Čo by sa stalo, keby Spojené štáty opustili Medzinárodný menový fond
A to rovno tej najväčšej, teda možnosti, že by Spojené štáty opustili Medzinárodný menový fond (MMF). Napokon však jasne povedali, že to aktuálne nie je v pláne. Ale predsa len, čo by to znamenalo?
Odchod Spojených štátov z MMF by bol bezprecedentným otrasom v architektúre globálneho finančného systému. USA sú najväčším „akcionárom“ fondu s podielom na hlasovacích právach vyše 16 percent, čo im dáva prakticky právo veta pri kľúčových rozhodnutiach.
Ich vystúpenie by znamenalo zásadné oslabenie inštitúcie. Akcionárov bolo nutné dať do úvodzoviek, pretože síce teoreticky akcionári sú, ale prakticky to nemožno skoro vôbec porovnať s vlastnením akcií spoločnosti. Naopak, to skôr znamená, že dovnútra (systému) viac platia.
MMF by tak bez USA prišiel nielen o kľúčového poskytovateľa kapitálu, ale aj o legitimitu a geopolitickú váhu. Je pravdepodobné, že by došlo k preskupeniu hlasovacích práv a rastúci vplyv by získali iné mocnosti, predovšetkým Čína. Tá by mohla zintenzívniť podporu alternatívnym štruktúram, ako je Nová rozvojová banka BRICS, a tým ďalej oslabiť úlohu tradičných západných inštitúcií. Čo nie je ani trochu v záujme USA, takže sa to, pochopiteľne, nestalo a v blízkej dobe asi ani nestane.
Finančné trhy by, nepochybne, reagovali značnou nervozitou. Teraz to všetci poznáme. MMF funguje ako dôveryhodný krízový hasič veľkých ekonomických požiarov a veriteľ poslednej inštancie pre zadlžené štáty. Jeho oslabenie by mohlo zvýšiť rizikovosť dlhopisov rozvíjajúcich sa ekonomík, sťažiť zvládanie menových kríz a vyvolať zvýšenú volatilitu.
Spojené štáty si občas dokážu postaviť hlavu. Historickým precedensom môže byť odmietnutie USA ratifikovať členstvo v Spoločnosti národov [predchodkyňa OSN, pozn. red.] po prvej svetovej vojne. Vtedy sa Washington stiahol z globálnych štruktúr, čo prispelo k oslabeniu kolektívnej bezpečnosti a geopolitickému vákuu.
Ekonomicky si potom môžeme pripomenúť odstúpenie od zlatého štandardu v roku 1971, keď Spojené štáty jednostranne ukončili systém pevných výmenných kurzov – s globálnymi dôsledkami. Takže reálne je čokoľvek.
Navyše to má aj svojich fanúšikov. V americkej politike sa k MMF kriticky stavali niektorí republikánski zákonodarcovia, napríklad senátor Rand Paul, ktorý tvrdil, že Američania by nemali niesť zodpovednosť za záchranu skorumpovaných vlád v zahraničí. V obdobnom duchu zaznievajú aj hlasy z libertariánskeho spektra, ktoré MMF označujú za nástroj globálneho prerozdeľovania na úkor daňových poplatníkov.
Aj napriek všetkým fanúšikom je súčasný konsenzus naprieč expertnou sférou jednoznačný. Vystúpenie USA z MMF by oslabilo nielen celú túto organizáciu, ale aj globálny americký vplyv a stabilitu svetovej ekonomiky. Išlo by o geopolitické a ekonomické zemetrasenie s dosahmi ďaleko za hranicami USA.
A pretože by sa na dôsledky pýtali práve Washingtonu, je to krajne nepravdepodobné. Našťastie. Ale môžeme si dnes byť niečím istí?
