Pápež, ktorý zdedil bremeno revolúcie

Nový nástupca na Petrovom stolci si zvolil meno Lev a spolu s ním prijal aj jeho bremeno. Bol to práve posledný Lev, ktorý čelil dôsledkom priemyselnej revolúcie, a dnes sa nachádzame uprostred rovnako prelomovej revolúcie umelej inteligencie. 

Nový pápež túto súvislosť vyjadril jasne: „V dnešnej dobe cirkev ponúka každému (...) svoje sociálne učenie ako odpoveď na ďalšiu priemyselnú revolúciu a na vývoj v oblasti umelej inteligencie, ktoré prinášajú nové výzvy pre obranu ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a práce.“

Samozrejme, Lev XIII. prišiel v niektorých ohľadoch príliš neskoro. Encyklika Rerum novarum (O nových veciach, 1891), vďaka ktorej je najviac známy, vznikla mnoho desaťročí po Komunistickom manifeste (1848) a nikdy nemohla mať rovnaký ohlas. Koncom 19. storočia už boli masy Európanov nahnané do tovární, aby rozdúchali plamene priemyslu, a deštruktívna reakcia už bola dávno v pohybe.

Naopak, Lev XIV. by ešte stále mohol byť aktuálny. Skutočný dosah umelej inteligencie a automatizácie totiž ešte len pocítime, aj keď sa predpokladá, že využívanie AI sa bude zrýchľovať:

Od starého Leva k novému

Rerum novarum opisuje „obrovské bohatstvo malej skupiny jednotlivcov a úplnú chudobu más“. Vtedajší pápež vyhlásil, že náprava „trápenia a biedy (...), ktoré tak nespravodlivo doliehajú na väčšinu robotníckej triedy“, je naliehavá. 

Zároveň presadzoval právo na súkromné vlastníctvo ako základ: „Ani spravodlivosť, ani spoločné dobro nedovoľujú (...) pod márnou a plytkou zámienkou rovnosti násilne siahnuť na majetok iných ľudí.“

Odsúdil preto bezuzdný kapitalizmus aj socializmus založený na znárodňovaní a trval na právach pracujúcich združovať sa. Zároveň kritizoval „laissez-faire kapitalizmus [bez zásahov štátu, pozn. red.] aj štátom riadený socializmus“, čím vymedzil podobu jasne katolíckej vetvy ekonomického učenia. Princípy, ktoré načrtol, ako súkromné vlastníctvo, spravodlivá mzda či ľudská dôstojnosť, zostávajú dodnes piliermi katolíckej ekonómie aj dnes. 

Logické pokračovanie dôrazu Leva XIII. na sociálnu spravodlivosť možno nájsť v takzvanom distributizme. Ide o ekonomickú filozofiu, ktorú v prvej polovici 20. storočia rozvinuli katolíci Gilbert Keith Chesterton a Hilaire Belloc. Distributizmus presadzoval široké vlastnícke právo, pričom vychádzal z predpokladu, že problémom kapitalizmu nie je „príliš veľa kapitalistov [vlastníkov kapitálu, pozn. red.], ale príliš málo“, ako to vyjadril Chesterton.

Digitálny distributizmus

Čo sú však „nové veci“ v súčasnosti?

„Jeho meno je jeho program,“ tak zneli slová belehradského arcibiskupa a zároveň srbského kardinála Ladislava Nemeta po večeri s novým pápežom. Skonštatoval, že „za čias Leva XIII. prebiehala priemyselná revolúcia, (...) dnes prebieha digitálna revolúcia“.

Zatiaľ čo sa Lev XIII. zaoberal priemyselnými továrňami, súčasný boj sa presunul do oblasti bajtov a algoritmov, technologických gigantov, kapitalizmu dohľadu a bezprecedentnej koncentrácie údajov. 

Ak by sa ľudia mali „podieľať na dobrách, ktoré vytvárajú“, ako napísal Lev XIII., a najlepším spôsobom, ako to zaručiť, je „povzbudiť čo najviac ľudí, aby sa stali vlastníkmi“, potom by aj tí, ktorí vytvárajú dáta pre AI, mali mať takpovediac spoluvlastnícky podiel.

Konkrétne to znamená, že digitálne spoločné statky musia pozostávať z individuálneho a komunitného preškoľovania umelej inteligencie. Tá musí byť open source a schopná fungovať lokálne na komerčne dostupnom hardvéri. 

Komunity môžu prístupom k zdrojovému kódu kontrolovať, testovať a opravovať algoritmy a zabezpečiť, aby neobsahovali tendencie, ktoré by boli v rozpore s potrebami používateľov.

Ako povedal Emad Mostaque, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Stability AI, programy umelej inteligencie by mali fungovať ako „základ na pizzu“, na ktorú si jednotlivci, komunity a firmy môžu pridať vlastné prílohy. Možno budete potrebovať superpočítač (alebo „vysokovýkonný uzol“) na spracovanie údajov a vytvorenie algoritmických parametrov (čo môžeme nazvať „základnou AI“), ale tento produkt by sa mal potom exportovať a „doplniť“ národnými a osobnými údajmi (to je už „špecializovaná“, respektíve a „personalizovaná AI“).

Skrotenie technológie

Umelá inteligencia by už vo svojej podstate mala byť prispôsobiteľná miestnym podmienkam, čo je skutočne možné iba vtedy, ak je open source – transparentná, kontrolovateľná a preprogramovateľná –, aby si komunity na celom svete od cirkevných škôl až po miestne družstvá mohli tento nástroj upraviť tak, aby odrážal ich kultúru a potreby. 

Bez ľudskejšieho prístupu hrozí, že prísľub spravodlivej digitálnej budúcnosti bude stratený v prospech tých istých síl centralizácie a kontroly, ktoré Lev XIII. videl bujnieť v priemyselnom kapitalizme aj v komunistickej reakcii proti nemu.

Zhrnutie

Lev XIV. stojí tvárou v tvár revolúcii umelej inteligencie – revolúcii, ktorá je rovnako určujúca pre túto epochu, ako boli prevraty priemyselnej éry, ktorým čelil Lev XIII. Poslanie nového pápeža sa odohráva v oblasti údajov a algoritmov, pričom musí vyústiť do konkrétnych návrhov, ako sa popasovať s bezprostredným šokom pre trhy práce, ktorý so sebou prináša AI. Túto výzvu možno najlepšie zvládnuť oživením katolíckeho „distributizmu“ na obranu prispôsobiteľnej umelej inteligencie s otvoreným zdrojovým kódom, aby výhody, ktoré prinášajú nové technológie, mohli využívať čo najširšie okruhy komunít a podnikov.