Ecco sa lúči, Slovensko mlčí. Čo pochovalo našich výrobcov obuvi

Generálny riaditeľ martinskej fabriky Petr Milan uviedol, že rozhodnutie o zatvorení závodu je súčasťou širšej stratégie spoločnosti Ecco na optimalizáciu svojho globálneho výrobného modelu v reakcii na meniace sa obchodné a ekonomické podmienky.

Keď si kúpite športovú obuv za 100 eur, maloobchodná cena odráža oveľa viac ako len výrobné náklady. Z priemyselných analýz vyplýva, že pri mnohých športových topánkach môžu byť výrobné náklady v Ázii približne 20 až 30 eur. To však predstavuje len začiatok cenovej štruktúry.

Ešte predtým, ako sa tieto topánky dostanú do krajiny predaja, podliehajú dovozným clám, ktoré môžu výrazne zvýšiť náklady. Na obuv sa pritom vzťahujú jedny z najvyšších colných sadzieb spomedzi všetkých kategórií dovážaných výrobkov, pričom na športovú obuv sa často uplatňujú clá vo výške 20 až 30 percent, v závislosti od materiálu a konštrukcie. To znamená, že ešte predtým, ako sa topánky dostanú k maloobchodníkom, ich cena sa podstatne zvýši.

Zvyšná suma musí pokryť prevádzky značky vrátane dizajnérskych tímov, marketingových kampaní, maloobchodných operácií, distribučných centier a režijných nákladov spoločnosti. Zo správ z odvetvia vyplýva, že typické maloobchodné marže v oblasti obuvi sú pomerne nízke a maloobchodníci často pracujú s jednociferným percentom zisku po zohľadnení prevádzkových nákladov a zliav.

Prečo je to dôležité?

Mylná predstava, že pri výrobe v zahraničí ide len o vykorisťovanie pracovnej sily, opomína dôležité ekonomické súvislosti. Ako uviedol analytik módneho priemyslu Derek Guy, „výroba môže byť v zahraničí etická a stále relatívne lacná, pretože životné náklady nie sú všade rovnaké“. Výrobné skúsenosti získané vo veľkovýrobných centrách v celej Ázii predstavujú špecializované znalosti budované po celé desaťročia.

Nedávne obchodné napätie a navrhované zvýšenie ciel na tovar z hlavných výrobných krajín by mohlo túto hospodársku rovnováhu výrazne ovplyvniť. Vyššie clá by pravdepodobne znamenali buď vyššie ceny pre spotrebiteľov, zníženie marží niekde v dodávateľskom reťazci, alebo oboje – narušenie systému, o ktorom väčšina nakupujúcich uvažuje len zriedka.

Bežecká obuv alebo akýkoľvek typ športovej obuvi nie je vesmírna raketa. Ak odstránite marketing, zostane vám len niekoľko kusov sieťoviny, peny, nití, lepidla a častí podrážky. Okrem toho existuje celý mýtus o lacnej čínskej pracovnej sile. Tá bola lacná možno pred 15 rokmi, ale nie teraz.

Vo výročnej správe spred desiatich rokov spoločnosť Adidas uvádza, že 41 percent jej výroby obuvi pripadá na Vietnam, 24 percent na Indonéziu a 23 percent na Čínu. Vietnam je poslednou baštou výroby prémiovej športovej obuvi predtým, ako z hľadiska miezd exploduje.

Aké ziskové marže dosahujú továrne? Medián sa pohybuje medzi 7 až 10 percentami (z výrobných nákladov sa to rovná 22 percentám konečnej ceny) pred zdanením. To nie je veľa priestoru na organizačné chyby alebo pokles predajov.

Obchodné napätie mohlo byť len klinec do rakvy slovenským výrobcom obuvi. Podnikanie vo výrobe obuvi je udržateľné len vďaka obrovskému objemu. Máme však na Slovensku špecializované znalosti a skúsenosti, aby sme na trhu obstáli? Ak má Slovensko v obuvníctve prežiť, musí nájsť vlastnú cestu. A nesnažiť sa konkurovať Ázii v tom, čo robí efektívnejšie.