Ak zohľadníme celkový servis súvisiaci s palivom (vrátane dovozu, výmeny, manipulácie), odhad ročných nákladov na palivo sa pohybuje v intervale 60 až 140 miliónov eur. Horná hranica (140 miliónov eur ročne) vychádza z medializovanej hodnoty poslednej zákazky na dodávky paliva od TVEL-u na roky 2022 až 2026, ktorá mala hodnotu okolo 700 miliónov eur na štyri roky. Pri tomto odhade by cena paliva na MWh predstavovala približne 8,8 eura/MWh.
Na porovnanie, pri uhlí to bolo 20,9 eura/MWh a pri plyne 38,2 eura/MWh.
Z pohľadu konečného spotrebiteľa tvorí cena jadrového paliva len malú časť celkovej ceny elektriny. Pri aktuálnych cenách pre domácnosti (približne 61,2 eura/MWh v rokoch 2023 až 2024 s plánovaným rastom na 79,3 eura/MWh do roku 2027) tvorí jadrové palivo (pri cene 6 eur až 8,8 eura/MWh) len zhruba 10 percent tejto ceny. Odborníci sa zhodujú, že zmena dodávateľa by nemala mať výrazný vplyv na cenu elektriny pre spotrebiteľa, aj keby cena alternatívneho paliva bola o niečo vyššia.
Pre reaktory typu VVER-440, ktoré prevádzkujeme na Slovensku, je hlavným alternatívnym dodávateľom kanadsko-americká firma Westinghouse. Westinghouse vyvinul novšiu generáciu paliva pre tento typ reaktora a jeho zástupca deklaroval schopnosť uspokojiť požiadavky všetkých stredoeurópskych elektrární už od roku 2024. Slovenské elektrárne v auguste 2023 podpísali s Westinghouse Electric Sweden AB zmluvu o dodávke paliva s cieľom diverzifikácie.
Existujú však obavy týkajúce sa kvality alternatívneho paliva, keďže v minulosti (v rokoch 2001 až 2007) mala prvá generácia paliva od Westinghouse pre VVER reaktory problémy s kvalitou, ktoré viedli k zastaveniu produkcie tohto typu paliva na niekoľko rokov. S novou generáciou paliva pre VVER-440 sú zatiaľ malé prevádzkové skúsenosti, prvé použitie bolo v septembri 2023 na Ukrajine.
Okrem Westinghousu vyvíja európske jadrové palivo s podporou EÚ a v spolupráci s európskymi prevádzkovateľmi francúzska firma Framatome. Slovenské elektrárne a spoločnosť Framatome SAS podpísali zmluvu o dodávkach jadrového paliva pre elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Prvé dodávky paliva od spoločnosti Framatome, používaného v európskych reaktoroch VVER, sa očakávajú v roku 2027.
Spojené štáty v nedávnej minulosti dovážali zhruba štvrtinu obohateného uránu z Ruska. Najťažšie nahraditeľné kapacity sú v oblasti konverzie a obohacovania uránu. Spoločnosti ako Urenco a Orano rozširujú svoje kapacity obohacovania v Európe a USA. Urenco rozširuje svoj závod v USA s cieľom uviesť do prevádzky nové kaskády na obohacovanie uránu v roku 2025 a dokončiť celkové rozšírenie výroby do roku 2027. Orano rozširuje svoj závod vo Francúzsku, pričom cieľom je začať s výrobou v roku 2028.
Český prevádzkovateľ elektrární ČEZ, ktorý využíva reaktory VVER-440 (Dukovany) a VVER-1000 (Temelín) na fázu obohacovania uránu, podpísal dlhodobé zmluvy práve so spoločnosťami Urenco a Orano.
USA tiež prijali opatrenia na zníženie závislosti od ruského obohateného uránu vrátane zákona o zákaze dovozu ruského uránu, ktorý vstúpil do platnosti v auguste 2024 a potrvá do konca roka 2040. Rusko v reakcii na americký zákaz uvalilo v novembri 2024 dočasný zákaz vývozu obohateného uránu do USA.
Diverzifikácia dodávok jadrového paliva je pre Slovensko strategickou prioritou, pričom je motivovaná primárne energetickou bezpečnosťou a geopolitickými rizikami, nielen snahou o zníženie nákladov. Ekonomické analýzy naznačujú, že priamy vplyv zmeny dodávateľa finálneho paliva na cenu elektriny by mal byť minimálny vzhľadom na nízky podiel ceny paliva na celkových nákladoch na výrobu elektriny.
Čo hovoria kompetentní
Jadrové elektrárne majú priamo na Slovensku zásoby jadrového paliva na ďalšieho dva a pol roka. Na tlačovej konferencii v Jaslovských Bohuniciach to koncom roka 2024 uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková. Zároveň Slovenské elektrárne plánujú rozšíriť kapacity skladu jadrového paliva v Mochovciach o 48 percent.
Zámer majú od 25. apríla na stole povoľovacie orgány v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Pre rovnaký krok sa rozhodli ešte vlani aj v Jaslovských Bohuniciach. Tamojší projekt, ktorý ráta s nafúknutím kapacít až o 62 percent, v decembri minulého roka získal v procese EIA právoplatné záverečné stanovisko.
Vyzerá to tak, že zmena dodávateľa bude trvať dlhšie, ako to vyznieva niekedy aj z emotívnych vyjadrení politikov na túto tému. Premiér Robert Fico napríklad v máji označil plán odstrihnutia sa od ruského jadrového paliva za „ekonomickú samovraždu“ a „politické dobrodružstvo“, ktoré by podľa neho mohlo vážne poškodiť konkurencieschopnosť Slovenska aj celej Európskej únie. Dodal, že spomínané nahradenie ruského paliva za iné by si vyžadovalo buď výstavbu nových kapacít na obohacovanie uránu, čo by trvalo roky a stálo miliardy eur, alebo by to mohlo viesť aj k odstaveniu elektrární, čo považuje za neprijateľné.
Podľa hlavného inšpektora Úradu jadrového dozoru SR Petra Uhríka licencovanie nového typu paliva môže trvať aj viac ako dva roky. Proces zahŕňa zavedenie pilotných palivových kaziet do reaktora, ich ročné sledovanie a vyhodnocovanie správania sa paliva. Práve na toto obdobie môžu poslúžiť zásoby paliva v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach.
Štandard požiadal o stanovisko aj Slovenské elektrárne, ktoré nám k tejto problematike sľúbili poskytnúť vyjadrenie v najbližšom období.
Kľúčovou ekonomickou výzvou pri prechode na nového dodávateľa je zabezpečenie vysokej kvality paliva, aby sa predišlo prevádzkovým problémom a s nimi spojeným ekonomickým stratám. Kompletná nezávislosť od Ruska v celom jadrovom palivovom cykle si vyžaduje rozvoj európskych kapacít na obohacovanie uránu, čo je dlhodobý a nákladný proces. Okrem toho jadrová energetika na Slovensku čelí aj ďalším významným ekonomickým výzvam vrátane vysokých kapitálových nákladov na výstavbu nových reaktorov.
V konečnom dôsledku je prechod na diverzifikované dodávky jadrového paliva ekonomicky odôvodniteľným krokom v rámci širšej stratégie riadenia rizík a posilnenia energetickej nezávislosti, aj keď s nevyhnutnými technologickými, geopolitickými a dlhodobými finančnými výzvami.
