Ceny lodnej dopravy raketovo rastú, hrozí problém väčší ako po Sueze a na vine nie je iba pandémia

Problémy v kontajnerovej preprave sa črtali už vlani, keď sa pre pandémiu začali narúšať zásobovacie siete. Výroba na čas zastala a s ňou utíchli aj globálne dopravné prepojenia. S obnovením výroby sa však problém obrátil. Tovaru na prepravu je toľko, že dopravné spoločnosti nestíhajú a v svetových prístavoch sa doslova tvoria dopravné zápchy.

Príčiny preplnených prístavov treba hľadať vo výraznom náraste objednávok tovaru na internete. Pandémia uväznila doma milióny ľudí. Všetci sú oveľa viac doma, objednávajú si viac ako inokedy. Narástol dopyt po zábavnej elektronike, počítačoch i ďalších výrobkoch a s ním aj dopyt po kontajnerovej preprave. Tá jednoducho nestíha a v dôsledku pandémie a ďalších komplikácií je niekoľkonásobne drahšia ako kedykoľvek v minulosti.

Nepredstaviteľná cena dopravy

Vďaka uvoľňovaniu opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 a neutíchajúcim internetovým nákupným horúčkam obyvateľov bohatšej časti sveta je zaoceánska lodná preprava stále žiadanejšia. S dopytom však rastie cena.

Lodná preprava jedného dvanásťmetrového kontajnera so šírkou a výškou približne dva a pol metra zo Šanghaja do Los Angeles sa začiatkom júla vyšplhala na takmer 10-tisíc dolárov. To je o 229 percent viac ako vlani a cena z týždňa na týždeň rastie.

Ešte pred rokom by bola takáto cena nepredstaviteľná. Podľa dostupných štatistík bola medzi rokmi 2011 až 2020 priemerná cena lodnej dopravy za jeden kontajner na úrovni okolo 1 800 dolárov.

V prípade zaoceánskej dopravy z Ázie do Európy je cena ešte oveľa vyššia ako pri Spojených štátoch amerických. Nepredstaviteľná hranica 10-tisíc dolárov za kontajner bola na trase Šanghaj – Rotterdam realitou ešte koncom mája. Začiatkom júla už sa táto suma vyšplhala na takmer 13-tisíc dolárov. V medziročnom porovnaní je to nárast ceny za dopravu o takmer 600 percent.

Zápchy v prístavoch

Cena zaoceánskej prepravy rastie, pretože prístavy praskajú pod náporom tovaru. V USA sa do toho pridávajú kapacitné problémy s nestíhajúcou vnútroštátnou železničnou dopravou.

Napríklad v prístave Holmes Harbor v americkom Seattli čakali zaoceánske kontajnerové lode na vyloženie nákladu aj niekoľko dní. Aliancia severozápadných prístavov (Northwest Seaport Alliance), do ktorej patria aj prístavy v Seattli a Tacome, zaznamenala v máji rekordné objemy tovaru. Za jediný mesiac prešlo tamojšími prístavmi vyše 333-tisíc kontajnerov s tovarom. Tie s označením TEU (twenty foot equivalent units) majú na dĺžku šesť metrov a sú približne dva a pol metra široké aj vysoké.

V porovnaní s májom 2020 vzrástla kontajnerová doprava v spomínanom seattelskom prístave o viac ako 38 percent. Ešte rušnejšie je v amerických prístavoch v Kalifornii. Viceprezident PMSA (Pacific Merchant Shipping Association) Mike Moore uviedol, že v niektorých kalifornských prístavoch čaká na vyloženie tovaru ukotvených až 40 veľkých kontajnerových lodí.

„Je to neuveriteľný nárast kontajnerovej prepravy spôsobený dopytom zákazníkov počas covidu, celý systém je v obrovskom strese,“ uviedol Moore.

Americké prístavy však nie sú zďaleka jediné, ktoré majú problémy odbavovať tovar na čas. V prístave Jawaharlala Nehru v indickom Bombaji vzrástol objem odbaveného tovaru v júni viac ako o polovicu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Indickou obchodnou tepnou sa minulý mesiac presunulo takmer 442-tisíc kontajnerov TEU.

Rušno v Arktíde aj na Ďalekom východe

Rušnejšie je aj na lodných trasách, ktorými zamiešala nehoda kontajnerovej lodi Ever Given v Suezskom prieplave. Tá v marci na šesť dní zablokovala rušnú úžinu a zodpovedná spoločnosť musela Egyptu zaplatiť pol miliardy dolárov za spôsobené materiálne a obchodné škody. V globálnej ekonomike sa pritom odhadujú na vyše osem miliárd eur.

Podľa dostupných štatistík kontajnerová lodná preprava na trase medzi prístavmi na Ďalekom východe sa zvýšila v máji v porovnaní s vlaňajškom o 22,5 percenta. Viac ako tretina tovaru v týchto vodách prešla ruskými prístavmi. V nadpolovičnej väčšine prípadov cez Vladivostok.

Vďaka zvýšenému dopytu a marcovým problémom v Suezskom prieplave je lodná doprava oveľa hustejšia aj na takzvanej arktickej trase, na ktorej väčšinu prístavov tvoria tie ruské. Lodná preprava tovaru na nej poskočila v máji medziročne o viac ako 80 percent.

Problém väčší ako Suez

Obavy z toho, že by mohol nastať problém s lodnou dopravou ešte väčší ako v prípade nešťastnej blokády Suezu, vyvolalo nedávno šírenie covidu v čínskom prístave Jen-tchien neďaleko Hongkongu. Od konca mája v tomto najväčšom čínskom dopravnom prístave pracovali pre nákazu iba na 30 percent normálnej kapacity. Všetky kotviská otvorili až začiatkom júla.

Podľa Inštitútu pre svetovú ekonomiku v nemeckom Kieli (Kiel Institute for the World Economy) by mohli mať udalosti v čínskom Jen-tchien ešte vážnejší dosah na spomalenie svetovej lodnej prepravy ako marcová havária v Suezskom prieplave. Tadiaľ po nehode pláva o desať percent menej kontajnerových lodí, ako sa očakávalo.

Nemecký inštitút upozorňuje, že spomalenie dopravy v čínskych prístavoch okolo delty Perlovej rieky dosahuje podobné úrovne ako vlani v auguste, keď sa Čína práve prebúdzala z prvého veľkého lockdownu. Kielský inštitút preto varuje, že ešte počas leta môžeme očakávať vážne dopady v podobe spomalenia obchodu aj dodávok tovaru medzi Áziou a Európou.