Pápež v ére novej studenej vojny

„Pokoj s vami všetkými!“ Týmito slovami otvoril pápež Lev XIV. vo štvrtok 8. mája 2025 svoj pontifikát, čím svoje prvé vystúpenie na balkóne Baziliky svätého Petra ukotvil v jazyku mieru. Túto vetu zopakoval vo svojom príhovore osemkrát. Bolo to programové gesto. V čase, keď svetový poriadok balansuje na pokraji nestability, sa Lev XIV. rozhodol poňať svoju misiu nie v zmysle rozkolu alebo reformy, ale zmierenia.

Pápež Lev XIV. počas svojej prvej nedele v úlohe rímskeho biskupa vystúpil s jednoznačným presvedčením. Prosil, „nech sa urobí všetko možné, aby sa na Ukrajine dosiahol autentický, spravodlivý a trvalý mier“. Vyzval na prepustenie väzňov a návrat detí k ich rodinám. V súvislosti s vojnou v Gaze sa prihováral za okamžité ukončenie bojov a prepustenie izraelských rukojemníkov. Svoj apel posilnil heslom: „Nikdy viac vojnu!“

Ukázalo sa, že veľkonočný pozdrav, ktorým začal svoj pontifikát, bol v skutočnosti ambíciou: obnoviť mier v multipolárnom svete.

Najmä v prípade Ukrajiny sa prejavila výrazná zmena dôrazu. Pápež František v konflikte medzi Moskvou a Kyjevom uplatňoval politiku rovnovážneho prístupu, pričom tento postoj vyvolal rozsiahlu kritiku za údajné bagatelizovanie ruskej invázie. Jadrom tohto prístupu bola diplomatická doktrína, ktorá vychádza z tradície Ostpolitik. Táto pragmatická línia nielenže formovala postoj Vatikánu k Ukrajine, ale zohrala významnú úlohu aj v kontroverznej dohode s Čínou.

Prehodnotenie reálpolitiky

Tento zahraničnopolitický kurz najviac zosobňoval kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Vatikánu, ktorý zohral vedúcu úlohu pri formovaní diplomatickej agendy Vatikánu počas pontifikátu pápeža Františka. Do konkláve vstupoval ako favorit, no ako to už u favoritov často býva, vyšiel z neho opäť ako kardinál.

Parolin zrejme prišiel o vplyv. Je to znamenie, že vo Vatikáne môže čoskoro zaviať iný vietor. Jeho služby sú však stále potrebné – či už na stabilizáciu situácie, alebo na udržanie konkurenčných síl pod kontrolou. V úlohe predsedu konzervatívnej katolíckej nadácie Villa Nazareth, ktorá sa zameriava na tradičné rodinné hodnoty a pastoračnú službu, pôsobí Parolin v súčasnosti ako protiváha voči progresívnym, občas až príliš „woke“ vplyvom pochádzajúcim z komunity Sant’Egidio.

Nový pápež je Američan, augustinián a muž s vystupovaním zmierovateľa. Lev XIV. však nie je ďalším Františkom. Nie je ani len teologickým pokračovateľom Benedikta XVI. Jeho prvé vyjadrenia naznačujú odlišný prístup: pontifikát, ktorý môže preformátovať geopolitickú úlohu Vatikánu po rokoch opatrnej rovnovážnej diplomacie.

Hoci je príliš skoro hovoriť o „pápežovi studenej vojny“, v Ríme už zaznievajú ozveny morálneho vzdoru Karola Wojtyłu – vo svete, ktorý pretvára Čína, Rusko a neistota Západu. Mladší Lev má na rozdiel od dvoch predošlých pontifikov pred ním výrazne lepšiu pozíciu na presadzovanie dlhodobej zahraničnopolitickej stratégie, čo vo Vatikáne nebolo vidieť od čias poľského pápeža.

Robert Prevost svoj postoj jasne vyjadril ešte pred nástupom do pápežského úradu. V rozhovore z roku 2022 označil ruskú vojnu za „imperialistickú vo svojej podstate“ a zdôraznil, že okupácia územia bola otvoreným prejavom moci. Bez obalu povedal, že išlo o „skutočnú inváziu“.

Ako pápež pravdepodobne Prevost zvolí zdržanlivejší tón. Úloha zmierovateľa však nie je úlohou pacifistu. Keď hovorí o „spravodlivom mieri“, dáva jasne najavo, že takýto mier nemôže byť na úkor Ukrajiny.

Proti Trumpovi alebo Si Ťin-pchingovi?

Niektoré médiá vnímali fakt, že nový pápež pochádza z USA, ako snahu vytvoriť protiváhu Donaldovi Trumpovi. Podľa talianskej tlače však ázijskí kardináli vnímali jeho voľbu ako strategický krok, ktorý má naznačiť obmedzenie rastúceho čínskeho vplyvu.

Vplyv Číny na katolícku cirkev, ktorý stelesňuje kontroverzná dohoda medzi Vatikánom a Pekingom, zostáva pálčivým problémom. Čínsko-vatikánsku dohodu z roku 2018 Peking opakovane porušil. V medziobdobí po Františkovej smrti Čína jednostranne vymenovala biskupov bez toho, aby sa čo i len formálne usilovala o súhlas pápeža, a štátom kontrolované katolícke weby okamžite odstránili správy o úmrtí pápeža.

Rím zatiaľ nápadne mlčal, keď režim postupne nahradil duchovných, ktorých považoval za neposlušných, lojálnymi biskupmi – mnohí z nich stále zostávajú pod dohľadom alebo v domácom väzení.

Peking zároveň zaviedol nové rozsiahle obmedzenia pre zahraničné náboženské aktivity. Cudzinci nesmú nadväzovať vzťahy s neregistrovanými („podzemnými“) cirkvami, spoločné bohoslužby s miestnymi obyvateľmi sú zakázané a štát prísne kontroluje dovoz a distribúciu náboženských materiálov. Dokonca aj oficiálne schválené obrady sa musia vykonávať izolovane a pod štátnym dohľadom. Tieto opatrenia sú súčasťou širšej kampane Komunistickej strany Číny zameranej na „sinicizáciu“– systematickú snahu o podriadenie náboženského života straníckej kontrole.

Zhrnutie

Zatiaľ čo svet Jána Pavla II. bol poznačený bipolaritou, Lev vstupuje do éry zásadne odlišného prostredia multipolarity. Hoci náhle preorientovanie vatikánskej zahraničnej politiky je vzhľadom na zachovávanie kontinuity v rámci kúrie nepravdepodobné, Prevostov prístup k vojne na Ukrajine a očakávania kardinálov v súvislosti s Čínou naznačujú, že dôraznejší Vatikán je len otázkou času. Rastúce represie zo strany Pekingu môžu Rím čoskoro prinútiť hovoriť s väčšou jasnosťou. Pápež Lev – nový lev – bude musieť zarevať už len preto, aby udržal vlkov na uzde. Táto výzva sa netýka len prenasledovaných kresťanov v Číne, ale všetkých veriacich, ktorí čelia útlaku na rôznych miestach sveta.