Tornádo odkrylo, ako českí vládni politici vedú ľudí k závislosti od štátu

Ničivé tornádo na Morave vyvolalo v Česku veľkú vlnu solidarity. Okrem profesionálnych záchranných zložiek na mieste takmer okamžite pomáhalo veľké množstvo dobrovoľníkov. Zároveň sa začali zhromažďovať finančné zdroje, ktoré majú postihnutým rodinám pomôcť nielen prekonať aktuálne problémy, ale tiež znovu vybudovať poškodené domovy. Ohlásená štátna podpora však otvára podstatnú otázku, do akej miery má byť pomoc v takýchto situáciách záležitosťou štátu a do akej miery patrí súkromnému sektoru.

Bezprecedentná vlna solidarity

Hoci tornádo zasiahlo pomerne malú lokalitu, škody nie sú malé. Šesť ľudí prišlo o život. Podľa odhadu neziskovej organizácie Člověk v tísni tornádo silno zasiahlo asi 1 600 domácností. Poškodených bolo asi 1 200 stavieb, viac než 180 domov statici určili na demolovanie. Celkové škody sú predbežne vyčíslené na 15 miliárd českých korún (takmer 600 miliónov eur). Situáciu postihnutých rodín bude komplikovať aj aktuálny nedostatok stavebného materiálu na trhu a jeho rýchlo rastúce ceny.

V porovnaní s povodňami, ktoré sa v Česku niekoľkokrát vyskytli v posledných desaťročiach, ide o relatívne menšie škody. Na porovnanie, povodeň na Morave v roku 1997 spôsobila smrť 49 ľudí a škody za vyše 60 miliárd korún, povodeň na Vltave a Labe v roku 2002 má na konte 17 mŕtvych a škody za vyše 70 miliárd a povodne  na celom území Česka v roku 2013 usmrtili 15 ľudí a spôsobili škody za desiatky miliárd korún. V prípade tornáda však bola šokujúca najmä rýchlosť, akou škody vznikli.

Nešťastie vyvolalo v Česku nevídanú vlnu solidarity. Hoci zbierky na pomoc ľuďom postihnutým prírodnými katastrofami majú u našich susedov tradíciu, rýchlosť i rozsah dobročinnosti v tomto prípade prekonal očakávania. Na miesto takmer okamžite smerovali desiatky dobrovoľníkov. V priebehu týždňa prispeli ľudia vo verejných zbierkach až miliardou českých korún (takmer 40 miliónov eur). Najviac peňazí zhromaždila Diecézna charita Brno, významné čiastky prišli aj na účty Nadácie Via a organizácie Člověk v tísni.

Štátna pomoc bez jasnej koncepcie

Záujem o pomoc postihnutým ľuďom prejavili aj predstavitelia štátu. Vzhľadom k blížiacim sa voľbám neprekvapuje veľká snaha politikov – vládnych i opozičných – objaviť sa na mieste a svoju angažovanosť verejne prezentovať. Konkrétna forma štátnej pomoci však budí rozpaky. Finančná podpora podnikateľom a poľnohospodárom ani príspevky na obnovu verejnej infraštruktúry veľkú diskusiu nevyvolali. Predmetom sporu sa stala pomoc pri obnove bývania.

Vláda v prvom kroku schválila možnosť získať pomoc na obnovu zničených domov do výšky celkovej škody prípadne do limitu päť miliónov korún. Dva milióny majú byť v podobe nenávratného príspevku, ďalšie tri milióny vo forme nízko úročeného dlhodobého úveru. V pôvodnom zámere sa mal príspevok znížiť o výšku poistného plnenia a prijaté dary z verejných zbierok.

Práve možnosť krátenia príspevku o poistné plnenie a dary sa stala predmetom silnej kritiky. Schválený podporný program v podstate nerozlišoval medzi poistenými a nepoistenými, a tiež znehodnotil význam dobročinnej pomoci. Vláda napokon ustúpila a podmienky programu upravila. Z poistného plnenia sa bude započítavať 70 percent, dary sa nebudú počítať vôbec. Akútny problém bol zrejme vyriešený, no v pozadí zostáva otvorená otázka, aká má byť  rola štátu a súkromného sektoru v podobných situáciách.

Pestúnsky štát a budúcnosť dobročinnosti

Je nepochybné, že štát má v riešení katastrofických škôd svoje miesto. Reprezentuje akúsi všeobecnú solidaritu, ktorá je predmetom spravodlivosti, nie dobročinnej lásky. V tomto kontexte nie je problémom ani fakt, že peniaze, ktoré štát na pomoc používa, nezískal od ľudí na základe dobrovoľnosti. Na druhej strane je zjavné, že štát nekoná ako nejaká neosobná vyššia entita – riadia ho ľudia, ktorí nemajú vždy najlepšie informácie, schopnosti a niekedy ani úmysly.

Súkromný sektor má často lepšie nástroje na riešenie problémov. Poisťovne sú dobre vybavené na hodnotenie a likvidáciu škôd a lepšie než štát sú motivované zamedziť podvodom. Súkromné poistenie na rozdiel od daní tiež pestuje pocit zodpovednosti vo vzťahu k vlastnému majetku. Charitatívne organizácie majú oproti štátu lepšie predpoklady pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú, a opäť je to otázka skúseností i motivácie.

Štedrá pomoc štátu môže byť dobrým riešením aktuálneho problému, no do budúcnosti vytláča zodpovednosť i dobročinnosť. Nemá zmysel poisťovať si majetok, ak mi škodu nahradí štát. Nemá zmysel prispievať na dobročinné účely, ak postihnutým pomôže štát. Zvlášť v prípade dobročinnosti môže mať štátna pomoc devastujúce psychologické účinky – veď aký zmysel môže mať niekoľkoeurový dar jednotlivca, keď politici rozdávajú z eráru milióny.

Solidarita, ktorú Česi prejavili so svojimi spoluobčanmi, je ohromujúca. Štát by nemal vysielať signály, že je bezcenná. V opačnom prípade sa súkromná iniciatíva v spoločnosti postupne vytratí a ľudia postihnutí akýmkoľvek nešťastím zostanú odkázaní na milosť štátu. Možno práve toto je cieľom socialistov rôzneho typu.