli bez zásahu. Dnešní online rebeli možno potrebujú podobnú prefíkanosť.

Bojovať proti tomu je síce možné, no čoraz nákladnejšie – finančne, časovo aj psychicky. Jeden svätec možno zasiahol, aby pomohol obnoviť reklamný účet, väčšina tvorcov sa však musí spoliehať na právnikov, nie na zázraky.

Zhrnutie

Sloboda prejavu na internete je stále viac obmedzovaná, formovaná nejasnými algoritmami a pravidlami monetizácie. Platformy ako YouTube, TikTok a Facebook zavádzajú regulácie, ktoré penalizujú kontroverzný či špecializovaný obsah, často bez jasného vysvetlenia. Jedna katolícka skupina vynaložila 9 500 eur na zrušenie zákazu reklamy na Facebooku, čo dokazuje, aká vysoká môže byť cena odporu. Mechanizmy mäkkej kontroly, ako napríklad taliansky systém odmeňovania občanov, pripomínajú autoritárske modely, no s jemnejšími prostriedkami. Filozof Slavoj Žižek varuje pred nátlakom maskovaným za možnosť voľby, čo tlačí tvorcov k autocenzúre. Odpor pretrváva, ale je drahý. Digitálne slobody sa postupne vytrácajú – aktualizáciu za aktualizáciou – a moderní disidenti musia siahať po taktike umelcov z čias studenej vojny.