Misia so skutočnými dôsledkami. Ako Trump vojensky expanduje na hraniciach

Napriek tomu vojenská operácia na hranici pokračuje bez jasného konca, pričom Pentagón uvádza, že doteraz stála 525 miliónov dolárov.

Veľkosť, rozsah a sofistikovanosť nasadenia jednotiek sa neustále rozširuje, zatiaľ čo diskusia o prínosoch a nevýhodách stále prebieha a armáda rozširuje svoje územné právomoci s cieľom zasahovať proti migrantom.

Tieto prvé kroky poskytli obom stranám diskusie dôkazy o užitočnosti vysielania bojových síl na hranicu: zdá sa, že odrádzajú kartely, čiastočne komplikujú operácie prevádzačom ľudí a dávajú pechotným jednotkám, alebo aspoň posádkam strojov Stryker, príležitosť zdokonaliť niektoré zručnosti. Finančné náklady a dosah na dlhodobú bojovú pripravenosť však zostávajú nejasné.

Generál Gregory M. Guillot, veliteľ Severného velenia armády, nedávno informoval Kongres, že hraničná misia bude pravdepodobne „trvať roky, nie mesiace“. Dodal, že jednotky budú musieť zostať dlhšie, aby zabránili opakovaným vlnám migrácie.

Pentagón vytvoril dva úzke pásy zeme pozdĺž 3 200 kilometrov dlhých hraníc USA s Mexikom, jeden v Novom Mexiku a druhý v Texase, čím ich fakticky začlenil do blízkych vojenských základní USA.

Migranti, ktorí vstúpia do týchto pásov v dĺžke približne 320 a 100 kilometrov, sa považujú za narušiteľov vojenského územia a americkí vojaci ich môžu dočasne zadržať, kým nedorazia agenti pohraničnej stráže.

Počas návštevy hranice 25. apríla minister obrany Pete Hegseth držal tabule v angličtine a španielčine, ktoré varovali migrantov pred vstupom do týchto oblastí.

Federálny sudca v Novom Mexiku zamietol obvinenia voči takmer stovke migrantov zatknutým po vstupe do tejto zóny, pričom uviedol, že federálna vláda nepreukázala, že migranti vedeli, že vstupujú do zakázanej vojenskej oblasti nezákonne.

Ale „z praktického hľadiska by ma prekvapilo, keby armáda skutočne zadržiavala mnoho ľudí na úzkej, hoci dlhej vojenskej základni,“ povedal generálmajor letectva vo výslužbe, Charles J. Dunlap mladší, ktorý bol v armáde zástupcom hlavného vojenského prokurátora. „Očakávam skôr, že drvivá väčšina armády bude poskytovať podporu civilným orgánom činným v trestnom konaní, než priamo zadržiavať migrantov na hranici.“

Doteraz vojaci podporovali policajné zložky, rozmiestňovali sa na peších hliadkach, vo vrtuľníkoch a v bojových vozidlách, aby slúžili ako odstrašujúci prostriedok a poskytli orgánom oveľa viac očí a uší v teréne.

Najvyšší Trumpovi poradcovia zatiaľ vylúčili použitie viac ako 200 rokov starého zákona o vzbure (Insurrection Act), ktorý by umožnil nasadenie ozbrojených síl na výkon policajných povinností. Trump tento mesiac potvrdil, že naliehal na mexickú prezidentku, aby umožnila vstup amerických jednotiek do krajiny na pomoc v boji proti drogovým kartelom, čo však prezidentka rázne odmietla.

Niektorí členovia Kongresu spochybňujú, či je toto najlepšie využitie aktívnych vojenských jednotiek, ktoré by inak trénovali na nasadenie do východnej Európy, na Blízky východ alebo do indo-pacifického regiónu. Zákonodarcovia a nezávislí analytici vyjadrili obavy, že hraničné misie odvádzajú pozornosť od výcviku, vyčerpávajú zdroje a oslabujú pripravenosť.

Prápor Stryker umiestnený v oblasti El Paso mal naplánovanú rotáciu v Národnom výcvikovom centre vo Fort Irwin v Kalifornii a následné nasadenie do Južnej Kórey. Obe tieto úlohy boli zatiaľ odložené.

„Je ťažké vysvetliť hraničné misie inak ako rozptýlenie od vojenskej pripravenosti,“ povedal senátor Jack Reed z Rhode Islandu, najvyšší demokrat v senátnom výbore pre ozbrojené sily, vo svojom prejave na pôde Senátu 8. mája.

Reed uviedol, že jeden prápor námornej pechoty rozmiestňoval celé míle ostnatého drôtu cez kalifornské hory. Posádky námorného letectva lietajú na strojoch P-8 Poseidon – najmodernejších lietadlách na lov ponoriek na svete – nad púšťou. Dva torpédoborce námorníctva hliadkujú pri západnom pobreží a v Mexickom zálive, kde vyhľadávajú lode s migrantmi.

Viacerí velitelia a niektorí vojaci umiestnení pozdĺž hraníc však v rozhovoroch uviedli, že služba v jednej z Trumpových misií s najvyššou prioritou im dáva zmysel. Tvrdia, že namiesto toho, aby len trénovali na svojich základniach alebo pri cvičeniach, mnohé zo svojich zručností – plánovanie trasy, nácvik misií, hliadkovanie, pozorovacie lety – využívajú v reálnom svete v boji proti zločineckým pašeráckym gangom a mexickým drogovým kartelom.

Plukovník Hugh Jones, veliteľ brigády Stryker nasadenej na hranici, uviedol, že úroveň vojenskej pripravenosti, meraná podľa armádnych štandardov, ako napríklad údržba vybavenia, dosiahla pre jeho dvetisícčlennú jednotku zo Štvrtej pešej divízie so sídlom vo Fort Carson v Colorade v apríli 94 percent, čo je nárast oproti 78 percentám v decembri.

Velitelia hovoria, že musia byť kreatívni pri hľadaní výcvikových oblastí a spôsobov, ako si vyhradiť čas na udržiavanie smrtiacich bojových schopností svojich vojakov – od základnej streľby až po používanie ťažších zbraní.

Podľa veliteľov v posledných mesiacoch prudko vzrástol počet mladších vojakov v jednotkách Stryker, ktorí sa rozhodli opätovne sa prihlásiť do služby – títo vojaci nikdy nemali možnosť zúčastniť sa na bojových operáciách v Afganistane a Iraku ako ich skúsenejší velitelia.

„Toto je misia pre ich generáciu a oni ju prijímajú,“ povedal generálmajor Scott M. Naumann, veliteľ Desiatej horskej divízie armády, ktorý vo februári presunul svoj veliteľský štáb do Fort Huachuca v Arizone, aby dohliadal na činnosť takzvanej Spoločnej operačnej skupiny – Južná hranica.

Zvýšené vojenské hliadky v úzkej spolupráci s colnou a pohraničnou ochranou vytlačili mexické kartely a pašerákov do odľahlejších horských oblastí, aby sa vyhli odhaleniu, čo ešte zvyšuje náklady na ich „podnikanie“, povedal generál Naumann, ktorý tiež komunikuje so svojimi vojenskými partnermi z Mexika.

Podľa amerických tajných služieb si prevádzači teraz účtujú až 20 000 dolárov na osobu za prechod hranice, pričom pred rokom to bolo sedem tisíc.

Keďže počet migrantov výrazne klesol, vojenskí predstavitelia uvádzajú, že sa teraz sústreďujú na pravdepodobne ešte náročnejšiu úlohu: pomáhať domácim policajným silám obmedziť tok nelegálnych drog a ďalšieho kontrabandu do Spojených štátov – hoci väčšina takýchto látok sa pašuje cez legálne hraničné priechody.

Ústredným prvkom pozemnej podpory armády je viac ako sto bojových vozidiel Stryker. Je to 25-tonové osemkolesové vozidlo, ktoré dokáže prepraviť jedenásť vojakov a ich výzbroj rýchlosťou viac než sto kilometrov za hodinu. Vďaka svojim obrovským gumovým pneumatikám namiesto hlučných pásov je rýchle a relatívne tiché.

Tieto vozidlá, ktoré sa široko využívali vo vojnách v Iraku a Afganistane, sú vybavené rôznymi senzormi, ktoré dokážu presne určiť cieľ a podeliť sa o tieto informácie prostredníctvom satelitných spojení so spravodajskými centrami – čo je v oblastiach ako Big Bend National Park v Texase, v ktorom mobilný signál chýba alebo je veľmi slabý, mimoriadne dôležité.

Velitelia tvrdia, že na hraniciach je Stryker obzvlášť užitočný, keď sa umiestni na strategickom vyhliadkovom bode, kde ho pašeráci a členovia kartelov môžu vidieť. Optické zameriavače vozidla dokážu spozorovať jednotlivcov alebo skupiny osôb až do vzdialenosti približne desiatich kilometrov.

Prítomnosť vojenských jednotiek a ich zelených bojových vozidiel vyvolala v niektorých odľahlých komunitách neistotu. Obyvatelia mesta Presidio v Texase sa obávali, že vojaci budú prehľadávať školy a hľadať deti migrantov bez dokladov.

Velitelia sa snažili tieto obavy zmierniť tým, že vojaci sa ubytovali v miestnych hoteloch a priviezli vozidlo Stryker do základnej školy, kde sa naň deti mohli vyšplhať.

Velitelia uvádzajú, že rastúca vojenská prítomnosť vyvolala ostrú reakciu zo strany zločineckých skupín a drogových kartelov. Počet útokov kameňmi na jednotky umiestnené pri hranici sa zvýšil, pričom ich iniciovali práve tieto skupiny.

Pri jednom incidente neďaleko El Pasa museli agenti pohraničnej stráže použiť slzotvorný plyn na rozohnanie davu, ktorý provokoval amerických vojakov a vyhrážal sa im smrťou. Americkí vojaci sú ozbrojení na vlastnú ochranu, ale pri kontrole davu sa spoliehajú na pohraničnú stráž.

Generál Naumann uviedol, že niekoľko podozrivých, neozbrojených pozorovacích dronov sledujúcich americké jednotky predstavovalo potenciálne vážnejšie nebezpečenstvo. Na základe elektronických odpočúvaní sa velitelia domnievajú, že kartely špehujú vojakov, aby našli spôsob, ako ich obísť. Velitelia majú právomoc zostreliť každý dron, ktorý považujú za nepriateľský voči americkým jednotkám, no k tomuto kroku zatiaľ nepristúpili.

„Toto je skutočná misia s reálnymi dôsledkami,“ povedal podplukovník Chad Campbell, veliteľ práporu Stryker umiestneného neďaleko El Pasa.

Dvaja príslušníci námornej pechoty zahynuli a ďalší utrpel vážne zranenia pri dopravnej nehode neďaleko Santa Teresy v Novom Mexiku, pár kilometrov od El Pasa.

Vedenie Pentagónu sa v minulosti stavalo k nasadeniu vojakov na zabezpečenie hranice skôr vlažne, pričom takéto kroky označovalo za začiatok nebezpečného precedensu, ktorý by mohol zatiahnuť armádu do domácich politických sporov.

Počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa sa jeho ministri obrany snažili vyhnúť nasadeniu vojakov na hranici, a ak to nebolo možné, aspoň minimalizovať ich prítomnosť.

Jim Mattis, Trumpov prvý minister obrany, chcel zabrániť tomu, aby vojaci boli vnímaní ako nástroj politických sporov. Keď prezident v roku 2018 požadoval vojenské nasadenie, Mattis odpovedal vyslaním 2 100 neozbrojených príslušníkov Národnej gardy. To sa príliš nelíšilo od predchádzajúcich nasadení vojakov Národnej gardy na hranici.

Neskôr v tom roku, pred voľbami do Kongresu v roku 2018, Trump nariadil nasadenie vojakov na hranici, aby pomohli zvládnuť blížiacu sa karavánu migrantov. Prezident žiadal 10 000 vojakov, potom 15 000. Mattis reagoval tak, že vyslal 6 000 vojakov a nariadil im, aby sa obmedzili na podporné úlohy.

Armáda oznámila, že misia na hraniciach bude niesť názov Operácia Verný patriot. V deň volieb Mattis nariadil úradníkom, aby prestali používať názov operácie a Pentagón následne rozoslal stručné vyhlásenie, že operácia bude odteraz označovaná jednoducho ako podpora hraníc. Výraz „Verný patriot“ mal podľa úradníkov politický podtón.

Na jar 2020 Mattisov nástupca vo funkcii ministra obrany, Mark T. Esper, odmietol návrh Bieleho domu vyslať 250 000 vojakov na hranicu.

Existuje mnoho príkladov, keď bola armáda použitá na domáce účely. S výnimkou toho, čo odborníci nazývajú „dobré skutky“, ako sú pomoc pri prírodných katastrofách, armáda „z týchto situácií odchádza s postojom: ,toto už nechceme robiť znova,'“ povedal Peter Feaver, profesor politológie na Duke University a odborník na civilno-vojenské vzťahy.

„Armáda sa radšej orientuje na zahraničné hrozby,“ poznamenal Feaver. „Domáce bezpečnostné operácie by mali byť v rukách iných vládnych zložiek, ako sú polícia, pohraničná stráž a ministerstvo vnútornej bezpečnosti, ktoré sú na takéto úlohy lepšie pripravené.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.