Na zákaz preletu vládneho špeciálu nebol racionálny právny dôvod

Predseda vlády Robert Fico avizoval svoje rozhodnutie zúčastniť sa na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny priamo v hlavnom meste Ruskej federácie, pričom svoju cestu odôvodnil aj bilaterálnymi stretnutiami s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, brazílskym prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom a generálnym tajomníkom Komunistickej strany Vietnamu To Lamom.

Politická opozícia a časť verejnosti tento krok predsedu vlády odsúdili s tým, že Robert Fico odišiel do Moskvy podporovať agresiu na Ukrajine a týmto krokom narúša jednotu Európskej únie v spoločnom diplomatickom postupe voči Rusku.

Tri krajiny neudelili povolenie na prelet

Vlna nevôle sa prejavila aj zo strany členských štátov EÚ, pričom najrazantnejšie svoj nesúhlas s cestou Roberta Fica do Ruska vyjadrili Lotyšsko, Litva a Estónsko. Tieto tri krajiny totiž odmietli udeliť povolenie na prelet vládneho lietadla slovenského premiéra do Moskvy, čo spôsobilo zmenu trasy a predĺženie predpokladanej doby letu.

Toto rozhodnutie bolo motivované politickými a bezpečnostnými dôvodmi, pričom pobaltské štáty považujú účasť na tomto podujatí za podporu ruskej propagandy nezlučiteľnú so základnými hodnotami Európskej únie.

Lotyšské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že „účasť na propagandistickej akcii Kremľa 9. mája je nezlučiteľná so základnými hodnotami EÚ.“ Lotyšsko zdôraznilo, že Rusko vedie nevyprovokovanú vojnu proti Ukrajine a že ruskú propagandu nemožno podporovať ani tolerovať.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna vyhlásil, že „využitie estónskeho vzdušného priestoru na let do Moskvy na prehliadku 9. mája 2025 neprichádza do úvahy a Estónsko nemá v úmysle toto podujatie nijako podporiť“.

Prezident Litvy Gitanas Nausėda potvrdil, že Litva neudelila povolenie na prelet lietadla s premiérom Ficom z bezpečnostných dôvodov.

Tieto rozhodnutia odrážajú spoločný postoj pobaltských krajín voči ruskej agresii na Ukrajine a ich odmietanie podporovať akékoľvek podujatia, ktoré by mohli byť vnímané ako legitimizácia ruskej vojenskej propagandy.

Premiér Robert Fico označil rozhodnutia pobaltských krajín za úmyselný pokus zmariť jeho návštevu Moskvy. Uviedol, že napriek celoročnému povoleniu na využívanie estónskeho vzdušného priestoru pre slovenskú vládnu letku mu bol prelet zamietnutý, čo výrazne narušilo jeho plánovaný program v Moskve.

Medzinárodné právo podobný krok v zásade umožňuje

Podobný krok, keď členská krajina EÚ neumožní predstaviteľom inej členskej krajiny prechod cez svoje územie iba z politických dôvodov, je nielen neželaným precedensom z hľadiska vzájomnej spolupráce členských štátov EÚ, ale môže predstavovať aj svojvoľný a neprípustný výklad európskej normy, ktorá upravuje civilné lety.

Z hľadiska medzinárodného práva však platí, že je suverénnym právom každej krajiny rozhodnúť o tom, či udelí alebo neudelí povolenie na vstup do svojho vzdušného priestoru cudzím štátnym príslušníkom.

Aj mimo rámca EÚ platí základný princíp z Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve (Chicagsky dohovor) prijatého v roku 1944. Podľa tohto dohovoru, ktorého signatármi sú aj dotknuté štáty a Slovenská republika, majú štáty úplnú a výlučnú suverenitu nad svojím vzdušným priestorom.

Povolenia na prelet a pristátie môžu byť podmienené súhlasom štátu, pričom ten môže dočasne zakázať prelet nad určitými oblasťami, ak je to potrebné z dôvodov bezpečnosti alebo vojenských potrieb. Aj tu však platí zásada rovnosti a nediskriminácie, teda nemôže ísť o absolútne svojvoľné zdôvodnenie.

Odhliadnuc od politických zdôvodnení pobaltských štátov, tie mali podľa medzinárodného dohovoru právo odmietnuť udeliť súhlas s preletom ponad ich územie.

Právo EÚ stanovuje voľný pohyb medzi členskými štátmi

Situácia okolo zákazu preletu predsedu vlády Fica zahŕňa členské krajiny EÚ, a preto sa na tento incident bude vzťahovať aj právo Európskej únie v oblasti letectva.

Členské štáty EÚ môžu za výnimočných okolností zakázať prelet lietadiel iného členského štátu EÚ nad svojím územím, ale ide o veľmi obmedzené a výnimočné situácie, keďže v rámci EÚ platí zásada voľného pohybu vrátane leteckej dopravy. Ak dôjde k zákazu, musí to byť v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ.

V rámci EÚ platí spoločná letecká politika a jednotný letecký trh, ktorý zaručuje slobodu preletu a pristátia pre lietadlá členských štátov. Nariadenie (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých služieb v EÚ hovorí o práve členského štátu zamietnuť, obmedziť alebo uložiť podmienky výkonu prepravných práv v prípade potreby riešiť okamžité krátkodobé problémy vyplývajúce z nepredvídateľných a neodvratných okolností, a to najmä z dôvodov verejnej bezpečnosti, poriadku alebo zdravia.

Obmedzujúce opatrenie musí rešpektovať zásady proporcionality a transparentnosti a byť založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách. To znamená, že štandardne nemôže jedna krajina EÚ zakázať prelet lietadlu iného členského štátu len z politických dôvodov.

V prípade Lotyšska, Estónska a Litvy bolo neudelenie povolenia na prelet odôvodnené politickými dôvodmi. Takýto krok môže byť v súlade s medzinárodným právom, no z hľadiska práva EÚ sa javí ako právne nepodložený.

Prezident Litvy Nausėda síce hovoril o bezpečnostných dôvodoch, no tie sa mali týkať narušenia GPS signálu v krajine. Do akej miery je toto tvrdenie pravdivé, nie je známe, pretože aj Litva vyjadrila svoj odmietavý postoj k návšteve slovenského premiéra na oslavách v Moskve.

Lotyšsko a Estónsko však verejnosti prezentovali výlučne politické dôvody. Z toho vyplýva, že na neudelenie povolenia neexistovali objektívne dôvody, a preto možno v tomto kroku pobaltských krajín badať diskriminačné konanie, ktoré je v EÚ zakázané.

EÚ zakazovala prelety, no na základe objektívnych skutočností

Krajiny nemusia súhlasiť s politickými názormi iných predstaviteľov členských štátov, no to neznamená, že ich môžu postihovať za politický názor. Práve zásada (povinnosť) vzájomnej spolupráce členských štátov, ako aj iné normy práva v tomto smere, majú odbúravať podobné malichernosti politikov, na základe ktorých sa zhoršujú vzťahy medzi členskými štátmi.

V priestore Európskej únie boli aj v minulosti udelené zákazy preletov cez jej územie, no tie boli odôvodnené objektívnymi skutočnosťami, a nie iba politickým nesúhlasom.

V roku 2021 zakázala EÚ po incidente s núteným pristátím lietadla Ryanair bieloruským dopravcom vstup do svojho vzdušného priestoru, a to na základe sankčného režimu. Rovnako právne odôvodnený je zákaz preletov ruským aerolíniám od roku 2022 v reakcii na agresiu proti Ukrajine, a to na základe uvalených sankcií voči Rusku zo strany Európskej únie.

V prípade Roberta Fica a jeho účasti na vojenskej prehliadke v Moskve mohli pobaltské štáty dôvodne usúdiť, že tento krok by symbolicky legitimizoval akt agresora a mohol by byť v rozpore s ich zahraničnou politikou.

Ani to však neospravedlňuje svojvoľné konanie voči predstaviteľom iných členských štátov.

Z hľadiska medzinárodného práva platí, že suverénny štát nie je povinný vysvetľovať rozhodnutie o neudelení leteckého povolenia, pokiaľ neporušuje zásadu zákazu diskriminácie na základe štátneho pôvodu alebo iných zakázaných kritérií – čo je v tomto prípade diskutabilné.

Z pohľadu práva EÚ ide v danom prípade o mimoriadne neštandardné konanie členských štátov s možným prekročením legitímneho využitia suverénnych práv garantovaných európskymi normami, a to len preto, aby týmto krokom pobaltské krajiny upozornili na nežiaduci symbolický akt predsedu vlády Slovenskej republiky.

Politický nesúhlas či gesto je jedna vec, no pre rozdielne politické názory by sa nemali prekračovať medzinárodné právne normy.

V opačnom prípade sa takéto krajiny samy postavia do roly nimi opovrhovaného Ruska, ktoré rovnako porušilo medzinárodné právo vpádom na Ukrajinu – iba preto, že to samo uznalo za vhodné a nevyhnutné.