Ceny vody môžu ísť hore. Chýbajú peniaze na obnovu potrubí, tvrdia vodárne

Ceny vodného a stočného sa líšia podľa regiónov. Napríklad Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) účtuje za kubík 2,18 eura, Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) za rovnaký objem 1,55 eura. Na porovnanie, Trenčania platia za kubík Trenčianskej vodárenskej spoločnosti (TRVS) 1,77 eura. Turčianska vodárenská spoločnosť (TVS) účtuje zákazníkom 1,20 eura a Podtatranská vodárenská a prevádzková spoločnosť (PVS) zas 1,87 eura.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy upozorňuje, že tieto ceny sú prinízke. Podľa neho sa modernizačný dlh dostal nad sumu desať miliárd eur.

Strácame milióny kubíkov pitnej vody

Prejavuje sa to napríklad v únikoch vody z potrubí, za ktoré platia všetci spotrebitelia. Podľa NKÚ sa straty spracovanej vody u kontrolovaných vodární pohybovali v rozmedzí od 25 (v prípade VVS) do takmer 33 percent (PVS).

V praxi to v roku 2023 predstavovalo ročnú stratu 51,2 milióna kubíkov pitnej vody, ktorú vodárne odobrali, ale k spotrebiteľovi sa nedostala.

Vážnosť situácie podčiarkol vo svojom vystúpení v parlamente aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Zdôraznil, že voda sa predáva za cenu, ktorá nepokrýva ani náklady.

[link url =https://standard.sk/876086/patdesiatrocne-vodovodne-potrubia-praskaju-taraba-chce-viac-investovat]

Navyše priznal, že Slovensko čelí konaniu zo strany Európskej komisie (EK) pre zlý stav vodárenskej infraštruktúry. Podľa neho bude mať konanie pomerne rýchly priebeh, lebo sme nesplnili náš záväzok.

Nepriaznivý stav

Asociácia vodárenských spoločností (AVS) uvádza, že regulačný rámec dlhodobo nevytvára priestor na akumuláciu zdrojov na plánovanú obnovu vodárenskej infraštruktúry. Prispieva k tomu viacero faktorov.

„V prvom rade ide o odpisy majetku získaného z európskych štrukturálnych fondov, pri ktorých nebolo možné uplatniť odpisy v cenách. K nepriaznivému stavu prispel aj majetok miest a obcí, ktorý preberali vodárenské spoločnosti za symbolické 1 euro,“ hovorí pre Štandard Ivana Mahríková, generálna sekretárka Asociácie vodárenských spoločností.

Zmena nastala až od roku 2023, odkedy vstupuje celá hodnota novo zaradeného majetku do ceny podľa regulovaných odpisov. Regulované odpisy sú však oveľa dlhšie ako dobre známe daňové odpisy.

Podľa Mahríkovej regulované odpisy neúmerne predlžujú odpisovanie majetku v mnohých prípadoch nad hranicu ich reálnej životnosti. „Pre neuplatnenie veľkej časti odpisov je hodnota majetku spoločnosti uplatnená ako oprávnený náklad do výpočtu ceny oveľa nižšia ako reálna hodnota majetku využívaná na zabezpečenie regulovaných činností,“ podotýka Mahríková.

Kanalizácia na úkor obnovy

Druhým faktorom je podľa generálnej sekretárky smerovanie investícií vo vodárenstve do rozvoja spoločnosti, teda do výstavby nových sietí. Tento trend nastal po vstupe Slovenska do Európskej únie a súvisel s požiadavkami smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a potrebe zabezpečiť odvádzanie a čistenie odpadových vôd z aglomerácií nad dvetisíc obyvateľov.

Vodárenské spoločnosti tak plnili záväzky štátu a finančné zdroje z európskych zdrojov aj ich vlastných rozpočtov smerovali do výstavby verejných kanalizácií.

„Vďaka významným investíciám sa od roku 2024 zvýšila pripojenosť na verejné kanalizácie z necelých 50 až na 71 percent. Má to aj odvrátenú stranu - obnova existujúcich sietí sa dostala na druhú koľaj. V súčasnosti evidujeme investičný dlh na obnovu sietí vo výške 5,5 miliardy eur,“ vysvetľuje Mahríková.

Asociácia vodárenských spoločností poukazuje aj na to, že tento dlh nemožno pokryť len z jedného zdroja. Treba uvažovať nad kombináciou európskych, vlastných a aj alternatívnych zdrojov na podporu zelenej infraštruktúry.

[link url =https://standard.sk/765579/objavili-sa-snahy-o-ovladnutie-kritickej-infrastruktury-na-tahu-je-stat-tvrdi-sef-nku]

AVS zároveň dodáva, že bez úpravy cien nebude plánovaná obnova možná. „Dnes mesačne zaplatí jeden človek 5,8 eura za vodné a stočné. Trojčlennú rodinu to vyjde 17,4 eura za mesiac. Pritom za internet a káblovú televíziu zaplatíme päťdesiat a za elektrinu šesťdesiat eur mesačne. Ale za vodu je nám veľa zaplatiť o euro navyše, hoci to pomôže naštartovať obnovu našich sietí,“ kritizuje Mahríková.

Podľa odborníčky sa vek vodárenskej infraštruktúry líši regionálne a podľa spôsobu jej využitia.

Verejné vodovody bývajú staršie než verejné kanalizácie. Najstaršie vodovody sú vo veľkých mestách. Kanalizácie sa zvyčajne budovali neskôr, po dokončení vodovodov, alebo spoločne s nimi. Na východnom Slovensku sú vodovody a kanalizácie vo všeobecnosti mladšie než na západe.

Podľa ÚRSO peniaze nechýbajú

Len pre zaujímavosť - dĺžka verejných vodovodov na Slovensku je podľa AVS dokopy 31 700 kilometrov a verejných kanalizácií 15 660 kilometrov. Z toho zhruba 65 percent verejných vodovodov a 40 percent verejných kanalizácií sa nachádza v kategórii III. a IV. - čiže na základe svojej životnosti vyžadujú čiastočnú alebo úplnú obnovu. Optimistický scenár je obnoviť tieto siete v horizonte desiatich rokov.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vidí vec inak a o úpravách cien vôbec neuvažuje.

Podľa ÚRSO nie je pravda, že vodárenské spoločnosti nemajú dostatok financií na opravy a budovanie infraštruktúry. „Naopak, tieto náklady majú od úradu dostatočne zohľadnené v zmysle platnej legislatívy v cenách vodného a stočného a tieto financie od odberateľov musia aj ďalej efektívne investovať,“ konštatuje pre Štandard hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

[link url =https://standard.sk/793689/snahy-o-ovladnutie-vodarenskej-infrastruktury-sa-objavili-len-v-hlave-sefa-nku-tvrdi-kratky]

Hovorca navyše vylučuje, že by prípadne mohlo ísť o osobitnú položku vo vyúčtovaní vodného a stočného, keďže tá je už zohľadnená. „Od 01. januára 2025 úrad zaviedol dvojzložkovú cenu vodného a stočného a jasne tak oddelil fixnú zložku ceny od variabilnej, pričom zachoval celkovú cenu vodného a stočného pre domácnosti na rovnakej úrovni,“ dodáva Igaz.

Sucho sa stáva rozhodujúcim faktorom

Ceny vody môže v budúcnosti ovplyvniť aj počasie. Nielen Slovensko, ale celá Európa čelí suchu. S varovaním prišli odborníci zo Spoločného výskumného centra EK. V správe z apríla 2025 konštatujú, že od začiatku tohto roka sme v Európe mali vyššie teploty, no zrážky boli pod priemerom.

Prietoky riek a potokov sa znížili. Najbadateľnejší pokles hladiny nastal vo vodných nádržiach Liptovská Mara a Veľká Domaša. Odhalené dno oboch priehrad sa stalo atrakciou a už niekoľko týždňov sa na sociálnych sieťach objavujú fotky a videá ľudí, ktorí sa prechádzajú na miestach, ktoré sú za normálnych okolností pod vodou.

Kým Liptovská Mara sa dočkala určitého zlepšenia, na Domaši je to s vodou stále bieda. Napriek tomu Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) trvá na tom, že nejde o nič zvláštne. Objem vody v nádrži je závislý od prítoku do nádrže, respektíve od hydrologickej situácie v celom povodí.

„Keďže je sucho v povodí, tak aj hladina vo vodnej nádrži Veľká Domaša je na nižšej úrovni, ale nejde o žiadnu mimoriadnu situáciu. Stále sa pohybujeme v rozmedzí platného manipulačného poriadku vodnej stavby,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré Štandardu poskytol hovorca SVP Štefan Bocák.

[link url =https://standard.sk/726055/starina-je-jediny-velky-zdroj-pitnej-vody-pre-vychodne-slovensko-hrozi-jej-odstavenie]

Pôde chýba vlaha

Podľa meteorológa a klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Maroša Turňu bola v apríli najhoršia situácia približne v polovici mesiaca. „Výrazné až extrémne sucho spolu zasahovalo takmer tretinu územia. Najhoršia situácia bola na Považí, v Malých Karpatoch, na Orave, Turci, Hornej Nitre, Liptove a severovýchode Slovenska. Extrémne sucho zasahovalo najviac sedem percent územia,“ približuje Turňa pre Štandard.

V priebehu apríla nastalo zlepšenie najmä v Banskobystrickom a Košickom kraji, kde to bolo miestami aj bez rizika sucha. V druhej polovici mesiaca prevažovala búrková činnosť, a tak vznikali medzi regiónmi relatívne veľké rozdiely.

„Najnižšie nasýtenie v mesiaci apríl bolo v intervale 10 až 20 percent lokálne na Záhorí a v okolí Bratislavy. Na Podunajskej nížine a Považí bolo najnižšie nasýtenie ojedinele 20 až 30 percent,“ spresňuje Turňa.

Napriek tomu prevažoval počas apríla na väčšine územia deficit pôdnej vlahy. Najvyššie hodnoty deficitu boli v intervale -60 až -100 mm na Považí, v oblasti Malých Karpát, na Hornej Nitre, Orave a Turci. Na severovýchode Slovenska a v Podunajskej nížine bol deficit najviac do -60 mm.

Klimatológ upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska nie sme svedkami štatisticky významného trendu zrážok. Skôr sa mení priestorová a časová distribúcia zrážok, ktorá je v posledných rokoch veľmi nerovnomerná.

„Pozorujeme však vzrastajúci trend potenciálneho výparu, čo do budúcnosti bude znamenať pri tých istých úhrnoch suchšie podmienky. Ak sa na dlhšiu dobu vyskytne obdobie bez zrážok prípadne so zníženým úhrnom zrážok, tak aj obdobia sucha budú v dôsledku zvýšeného výparu dlhšie a intenzívnejšie,“ pokračuje.

Podľa Turňu sa nedá presne určiť nasledujúce obdobie. „Sezónne predpovede zrážok majú najmä v letných mesiacoch malú výpovednú hodnotu. V lete bývajú väčšinou zrážky v podobe búrok, čo môže niekde znamenať nadmerné množstvo vlahy a inde zase jej nedostatok,“ poznamenáva odborník.

Momentálne podľa neho od októbra 2024 pretrváva výrazné až extrémne sucho na severe stredného Slovenska, na severovýchode, na Považí a ojedinele aj na Ponitrí, Záhorí a v Malých Karpatoch. „Za posledných 90 dní je deficit zrážok na Orave okolo -120 mm," uzatvára Turňa.