Musím to zachytiť. Úžasné zábery z vesmíru
Don Pettit, najstarší aktívny astronaut NASA, sa vrátil na Zem 20. apríla, v deň jeho sedemdesiatych narodenín. Zavŕšil tým svoju štvrtú cestu do vesmíru – rušných 220 dní na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Podobne ako ostatní členovia posádky na vesmírnej stanici, aj pán Pettit robil experimenty, zhováral sa so študentmi a celé hodiny cvičil, aby si udržal zdravie a zabránil rednutiu kostí. Najpútavejšou prácou, ktorú vykonával na obežnej dráhe, však bolo fotografovanie.
Väčšina obyvateľov Zeme nikdy nezažije cestu do vesmíru. „Svojimi zábermi im môžem aspoň trochu priblížiť tento zážitok,“ povedal pán Pettit na tlačovej konferencii niekoľko týždňov po svojom návrate.
Zároveň poznamenal, že zanietení fotografi chcú mať fotoaparát vždy poruke. „Mohol by som sa len tak pozerať z okna a vychutnávať si výhľad,“ povedal. „Ale keď sa tak pozerám z okna a len sa kochám výhľadom, je to ako: ‚Aha, meteorit. Ó, úžasné. Pozrite sa na to. Človeče, tam sa blýska. Čo to je?‘ Alebo: ‚Aha, tam vybuchuje sopka!' Potom si poviem: ,Kde mám foťák? To musím zachytiť.‘“
Niekedy v module vesmírnej stanice Kupola, kde sedem okien ponúka panoramatické výhľady na vesmír a Zem, rozostavil až päť fotoaparátov naraz.
Fotografovanie vo vesmíre sa často podobá nočnému fotografovaniu. Hviezdy svietia slabo a na získanie dostatočného množstva fotónov sú potrebné dlhé expozície trvajúce niekoľko sekúnd alebo minút. Na obežnej dráhe však nič nezostáva na mieste. Vesmírna stanica obieha okolo Zeme rýchlosťou približne osem kilometrov za sekundu a Zem sa tiež otáča.
Občas pán Pettit využil pohyb na vytvorenie umeleckého efektu – svetlá dole sa rozmazali do žiarivých línií a hviezdy hore vytvárali oblúky na oblohe.
„Myslím si, že toto je kombinácia vedy a umenia,“ napísal pán Pettit na sociálnej sieti X. „Je tu toľko technických zaujímavostí, ktoré sa dajú pozorovať, alebo sa môžete len tak pohodlne usadiť a povedať si: ‚To je paráda.‘“
Inokedy bol fotoaparát namontovaný na „orbitálnom hviezdnom sledovači“ – vlastnoručne vyrobenom zariadení, ktoré si pán Pettit priniesol zo Zeme a ktoré sa pomaly otáčalo, aby kompenzovalo pohyb vesmírnej stanice, a tým udržiaval objektív namierený na konkrétne miesto na oblohe.
Vďaka sledovaču bolo možné nastaviť desaťsekundovú expozíciu a získať ostrý záber Mliečnej dráhy nad zamračeným Tichým oceánom tesne pred východom Slnka. Modrofialová žiara vzniká rozptylom slnečného svetla na dusíku v zemskej atmosfére.
Hviezdny sledovač umožnil aj nasledujúcu fotografiu, ktorá bola zachytená cez okno pripojenej kozmickej lode SpaceX Crew Dragon.
Na zábere sú dve trpasličie galaxie: Veľký a Malý Magellanov mrak. V rámci vesmíru patria medzi najbližších susedov našej galaxie Mliečnej dráhy.
V apríli pán Pettit nahral toto video éterického rytmického pulzovania polárnej žiary – žiariaceho svetla, ktoré vzniká, keď molekuly v atmosfére bombardujú vysokoenergetické častice zo Slnka.
Niekedy tieto farebné svetlá vytvorili ľudské aktivity, nie kozmické javy. Zelené pásy na tejto fotografii sú takmer identické s farbou polárnej žiary, no sú to svetlá rybárskych lodí pri Thajsku, ktoré lákajú kalmáre.
S kamerou namierenou na Zem zaznamenal pán Pettit blesky v hornej atmosfére nad povodím Amazonky v Južnej Amerike. Dĺžka videa bola upravená z pôvodných šiestich sekúnd na 33 sekúnd, vďaka čomu sa odhalila podrobnejšia štruktúra zábleskov.
Rieka Betsiboka na Madagaskare pripomínala pánovi Pettitovi krvné cievy v oku.
V noci svietia mestské aglomerácie, ako aj lesné požiare.
Pán Pettit zdokumentoval aj štarty a návraty vesmírnych lodí zo Zeme vrátane skúšobného štartu rakety SpaceX Starship z Texasu v novembri minulého roka...
... a pripojenia vesmírnej lode SpaceX Dragon, ktorá v decembri priviezla náklad na vesmírnu stanicu.
Vo svojom voľnom čase pán Pettit vymýšľal aj zábavné vedecké experimenty. V jednom experimente elektricky nabité kvapky vody poletovali okolo teflónovej ihlice na pletenie. „Chcem robiť vo vesmíre veci, ktoré sa dajú robiť len vo vesmíre,“ povedal. „A dobiehaním televíznych relácií a podobných vecí sa budem zaoberať, až keď sa vrátim.“
Pri inom pokuse vpichol potravinárske farbivo do vodnej guľky, čím vznikla guľôčka podobná planéte Jupiter alebo veľmi peknej hracej guľke.
Pán Pettit tiež rozpustil antacidovú tabletu vo vodnej guli. Bez gravitácie, ktorá by bublinky nútila stúpať a unikať z vody, sú zvuky praskania, šumenia a bublania vo vesmíre úplne iné.
Zmrazil aj tenké plátky vodného ľadu pri teplote −95,6 stupňov Celzia. „Čo by ste robili s takouto mrazničkou vo vesmíre? napísal na sociálnej sieti X. „Rozhodol som sa vytvoriť tenké plátky ľadu len preto, že som vo vesmíre a môžem to urobiť.“
Fotografovanie ľadových plátkov cez polarizačné filtre odhalilo zložité kryštalické štruktúry.
Hoci je pán Pettit najstarším aktívnym astronautom NASA, nie je najstarším človekom, ktorý sa dostal na obežnú dráhu. Tým bol John Glenn, ktorý ako prvý Američan obletel Zem v roku 1962 a v roku 1998 absolvoval ďalší let na raketopláne Discovery vo veku 77 rokov.
Pán Pettit nie je ani najstarším človekom, ktorý pobudol na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Súkromný astronaut Larry Connor mal 72 rokov, keď tam v roku 2022 strávil dva týždne v rámci misie spoločnosti Axiom Space z Houstonu.
„Mám iba sedemdesiat, takže mi zostáva ešte pár pekných rokov,“ povedal pán Pettit na tlačovej konferencii. „Ešte by som zvládol jeden či dva lety, než sa rozhodnem zavesiť svoje raketové trysky na klinec.“
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.