Sociálne siete zohrali v tomto smere kľúčovú úlohu, keďže sa stali hlavným miestom, v rámci ktorého sa mladí ľudia stretávajú s politickými alternatívami a diskutujú o nich. Algoritmy tu zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní názorových bublín pre mladých používateľov.

Platformy ako TikTok a YouTube zohrávajú zásadnú úlohu pri šírení radikálneho obsahu, často pod rúškom satiry alebo mémov. Ak si vezmeme ako príklad AfD, využívanie daných médií stranou našlo odozvu u mladšej demografickej skupiny, ktorá je čoraz viac rozčarovaná z mainstreamových médií a politiky. 

Pokusy cenzurovať alebo potláčať krajne pravicové ideológie mali opačný účinok a neúmyselne zvýšili ich príťažlivosť. Napríklad v Nemecku vládne označenie niektorých regionálnych pobočiek AfD za extrémistické neviedlo k zníženiu podpory tejto strany medzi mladými ľuďmi. Naopak, posilnilo to vnímanie AfD ako strany, ktorá spochybňuje status quo. Voliť ju preto znamená byť rebelom, čo mladí ľudia často vyhľadávajú.

Centristické strany sú zase čoraz viac vnímané ako odtrhnuté od reality. V súčasnosti populárny a zároveň pohŕdavý výraz „dobre, boomer“ je príkladom toho, ako mládež odmieta tradičný poriadok a nachádza hodnotu v radikálnych hnutiach.

Európska rada pre zahraničné vzťahy hovorí o narastajúcom pocite, že EÚ je „príliš biela“, „príliš západná“ a „príliš boomerská“, čo svedčí o pocite vylúčenia a rozčarovania. Medzi mladými ľuďmi to odráža jednak pozitívne prijatie rétoriky, ktorá sa nachádza na ľavej strane spektra, ale aj silnejúci pravicový názor, že „boomerský poriadok“ by sa mal skončiť.

Politické dôsledky cenzúry

Nemecko, kde platia prísne zákony v súvislosti so slobodou prejavu, nedávno obletel prípad pravicového novinára Davida Bendelsa, ktorý dostal sedemmesačný (teraz podmienečný) trest za zosmiešnenie vtedajšej ministerky vnútra Nancy Faeserovej. Rozsudok vyvolal pobúrenie naprieč politickým spektrom, pričom kritici argumentovali, že takéto zákony obmedzujú slobodu prejavu a dávajú politikom neprimeranú moc na potláčanie nesúhlasu. Skupiny na ochranu ľudských práv a dokonca aj novinári zo zahraničných médií, ako sú Times a Economist, vyjadrili podobné obavy.

Hoci sú tieto opatrenia zamerané na potláčanie extrémizmu, často skôr podporujú jeho rast. Paradox je ťažké prehliadnuť: cenzúra, zákazy a morálne povyšovanie môžu delegitimizovať radikálne hlasy v elitných kruhoch. Takíto radikáli sú však v očiach bežného človeka rebelmi so všetkou príťažlivosťou, ktorá sa s daným statusom spája, čo je typický prípad Streisandovej efektu.

Pre mnohých – najmä mladších – voličov radikalizmus jednoducho nepredstavuje hrozbu: je to jediný jazyk, ktorý im ostal, aby vďaka nemu otriasli unaveným konsenzom.

Po desaťročiach presadzovania centrizmu zo strany manažérskej triedy sa nálada verejnosti mení. Prieskum YouGov z roku 2024 ukázal, že 58 percent Európanov vo veku 18 až 34 rokov si myslí, že ich politický systém je „zmanipulovaný“ proti bežným ľuďom. Mnohí sú sklamaní z globalizmu a zároveň frustrovaní zo stagnujúcich miezd a kultúrneho napätia vo svojej spoločnosti. Neschopnosť riešiť túto generačnú únavu vytvorila vákuum.

Nastupujú radikáli. Nie nevyhnutne preto, že majú najlepšie odpovede, ale preto, lebo sa odvažujú klásť zakázané otázky. Mládežou poháňané krídla radikálnych strán nie sú anomáliou, ale symptómom všeobecnej únavy.

Prijmite budúcnosť

Ak budú súčasné trendy pokračovať, politická scéna sa môže stále polarizovať a radikálne ideológie budú naďalej prenikať medzi mladých ľudí. Potláčanie nesúhlasných hlasov môže mladých voličov odradiť a priviesť ich k hnutiam, ktoré sa stavajú do pozície ochrancov slobody prejavu.

Centristické strany preto musia prehodnotiť svoje stratégie, prekonať cenzúru a autenticky sa zaoberať obavami mladších generácií. To zahŕňa podporu otvoreného dialógu, riešenie sociálno-ekonomických rozdielov a prijímanie komplexných politík, ktoré odrážajú skúsenosti a ambície mladých ľudí.

Ak sa to nepodarí, môže to viesť k pokračujúcemu úpadku centrizmu a politickú scénu ovládnu extrémy. Na ochranu demokratických zásad a zabezpečenie vyváženého politického diskurzu je nevyhnutné riešiť základné príčiny rozčarovania a vytvárať príležitosti na zmysluplnú angažovanosť.

Zhrnutie

Cenzúra, ktorá má chrániť demokratické hodnoty, ich môže neúmyselne podkopávať a pritom posilňovať práve ten extrémizmus, ktorý sa snaží potlačiť. Na to, aby mohli centristické strany čeliť nárastu radikálnych ideológií medzi európskou mládežou, musia uprednostniť autentickú angažovanosť, riešiť základné príčiny nespokojnosti a presadzovať princípy otvorenej diskusie a pluralizmu.