Fico sa po roku od atentátu vráti do Handlovej. Na 15. mája chystá veľké stretnutie

Na 15. mája plánuje vláda zorganizovať celodenné podujatie v Handlovej v súvislosti s prvým výročím atentátu na predsedu vlády Roberta Fica (Smer), ktorý to oznámil na nedeľnej tlačovej konferencii.

„My odmietame, aby slovenská politika, pokiaľ ide o prácu opozície, bola postavená na nenávisti,“ vyhlásil premiér. Atentátnika opätovne spojil s predstaviteľmi opozície, pričom svojich protivníkov obvinil zo šírenia nenávistnej rétoriky, ktorej výsledkom bola práve streľba Juraja Cintulu.

Témou výročného stretnutia bude pripomenutie atentátu a tiež, „aké ponaučenie vyplýva z toho, čo sa udialo“, doplnil.

Ukončenie diskusných relácií myslí Fico vážne

Ak nastane dohoda medzi stranami, predstavitelia Smeru sú ochotní nezúčastňovať sa na nedeľných politických diskusných reláciách, pripomenul Fico. „Zajtra pošlem oficiálne list všetkým predsedom politických strán, aby sa definitívne vyjadrili k tejto téme,“ avizoval.

Vyhlásil, že my „nie sme padnutí na hlavu, ak si niekto myslí, že prestaneme chodiť do relácií“, zatiaľ čo predstavitelia iných strán budú pokračovať. „Buď to nebude a nebudeme tam chodiť, alebo to bude pokračovať ďalej a táto tradícia, ktorá je tu dlhé roky, bude udržiavaná,“ vysvetlil.

Ako sa plní programové vyhlásenie vlády

Fico tiež avizoval, že na budúci týždeň začne so stretnutiami na ministerstvách s cieľom „pozrieť sa na plnenie programového vyhlásenia vlády“. Na Slovensku sa totiž podľa neho pestuje zdanie, „že sa tu nič nedeje“, hoci „vláda prijíma veľké množstvo opatrení“ a ministerstvá pracujú.

K máju 2025 preto predseda vlády uskutoční „odpočet“ plnenia vládneho programu, čo je prax, v ktorej chce Fico pokračovať, hoci mu v tom na istý čas zabránil atentát v Handlovej. „Bude to vizuálne, budú k tomu tabule, čo je splnené, čo nie je splnené,“ spresnil.

Problémy sankcií a ciel má vyriešiť skrátená práca

Vláda sa hodlá venovať aj vplyvu makroekonomických faktorov na slovenské hospodárstvo, premiér konkrétne vyzdvihol „problém sankcií a problém ciel a obchodnej vojny“. Sankcie proti Rusku podľa neho „nie vždy plnia svoj účel“ a niekedy je ich výsledkom poškodenie ekonomických záujmov EÚ.

V súvislosti s obchodnou vojnou medzi USA a Európou a medzi USA a Čínou Fico vyhlásil, že efekt na slovenskú ekonomiku, a predovšetkým automobilový priemysel, je „citeľný“. Pripomenul tiež clá oznámené prezidentom Donaldom Trumpom vo výške 25 percent na dovoz áut a dodal, že „Slovensko bude prvé“, ktorého sa efekt tohto zaťaženia dotkne.

„Vláda je pripravená urobiť potrebné zmeny v zákone, ktorý nazývame Zákon o skrátenej práci,“ avizoval Fico s tým, že k týmto zmenám kabinet pristúpi po rokovaniach s predstaviteľmi automobilového priemyslu. Cieľom je udržanie zamestnanosti za predpokladu dočasného skrátenia fondu pracovného času.

„Tento zákon bol prijatý v súvislosti s covidom, nám však v tomto zákone chýba titul – pretože nikto nepredpokladal, že môže dôjsť k obmedzeniu výroby aj kvôli clám – musíme preto urobiť drobnú zmenu, aby sme mohli čerpať zdroje na Kurzarbeit aj v tomto prípade,“ opísal navrhovaný proces.

„Ak klesajú objednávky na výrobu, štandardne by mali podniky reagovať tak, že ľudí prepúšťajú. Prepustiť však v súčasnosti človeka je po prvé nesociálne, po druhé pre zamestnávateľa veľmi náročné, pretože mu musí vyplatiť rôzne benefity, preto je tu inštitút, ktorý nazývame ‚skrátená práca‘,“ priblížil Fico.

Podľa navrhovaného plánu by v rámci skrátenej práce zamestnanci dostávali 80 percent mzdy v období, v ktorom by aktívne nepracovali, z toho štát preplatí podľa Fica 60 percent z plnej mzdy, pričom zamestnávateľ pokryje zvyšných 20 percent.

Ministerstvo práce má pre toto subvencovanie zamestnancov na „Kurzarbeite“ už v súčasnosti vyčlenený špeciálny fond. Minister Erik Tomáš (Hlas) Fica informoval, že jeho hodnota je „do 200 miliónov eur“.

Po vzore amerického miliardára Elona Muska premiér vyhlásil, že „v nejakom okamihu“ budú vzájomné clá Spojených štátov a Únie „na nule“. „Toto je najväčšia výzva, pred ktorou stojí Slovenská republika,“ povedal na margo colného zaťaženia.

Čo plánuje Únia s dovozom jadrového paliva

Predseda vlády tiež pripomenul blížiace sa hlasovanie o protiruských sankciách na dovoz plynu, ropy a jadrového paliva. Práve jadro je pre Slovensko najpálčivejšou témou, pričom šéf vládneho kabinetu potvrdil, že ak sa bude na úrovni Rady EÚ hlasovať o „legislatívnych aktoch“ zastavujúcich dovoz jadra, Slovensko bude proti.

„V prípade potreby jednomyseľnej väčšiny budeme takéto návrhy vetovať,“ doplnil. Slovenská energetická sústava je totiž objektívne závislá od ruského jadrového paliva, keďže všetkých šesť reaktorov [vrátane toho, ktorý je vo výstavbe v Mochovciach, pozn. red.] je typu RBMK.

„Ak si niekto myslí, že do ruského reaktora… vopcháme iba tak palivo z Westinghousu zo Spojených štátov a že to bude fungovať, tak sa veľmi mýli,“ vyhlásil. Predsedníčka Úradu jadrového dozoru na zasadnutí bezpečnostnej rady podľa Ficových slov pripomenula, že takýto krok by pri udržaní bezpečnostných štandardov „trval niekoľko rokov“.

Buď teda postavíme na Slovensku nové kapacity na obohacovanie vlastného uránu a bude nás to stáť 20 miliárd eur a potrvá to niekoľko rokov, alebo zastavíme chod atómových elektrární, vysvetlil Fico výsledky návrhu Európskej komisie. Spresnil, že takmer 70 percent energetického mixu pochádza práve z jadra. „To máme zase platiť za ideologické riešenia?“ pýtal sa.

Cesta do Moskvy mala „morálny základ“

Na záver sa dotkol aj cesty do Moskvy na oslavy Dňa víťazstva. Potvrdil svoje predošlé vyjadrenia o vzdaní „úcty potomkom tých, ktorí nás oslobodili“, kritizoval „novú železnú oponu“, ktorá podľa neho už vznikla, a avizoval, že ponad túto „oponu“ bude „podávať ruku pre normálnu ekonomickú spoluprácu“.

Vzdanie úcty sovietskym vojakom a ich potomkom malo pre Fica „hlboký morálny základ“, keďže ju považuje za súčasť úcty voči slovenskej histórii, ktorej dôležitým míľnikom je Slovenské národné povstanie. Cestu do Moskvy ohodnotil ako „významný diplomatický úspech“.

V reakcii na novinársku otázku potvrdil, že 9. mája na vojenskej prehliadke na Červenom námestí v Moskve nebol. „Ja som to v programe ani nemal,“ dodal premiér.

V súvislosti s piatkovou cestou do Ruska Fico skritizoval politiku pobaltských štátov i šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej. Litva, Lotyšsko a Estónsko totiž slovenskému špeciálu nepovolili prelet.

„Niečo také sa nepatrí medzi partnermi,“ povedal. Je presvedčený, že zákaz mal zmariť jeho cestu do Moskvy. „Nemohlo ma to zastaviť, mal som viacero verzií trasy,“ dodal.

Svoju kritiku tiež nasmeroval na Kallasovej vyjadrenia. „Ona nie je moja nadriadená, nemá mi čo hovoriť, čo mám a čo nemám robiť,“ vyhlásil.

Upozornil, že práve na bilaterálnych rokovaniach v Moskve sa dozvedel dôležité informácie, s ktorými už mohla pracovať aj európska diplomacia, či sa už týkajú iniciatívy zvolať priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule, alebo vývoja obchodných vzťahov medzi USA a Čínou.

Kritizoval preto prístup bývalej estónskej premiérky ako neefektívny a „vojnychtivý“.

(sab, tasr)