Lev zareval

Biely dym. Spoločný nádych. Práve keď sa začalo pošuškávať, že by sa toto konkláve mohlo natiahnuť, prišlo rozhodnutie – rýchlejšie, než sa čakalo. Kto však bol zvolený? Liberál? Konzervatívec? Počas jednej napätej hodiny bolo smerovanie katolíckej cirkvi na nasledujúce roky stanovené, no odpoveď stále nebola známa.

Potom zaznelo meno: Prevost. Američan. Prekvapenie takmer pre všetkých.

Keď sa Námestím svätého Petra ozvalo meno „Lev XIV.“, milióny ľudí automaticky siahli po mobiloch. Wikipédia, Twitter, narýchlo napísané články – hľadali čokoľvek, čo by im pomohlo pochopiť tohto nového pápeža. Je jedným z „nás“? Alebo jedným z „nich“?

A potom sa objavil. Tichý, pokojný, oblečený v mozzette – už to bolo znamenie, že tradícia je späť. Nezvolil si očakávané meno František II., ktoré by znamenalo kontinuitu, ale Lev XIV. Ide o jasný súhlas so staršou líniou, najmä s Levom XIII., ktorý položil základy moderného katolíckeho sociálneho učenia.

Internetoví komentátori okamžite začali špekulovať. Nezdieľal Robert Prevost kedysi príspevok progresívneho kardinála? Nekritizoval v minulosti postoj amerického viceprezidenta Jamesa Davida Vancea k Ordo Amoris? Po niekoľkých minútach už niektorí vyhlasovali, že nastáva ešte liberálnejší pontifikát, než bol ten Františkov.

Napriek tomu Lev XIV. nezačal svoj príhovor neformálnym pozdravom „buona sera“, ako to urobil František. Ani oslovením „drahí bratia a sestry“ ako Benedikt. Namiesto toho pozdravil dav požehnaním: „Pokoj s vami všetkými!“ Niečo sa zmenilo.

Ani ľavicový, ani pravicový

Keď nový pápež pokračoval vo svojom krátkom príhovore, jedna vec bola jasná: odmietol akékoľvek kategorizovanie. Jeho slová boli pokojné, no starostlivo zvolené. Opakovane vyzýval na pokoj vo svete i v cirkvi. Viedol modlitbu Zdravas Mária a mariánsku úctu postavil do popredia. Citoval homíliu Augustína, zakladateľa a duchovného vzoru starobylého, kontemplatívneho a na Krista zameraného rádu, z ktorého pochádza a ktorý viedol dvanásť rokov.

Odkázal sa na kázeň, v ktorej africký cirkevný otec vyhlásil „s vami som kresťan, pre vás biskup“, a krátko nato opísal svoje poslanie v kontexte nebezpečenstva. Vďaka tomu tónom aj obsahom signalizoval ostrý odklon od jezuitmi ovplyvnenej a duchom doby preniknutej osobnosti jeho predchodcu. 

A opäť to meno: Lev XIV. Nevybral si ho pre efekt. Aj to bol odkaz, signál. Lev XIII. viedol cirkev cez otrasy priemyselného kapitalizmu a marxistickej revolúcie. Zdá sa, že aj nový Lev je pripravený čeliť globálnemu chaosu.

Azda najviac pozoruhodné však bolo to, čo nepovedal. Žiadny slogan, žiadna politická narážka, žiadna snaha o rozdelenie. Bola to prvá voľba pápeža, ktorú naplno ovládla éra sociálnych médií – rok 2013 ešte patril Facebooku, rok 2025 patrí algoritmu. Dym sa sotva rozplynul a svet už chcel vedieť, na ktorej „strane“ stojí nový pápež.

Žiadna strana však neprišla.

Len málokto bol nahnevaný. Mnohí boli zmätení. Niektorí si v tichosti vydýchli. Tým, že sa Lev XIV. odmietol zapojiť do modernej ideologickej dvojpólovosti, naznačil návrat k niečomu elementárnejšiemu – k niečomu hlboko katolíckemu.

Pri pohľade späť si môžeme všimnúť, že Benedikt XVI. aj František predsedali cirkvi, ktorá sa čoraz viac rozdeľovala na liberálny a konzervatívny tábor, čo odrážalo logiku boja v moderných demokraciách. Robili to však odlišnými spôsobmi – Benedikt tým, že nedokázal rázne reagovať na kultúrno-ideologické nálepky, ktoré sa premietali do pápežského úradu, zatiaľ čo František tieto projekcie vedome prijal a presadzoval ich s bojovným zápalom. Možno však nastáva zmena.

Staronová politika

Prvé signály naznačujú, že toto môže byť jeden z najmenej „politických“ pontifikátov za uplynulé desaťročia – pokiaľ politiku definujeme podľa obohratej dichotómie ľavica verzus pravica. V medzinárodných vzťahoch môže Lev XIV. zaujať pevnejší postoj Jána Pavla II., a to najmä voči autoritárskym mocnostiam, ako je Čína a Rusko. Vzhľadom na narastajúce prenasledovanie kresťanov vo svete sa takýto posun javí ako nevyhnutný.

A predsa sa zdá, že Lev XIV. nemá záujem o mediálnu publicitu. Jeho odkaz na encykliku Rerum Novarum od pápeža Leva XIII. bol výrečný. Táto encyklika reagovala na morálny chaos kapitalizmu a socializmu na vrchole industrializácie. Súčasný Lev naznačil, že jeho pontifikát by sa mohol zaoberať etickými dilemami umelej inteligencie, teda rovnocennou výzvou, ktorej čelíme v 21. storočí.

To by mohlo znamenať odklon od úlohy cirkvi ako komentátora kultúrnych vojen a návrat k jej postaveniu morálnej a intelektuálnej autority. Tak ako encyklika Rerum Novarum inšpirovala distributizmus mysliteľov ako Chesterton a Belloc, učenie Leva XIV. by mohlo podnietiť vznik akéhosi „AI distributizmu“ – decentralizovaného a eticky ukotveného rámca pre technológie.

Dôsledky sú rozsiahle. Európa, ktorá stále zaostáva v globálnych pretekoch v oblasti umelej inteligencie, by mohla prijať takúto víziu ako plán – nie na dominanciu, ale na dôstojnosť. Vo svete, ktorému dominujú Silicon Valley a Peking, sa digitálna katolícka etika môže stať konkurenčnou výhodou Európy.

Táto myšlienka pravdepodobne neostane v Ríme Giorgie Meloniovej bez povšimnutia. Prvé náznaky signalizujú, že Lev XIV. by mohol pristupovať k talianskej vláde s väčšou taktnosťou než jeho predchodca. Vatikán by sa po rokoch mohol znova stať významnou intelektuálnou silou v európskych záležitostiach – čo sa Benediktovi XVI. nepodarilo dosiahnuť. 

A starý kontinent to potrebuje. Európa, ktorá je uväznená medzi stagnáciou v oblasti AI a obchodnou irelevantnosťou, by mohla získať späť morálnu autoritu prostredníctvom novej etickej vízie pre technológie – a to najmä v očiach krajín globálneho Juhu, kde si Lev XIV. už získal dôveru vďaka svojmu pôsobeniu v Latinskej Amerike. Roky jeho misijnej práce v Peru neboli len poznámkou pod čiarou. Formovali ho. A možno bude vďaka nim v očiach chudobných ľudí vo svete ešte presvedčivejší, než bol František.

Lev je ticho – zatiaľ

Keď sa Lev XIV. prvýkrát objavil na balkóne, pôsobil skromne, dokonca placho. Jeho prvé rozhodnutia však naznačujú tichú silu. Toto nie je žiadny pápež do počtu. Nesvedčí o tom len jeho pomerne mladý vek. V jeho slovách cítiť premyslenosť, zámer – a áno, aj tiché zavrčanie pevného presvedčenia.

Jeho rev nie je len naoko. Je to ten druh revu, ktorý zanecháva ozvenu – prostredníctvom myšlienok, reforiem, morálnej jasnosti v chaotickom svete.

Lev zostáva bdelý. A cirkev si možno čoskoro opäť spomenie, ako treba viesť.

Zhrnutie

Už v prvých dňoch dal pápež Lev XIV. jasne najavo, že v Apoštolskom paláci zavial nový vietor. Nový pontifik sa odmieta nechať zaradiť naľavo či napravo. Presvedčivo ukázal svoje odhodlanie viesť katolícku cirkev do éry umelej inteligencie – a do 21. storočia. Týmto spôsobom môže nielen znovu potvrdiť morálne vedenie cirkvi, ale aj poskytnúť Európe vzácny dar v pravý čas: záblesk významu. Obnova starého kontinentu môže opäť prísť z Ríma.