Napätie na streche sveta a čo z neho pre nás vyplýva

Zhodou okolností to vychádza len asi na jedno percento obrovskej ľudskej masy, ktorá obýva Pakistan, Indiu a Bangladéš. Keby sme pripočítali aj tú Čínu, razom by sme sa dostali na pol percenta. Aj jedno percento ale môže byť solídnou rozbuškou veľkých problémov. Napokon, sudetskí Nemci tvorili svojho času tiež zhruba jedno percento obyvateľov Európy.

Keď sa z Indie stiahla britská koloniálna moc, moslimovia požadovali (a dostali) samostatný štát, Pakistan (vtedy bol jeho súčasťou aj Bangladéš). Pri etnicko-náboženských čistkách zahynulo veľa ľudí na oboch stranách hranice, ale pakistanskí moslimovia boli v tých čistkách oveľa dôslednejší a z územia budúceho Pakistanu (doslova „krajiny čistých“, preto asi tie čistky) povraždili alebo vyhnali prakticky všetkých hinduistov a sikhov. Ak za Britov žilo v dnešnom Pakistane okolo 15 percent nemoslimov, krátko po získaní nezávislosti to už boli len tri percentá, čo je hodnota, ktorá platí doteraz.

Pluralitnejšia India nebola voči svojim moslimom ani zďaleka taká brutálna, takže ich podiel na indickej populácii, naopak, za tú istú dobu narástol z desiatich na štrnásť percent. V indickom Kašmíre tvoria moslimovia zhruba dvojtretinovú väčšinu – a to je niečo, čo fanatici z druhej strany hranice nedokážu prehltnúť.

Kdekoľvek žijú moslimovia pod nadvládou káfirov [arabsko-islamský právny termín označujúci nemoslimov za neveriacich či inovercov, pozn. red.], dá sa čakať vznik terorizmu, ktorého cieľom je tie pomery zvrátiť. A Pakistan je pre terorizmus mimoriadne plodnou základňou. Tunajšia tajná služba ISI, nad ktorou majú civilní politici len dosť obmedzenú moc, sa namočila do toľkých podivných operácií, že keby bol svet len o trochu spravodlivejší, zaradil by ju niekam k iránskym Revolučným gardám či Hamasu.

Krátka vojna, ktorá teraz prebehla medzi Indiou a Pakistanom, bola určitou demoverziou toho, čo ešte môže prísť. India v roku 2019 zrušila ústavné články o autonómii Kašmíru, ktoré platili viac ako sedemdesiat rokov. Zo strany Dillí je to jasné znamenie, že chce so spornou provinciou zaobchádzať úplne rovnako ako s akýmkoľvek iným federálnym štátom. To je pre Pakistan ešte menej stráviteľné ako predošlý status quo.

Nie je realistické čakať, že sa pakistanskí fundamentalisti vzdajú svojho džihádu proti neveriacim. Toto prekliatie už sužuje svet dobrých 1 400 rokov, iba kulisy sa striedajú. A najskôr to islamu ešte ďalších pár stoviek rokov vydrží. Maximum, v čo môžeme dúfať, je, že tie ďalšie konflikty, ktoré prídu, zostanú konvenčné a ani jedna strana pri nich nesiahne po vlastnom jadrovom arzenáli.

Svoje sklony k prenasledovaniu káfirov dostatočne preukázala pakistanská komunita aj inde, napríklad vo Veľkej Británii, kde Pakistanci stoja za väčšinou znásilňovacích gangov vo veľkých mestách.

Svojho času, za konjunktúry roku 2007, som v novinách zaznamenal desivú myšlienku, že pre nedostatok pracovných síl zvažuje česká vláda vydávanie pracovných víz pre Pakistancov. Našťastie k ich realizácii nedošlo, Českú republiku zachránila veľká hospodárska kríza. Každá katastrofa je na niečo dobrá a vďaka tej vtedajšej kríze sa môže Česko na súčasné dianie na streche sveta pozerať len zďaleka: nie je to naša vec.

V anglických mestách to už tak úplne povedať nemôžu.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.