Rozlúčka s dvoma futbalovými legendami

Po vypadnutí klubu z talianskej najvyššej súťaže si vyskúšal aj anglickú Premier League, ročník 2021/2022 absolvoval na hosťovaní vo Watforde.

Na záver kariéry sa vrátil do vlasti. So Slovanom Bratislava získal tri majstrovské tituly a v rozlúčkovej sezóne s ním postúpil do hlavnej fázy Ligy majstrov. Pamätný zostane najmä zápas z novembra minulého roka na Tehelnom poli proti bývalému zamestnávateľovi AC Miláno (2:3), keď Kucka nastúpil s kapitánskou páskou.

Hral na majstrovstvách sveta a troch kontinentálnych šampionátoch

Tridsaťosemročný stredopoliar patril dlhodobo medzi opory slovenskej reprezentácie. Debutoval v nej v roku 2008 a o dva roky neskôr si zahral na majstrovstvách sveta. Kucka štartoval aj na troch kontinentálnych šampionátoch. Spolu s Petrom Pekaríkom tak absolvoval všetky veľké podujatia, na ktoré sa Slovensko kvalifikovalo v ére samostatnosti.

Za národný tím odohral dovedna 112 stretnutí, viac má na konte iba rekordér Marek Hamšík a druhý v poradí Pekarík. So štrnástimi gólmi je na delenom šiestom mieste spolu s Miroslavom Karhanom a Marekom Mintálom.

V sezóne 2024/2025 Kucku výrazne limitovali zdravotné problémy, pre ktoré vynechal väčšinu ročníka. Práve pre fyzickú indispozíciu v marci oznámil koniec reprezentačnej kariéry, v máji potom uviedol, že po sezóne zavesí kopačky na klinec.

Hubočanov prestup do Zenitu Petrohrad bol rekordný

Tomáš Hubočan patrí k najúspešnejším odchovancom žilinského futbalu. Po prvých krokoch v A-tíme tamojšieho klubu a hosťovaní v Zlatých Moravciach sa významne pričinil o zisk majstrovského titulu v sezóne 2006/2007, keď patril k najlepším obrancom súťaže. Potvrdili to aj experti, dostal sa totiž aj do ideálnej jedenástky ročníka.

V roku 2008 prestúpil zo Žiliny do ruského Zenitu Petrohrad. V tom čase to bol najdrahší prestup futbalistu zo slovenskej ligy do zahraničia. V známom petrohradskom klube pôsobil šesť rokov a pravidelne hral Ligu majstrov či Európsku ligu. So Zenitom dvakrát vyhral tamojší titul, tešil sa aj z prvenstva v pohári a získal aj superpohár.

V Rusku zotrval aj naďalej, dve sezóny hral za Dinamo Moskva. Následne sa presťahoval do klubu Olympique Marseille, v jednom z najlepších francúzskych tímov si však nevybojoval miesto v zostave, a tak zvolil hosťovanie v tureckom Trabzonspore.

Trofeje má aj z Cypru

V lete 2019 vymenil Azúrové pobrežie za Cyprus, kde s Omoniou Nikózia opäť získal majstrovský titul, pohár i superpohár.

V sezóne 2022/2023 pôsobil v ďalšom cyperskom klube Karmiotissa – predtým ako sa v lete 2023 vrátil po vyše pätnástich rokoch na miesto, kde sa jeho kariéra začala – domov do Žiliny.

V prvej sezóne po zranení odohral iba jedenásť ligových duelov. V tej aktuálnej však už bol kľúčovou súčasťou defenzívy MŠK a aj vďaka schopnostiam 39-ročného obrancu obsadila Žilina druhé miesto, pričom dlho konkurovala majstrovskému Slovanu.

Dva európske šampionáty a dva konce

Hubočan dlho neodmysliteľne patril k defenzíve národného tímu. Po debute v roku 2006 mal ambíciu dostať sa do kádra na majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike, v nominácii však napokon chýbal. Vynahradil si to v roku 2016, keď štartoval na majstrovstvách Európy. Neskôr reprezentoval aj na Eure 2020.

S najcennejším dresom sa lúčil dvakrát. Najprv vo februári 2019 spolu so Škrtelom a Nemcom. Neskôr ho však tréner Tarkovič presvedčil k návratu v súvislosti so spomenutými majstrovstvami Európy 2020.

Reprezentačnú kapitolu definitívne uzavrel na konci roka 2021. Za národný tím odohral spolu 73 zápasov.

Strata pre najvyššiu súťaž

Koniec týchto dvoch velikánov znamená veľkú stratu pre slovenskú najvyššiu súťaž. Podobne, ako keď v minulosti končili Jendrišek, Škrtel, Vittek, Karhan a ďalší mnohí bývalí reprezentanti, ktorí dohrávali kariéry na domácich trávnikoch.

Kucka i Hubočan sa po návrate na Slovensko okamžite zaradili medzi najvýraznejšie ligové osobnosti a lídrov svojich tímov nielen na trávniku, ale aj v šatni.

Prvý menovaný priniesol do Slovana Bratislava obrovské skúsenosti, profesionalitu a líderské kvality. Vďaka obdivuhodnej fyzickej pripravenosti, dynamike a typickému nasadeniu výrazne ovplyvnil bratislavský stred poľa – v defenzíve aj v podpore útoku.

Pre mladších spoluhráčov bol vzorom a zároveň bol tiež akousi spojkou medzi generáciami v šatni slovenského hegemóna. Slovan vďaka nemu získal väčšiu stabilitu v rozhodujúcich zápasoch, najmä v európskych pohároch.

Hubočan zase stabilizoval mladú defenzívu Žiliny. V pozícii mentora usmerňoval spoluhráčov v náročných momentoch. Na ihrisku ho zdobila pozičná hra, vďaka ktorej bol pre MŠK mimoriadne dôležitý. Okrem toho mohol jeho profesionálny prístup inšpirovať mladých Žilinčanov a pomôcť im v ďalšom kariérnom raste.

Nielen Slovan a Žilinu, ale aj celú ligu čaká neľahká úloha – pokúsiť sa Kucku s Hubočanom v budúcnosti aspoň čiastočne nahradiť.