Naopak, medziročne vyššia konečná spotreba verejnej správy ovplyvnila výkon ekonomiky pozitívne. "Keďže ide len o rýchly odhad, zatiaľ nemáme k dispozícii detaily k vývoju ekonomickej aktivity, dodáva analytik.
Hlavnými ťahúňmi boli v prvom štvrťroku podľa štatistikov spotreba domácností a vlády. "Okrem toho očakávame pozitívny príspevok aj zo zmeny stavu zásob, zatiaľ čo zahraničný obchod by mohol priniesť výrazne negatívny vplyv," avizuje Horňák.
Alarmujúcim signálom je, že investície v porovnaní s minulým rokom naďalej klesajú.
Trh práce sa ochladzuje
Štvrtkový odhad sa dotkol aj zamestnanosti. V prvom štvrťroku 2025 pracovalo na Slovensku približne 2,412 milióna ľudí. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje pokles o 0,3 percenta. Po očistení o sezónne vplyvy sa zamestnanosť medziročne znížila až o 0,4 percenta. Oproti predchádzajúcemu klesla o 0,3 percenta.
Rovnako ako pri HDP, ani pri zamestnanosti ešte nie je známa bližšia štruktúra, niečo však podľa Horňáka naznačujú mesačné dáta. V úvode tohto roka narástol počet pracujúcich v službách, napríklad v ubytovaní, medziročne o tri percentá, v maloobchode o percento, zatiaľ čo zamestnanosť v priemysle klesla medziročne takmer o dve percentá.
Aj výsledky za priemyselnú produkciu či export podľa experta ukazujú, že aktivita v priemysle ostáva na Slovensku pod tlakom a je veľmi premenlivá, čo pre firmy nie je príliš motivujúce pre nábor nových zamestnancov – práve naopak. "Slovenskí priemyselníci sú často silne exportne orientovaní a keďže dopyt v zahraničí je veľmi slabý, má to vplyv aj na činnosť tunajších firiem," vysvetľuje.
Keďže je podľa neho viditeľný medziročný úbytok zamestnancov, ich výrobná kapacita je ďaleko od plného využívania. "Trendom, ktorý pozorujeme aj v zahraničných ekonomikách, je práve rastúci význam služieb pre rast HDP," dodáva Horňák.
Takýto vývoj je prvým zreteľnejším zhoršením zamestnanosti od obdobia pandémie COVID-19 a poukazuje na ochladenie trhu práce.
Porovnanie s predchádzajúcimi rokmi
V rokoch 2022 a 2023 slovenská ekonomika rástla miernym, ale stabilným tempom, ktoré sa pohybovalo približne v rozmedzí 1,7 až 2,1 percenta ročne. Tento vývoj naznačoval zotavenie sa po pandémii, aj keď rast zostával utlmený v porovnaní s predpandemickým obdobím.
Revízia údajov Štatistickým úradom SR v predchádzajúcom mesiaci dokonca potvrdila, že hospodársky výkon Slovenska v rokoch 2023 a 2024 bol mierne vyšší, než sa pôvodne predpokladalo. Napriek tomu prvý štvrťrok 2025 priniesol nepriaznivé prekvapenie: HDP dosiahol rast, ktorý je najnižším za posledné dva roky.
Aj vývoj na trhu práce signalizuje zmenu trendu. Kým v predchádzajúcich rokoch – najmä od roku 2021 – zamestnanosť buď mierne rástla, alebo zostávala stabilná, v prvom štvrťroku 2025 v porovnaní s vlaňajškom klesá.
Hrozba ciel a potenciálna obchodná vojna vytvárajú značnú neistotu
Geopolitická situácia i očakávania na poli ciel budú mať podľa analytikov zásadný vplyv aj po zvyšok roka 2025. Kým spotreba domácností a tvorba zásob prinesú pozitívny impulz, zahraničný obchod bude tlačiť hodnotu HDP smerom nadol. "V tomto roku očakávame rast HDP na úrovni 1,8 percenta medziročne," predikuje Horňák.
Už v dôsledku Trumpových ciel bol podľa neho tohtoročný odhad jemne znížený smerom nadol, v budúcom roku sa očakáva výraznejší zásah. Ďalšie kroky zo strany amerického prezidenta a EÚ budú podľa neho pre ekonomickú aktivitu, najmä pre slovenskú ekonomiku, kľúčové.
Export a obchod – najmä v automobilovom sektore – totiž podporujú tisíce pracovných miest. "Z tohto dôvodu bude vplyv na slovenskú ekonomiku nielen priamy cez nižší export do Spojených štátov, ale aj nepriamy v dôsledku spomalenia našich obchodných partnerov, najmä Nemecka," dodáva.
Nateraz kumulatívny rast HDP pre najbližšie tri roky znížili o zhruba jeden percentuálny bod, ide však iba o tretinu z celkových odhadovaných negatívnych dosahov. Tie by mali byť najviditeľnejšie v budúcom roku.
Celkovo by vysoké clá na automobily mohli znížiť rast slovenského HDP približne o 1,5 percentuálneho bodu v horizonte troch rokov. "V prípade všeobecných recipročných ciel by sa celkový negatívny dosah mohol zdvojnásobiť a dosiahnuť 2,5 až tri percentuálne body," vyčísľuje odborník.
Pre udržateľný rast v ďalších štvrťrokoch bude kľúčové obnoviť dôveru investorov, udržať spotrebu domácností a podporiť stabilitu trhu práce. Cielené zásahy hospodárskej politiky – najmä v oblasti verejných investícií, podpory zamestnanosti a efektívneho využívania európskych fondov – budú mať v tomto smere zásadný význam.
Z pohľadu EÚ by sa podľa analytikov mala hlavná pozornosť okrem ďalších vyjednávaní zamerať aj na domáce európske obchodné bariéry a posilnenie konkurencieschopnosti.
Podľa Medzinárodného menového fondu môžu priemerné obchodné náklady v rámci Únie dosahovať až 44 percent pri tovaroch (okrem poľnohospodárstva) a až 110 percent pri službách. "Je to preto priestor na zlepšenie odolnosti vnútorného európskeho trhu," uzatvára Horňák.
