Putin navrhol Ukrajine priame rokovania. Zelenskyj sa s ním chce stretnúť osobne

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok, ktoré by sa konalo 15. mája v Istanbule. Podľa prezidenta chce Rusko „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré krajiny viedli v roku 2022.

„Opakovane sme predkladali návrhy na prímerie. Nikdy sme neodmietli dialóg s ukrajinskou stranou. Dovoľte mi ešte raz pripomenúť, že sme to neboli my, kto prerušil rokovania v roku 2022,“ povedal ruský prezident novinárom.

„Vyzývame preto kyjevskú vládu, aby bez akýchkoľvek predbežných podmienok obnovila rokovania už vo štvrtok v Istanbule,“ pokračoval Putin s tým, že má o tom čoskoro diskutovať aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

„Sme odhodlaní viesť seriózne rokovania s cieľom odstrániť hlavné príčiny konfliktu. Nevylučujeme, že sa nám počas týchto rokovaní podarí dohodnúť na nejakom novom prímerí,“ dodal. Podľa ruského prezidenta je teraz rozhodnutie na ukrajinskej strane.

Jurij Ušakov, poradca Kremľa, spresnil, že rokovania musia vychádzať z návrhu mierovej dohody z roku 2022 a zo „situácie na mieste“.

To zahŕňa trvalú neutralitu Ukrajiny výmenou za záruky bezpečnosti a akceptáciu faktu, že Rusko okupuje časti Ukrajiny.

Ušakovovo vyjadrenie je tak v rozpore s Putinovým tvrdením, že rokovania by boli „bez predbežných podmienok“.

Putin reagoval na návrh koalície ochotných

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk sa v sobotu stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve.

Po rokovaní na spoločnej tlačovej konferencii ohlásili, že sa dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája. Rusku, v prípade odmietnutia, pohrozili uvalením ďalších sankcií.

„Dohodli sme sa, že od pondelka 12. mája musí začať úplné a bezpodmienečné prímerie na minimálne 30 dní,“ povedal v sobotu Zelenskyj. Dodal, že to s európskymi spojencami od Ruska „spoločne požadujú“ a vedia, že ich v tom „Spojené štáty podporujú“. Istotu mu dodal spoločný telefonát lídrov „koalície ochotných“ s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

„Bezpodmienečné prímerie znamená žiadne podmienky a pokus o ich stanovenie značí zámer predĺžiť vojnu a podkopať diplomaciu,“ vyhlásil ukrajinský prezident, ktorý opakovane obviňoval svoj ruský náprotivok z toho, že si v súvislosti s prímerím kladie nesplniteľné podmienky, ktoré ho odďaľujú.

Sankcie a protichodné vyhlásenia

Na 30-dňovom prímerí sa Rusko a Ukrajina takmer dohodli po nepriamych rokovaniach v Saudskej Arábii v marci. Tie sprostredkovali Spojené štáty, ktoré však medzitým avizovali odstúpenie z pozície mediátora v prípade, že sa v dohľadnej dobe snahy o prímerie nepohnú k svojmu cieľu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v súvislosti s prímerím uviedol bližšie neurčené „nuansy“, ktoré treba vyriešiť pred začiatkom obdobia pokoja zbraní. To sa stretlo s kritikou Západu a s obvinením, že sa Rusko v skutočnosti o prímerie nesnaží.

Ústrednou otázkou ostávajú územia na východe Ukrajiny, ktoré tvoria asi 20 percent jej rozlohy. Hoci Rusko neobsadilo ani jednu celú zo štyroch oblastí – Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú – pripísalo si ich na základe zmeny ústavy a jednostrannej anexie.

Ešte 12. februára vyhlásil na ramsteinských rokovaniach americký minister obrany Pete Hegseth, že navrátenie okupovaných území „nie je prioritou“ a označil ho za nereálny cieľ.

Rusi chcú brať do úvahy závery rokovaní z roku 2022

Prvé priame mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou budú 15. mája zohľadňovať „realitu na mieste“, no i predbežné závery z rokovaní z apríla 2022, povedal poradca Kremľa Jurij Ušakov pre agentúru Interfax.

Zahraničnopolitický poradca sa zúčastňoval na rokovaniach s americkou delegáciou v Rijáde, spoločne s Američanmi napríklad zabezpečil vzájomné doplnenie veľvyslancov.

Putin navrhol priame rozhovory s ukrajinskými predstaviteľmi na 15. mája v tureckom Istanbule. Zatiaľ však nie je jasné, koho si Moskva vyžiada za ukrajinskú stranu, keďže prezidenta Volodymyra Zelenského nepovažuje za legitímneho. Najvyšším predstaviteľom ukrajinského národa je podľa Ruska predseda Verchovnej rady Ruslan Stefančuk.

Putin pripomenul, že Rusko viackrát navrhlo prímerie (napr. počas Veľkej noci, na výročie „Dňa víťazstva“) či moratórium na údery na energetickú infraštruktúru.

Ani jedno z týchto prímerí však nebolo dohodnuté a obe strany sa navzájom obviňovali z porušení.

Zelenskyj sa stretnúť chce

Na návrh reagoval aj ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého je pozitívnym znakom, že Rusi „konečne začali zvažovať ukončenie vojny“.

„Celý svet na to čakal už veľmi dlho. A úplne prvým krokom k skutočnému ukončeniu akejkoľvek vojny je prímerie,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

„Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní už ani jediný deň. Očakávame, že Rusko potvrdí prímerie – úplné, trvalé a spoľahlivé – od 12. mája a Ukrajina je pripravená sa s ním stretnúť,“ doplnil Zelenskyj.

Ako uviedol, vo štvrtok bude „čakať na Putina v Turecku“. „Osobne. Dúfam, že tentoraz Rusi nebudú hľadať dôvody, prečo to nejde,“ dodal.

Trump návrh víta, Macronovi to nestačí

„Potenciálne skvelý deň pre Rusko a Ukrajinu!“ napísal americký prezident Donald Trump na svojej sieti Truth Social.

„Pomyslite na státisíce životov, ktoré budú zachránené, keď sa toto nekonečné ‚krviprelievanie‘, dúfajme, skončí… Budem naďalej spolupracovať s oboma stranami, aby sa tak stalo,“ dodal v reakcii na Putinov návrh.

Trump zároveň v nedeľu vyhlásil, že bude „pokračovať v práci s oboma stranami“ v záujme ukončenia konfliktu na Ukrajine.

Vyslanec Donalda Trumpa a poradca pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg zdôraznil, že prímerie musí prísť ako prvé, inak rokovania nemajú význam.

„Bezpodmienečnému prímeriu nepredchádzajú rokovania,“ pripomenul však francúzsky prezident Emmanuel Macron po návrate z Kyjeva, keď vystúpil z vlaku v poľskom meste Przemyśl. Podľa neho si chce Putin „kúpiť čas“ a hľadá spôsob, ako sa z konfliktu dostať bez ústupkov.

Turecko opäť ponúklo svoje najväčšie mesto na rokovania

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľnom telefonáte s Macronom vyhlásil, že Ankara je pripravená hostiť rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou s cieľom dosiahnuť prímerie a trvalý mier. Informoval o tom úrad tureckého prezidenta.

Erdogan opätovne ponúkol Turecko ako neutrálnu platformu pre diplomatické riešenie konfliktu, ktorý trvá od februára 2022. Turecko sa už v minulosti pokúšalo sprostredkovať rozhovory medzi oboma stranami vrátane mierových rokovaní v Istanbule v roku 2022.

Macron podľa predbežných informácií vyjadril podporu všetkým úprimným snahám o ukončenie vojny a zdôraznil potrebu koordinácie medzi západnými spojencami v otázke ďalších krokov voči Rusku.

(ap, afp, tass, tasr, interfax, reuters, sab)