Konšpirátori na oboch brehoch, najmä na tom, kde ich vraj niet

Až tretina ľudí na Slovensku pochybuje o tom, že atentát na premiéra Roberta Fica sa vôbec stal, podľa prieskumu agentúry NMS pre denník Sme. Toto číslo je privysoké aj na naše domáce pomery. Netýka sa však dezolátneho prostredia, ako sú v kruhoch lepšoľudí označovaní tí, ktorí veria čomukoľvek, len nie progresívnym fantáziám.  

Naopak, medzi voličmi SNS a Smeru sa veriaci tomuto bludu takmer nevyskytujú. Naproti tomu, "hoaxoverci" sú takmer výlučne medzi príslušníkmi progresívnych svätostánkov.  

O atentáte aspoň sčasti pochybujú dve tretiny voličov progresívcov (64,9 percenta). Polovica z nich má veľké pochybnosti, či bol útok násilníka Juraja Cintulu skutočným atentátom. V o čosi menšej miere sa hoax vyskytuje v tábore voličov strany Demokrati, nadpolovičná väčšina pochybovačov je aj medzi voličmi strany SaS.

Nie je ťažké si predstaviť, že v osvietenom prostredí tieto dáta vyvolali šok, ktorý bolo treba - ak nie vysvetliť, tak aspoň čarovne zakliať. Pozoruhodným spôsobom sa k tomu postavil denník Sme (zrejme keď oľutoval, že taký prieskum si vôbec nechal urobiť).

Svojim čitateľom náležite vysvetlil, že je to vlastne vina Roberta Fica. Predstavitelia Smeru totiž počas minulej vlády vytrvalo spochybňovali samovraždu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského a teraz sa im to vraj „vracia“.

Keď proroci v denníku Sme vysvetľujú

Prístup úderky Smeru k nebohému Lučanskému bol bezpochyby hanebný a jeho tragickú smrť naozaj zneužili cynickým a politicky účelovým spôsobom. Proroci v Sme nám však zabudli vysvetliť, v akom vesmíre to súvisí s tým, že progresívnymi médiami hecovaný (napríklad aj hysterickými kampaňami denníka Sme) atentátnik Cintula strieľal na premiéra zjavne vo viere, že zachraňuje krajinu pred nebezpečným tyranom – keďže presne takto médiá, ktorými sa Cintula kŕmil, predstavovali Roberta Fica a jeho nebezpečnosť pre demokratickú spoločnosť.

Ostatne, jeho vládu nepriamo označil za tyranskú krátko po atentáte aj komentátor Sme Peter Schutz, ktorý svoju tvorbu najradšej produkuje pri počúvaní metalu (odtiaľ zrejme tie prasatá, ktoré musia kvičať). Pripomeňme, že tyran je typ vládcu, ktorého možno zabiť z morálne oprávnených dôvodov. Nepodozrievame, samozrejme, Schutza, že to myslel práve takto, ale nepodozrievame ani progresívne denníky, že by pri výchove rôznych Cintulov vôbec tušili, čo činia.  

Ficovo konšpirovanie na kadejaké témy môže mať vplyv výlučne na naratívy, ktoré preberá a zdieľa jeho tábor, prípadne jemu blízke politické prostredia. No nemá žiaden vplyv na to, akým spôsobom uvažujú progresívci a jeho súperi. Tam jeho vplyv pôsobí práve opačne. Na túto skupinu má vplyv, naopak, úplne iný klan politických manipulátorov a nenávistníkov.

V relácii Politika na TV Joj v nedeľu predseda PS Michal Šimečka ťahal podobnú líniu. Pripomenul, že opozičné strany atentát nikdy verejne nespochybňovali (čo je, našťastie, pravda). Dodal však, že konšpirácie o atentáte sú dôsledkom toho, že ľudia nedôverujú vláde. Nevysvetlil však, prečo neveria realite. Tu totiž nejde o to, čo sa dialo až po atentáte - pochybnosti o vyšetrovaní, prípadne o zlyhaniach premiérovej ochranky, kde je skepsa namieste.

Stále však nemáme vysvetlenie, ako je možné, že osvietené progresívne publikum v masovej miere neverí na atentát. Veď títo ľudia si o sebe dlhodobo pestujú predstavu, že sú nielen morálne nadradení, politicky zorientovaní a nadpriemerne vzdelaní, ale sú aj odolní voči konšpiráciám a dezinformáciám, ktorým vraj podlieha iba to druhé, osprostené a morálne všivavé Slovensko.  

Nikdy napríklad neuverili, že by sa muž nemohol preoperovať na ženu, že by koronu mohlo poraziť aj čosi iné ako vakcíny a nikdy nezapochybovali, že by migrácia mohla mať okrem blahodarných aj nejaké neblahé dôsledky – takýmto „bludom“ predsa veria iba na opačnom brehu.

Zostáva len dúfať, že podporovatelia progresívcov nebudú v súlade so svojou logikou organizovať demonštrácie za prepustenie nevinného Juraja Cintulu.

Dezinformácie majú pritom rôzny stupeň závažnosti, respektíve práve podľa príručiek „lovcov“ by sa takto mali označovať iba nepravdy, ktoré majú závažné spoločenské dôsledky, alebo sú nástrojom manipulácie verejnosti.

Podľa toho kritéria by napríklad viera v plochú zem nemala byť považovaná za dezinformáciu. Ak by vám napadlo čomusi takému uveriť, bolo by to síce vtipné a bizarné, ale nikomu, a vlastne ani sebe, tým neublížite (pokiaľ nie ste konštruktér vesmírnych rakiet). Naopak, viera v plochú zem je pre praktický život dôležitejšia (napríklad keď konštruujete základy pre rovný dom a nestaviate hobitiu noru).

Podstatne vážnejšia je konšpirácia, že atentát na premiéra sa nestal, alebo sa udial nejakým sprisahaneckým spôsobom (známy progresívny autor Nikita Slovák kedysi špekuloval, že Fica zastrelil nejaký objednaný Rus). Atentát predsa nie je len útokom na osobu, ale najmä ohrozenie samotnej štátnosti (takto to pred rokom charakterizoval aj predseda KDH Milan Majerský), ktorá patrí nám všetkým nezávisle na tom, kto je aktuálne premiérom.

Náchylnosť progresívcov k najvážnejšej konšpirácii

Máme tu tak šokujúcu - hoci nie celkom prekvapivú - novinku. K najvážnejšej konšpirácii, ktorá sa u nás za posledné roky vyskytla, sú náchylní práve progresívni voliči.

Je v tom zvláštna irónia. V týchto kruhoch sa ešte dlho pred Cintulovým útokom na Fica veštilo, že to bude práve jeho okruh ľudí, ktorých on vyhecuje k nejakému vážnemu násilnému činu. Naopak, opačné prostredie, ktoré konzumuje teórie o tom, že Fico je tyran, ktorého treba za každú cenu zosadiť, je vraj slušné a k násiliu sa neuchyľuje. Napokon sa najvážnejší čin vykľul z tohto brehu.

Podobne ako dnes, aj vtedy sa zodpovednosť za Ficove zranenia dávala do súvisu s jeho vlastnou hulvátskou politikou, rétorikou a vystupovaním. Áno, do veľkej miery je to pravda, nenávisť ako politickú metódu u nás inštrumentalizoval on dávno pred tým, ako na neho v tomto športe nadviazali osvietenci.

Lenže viera v konšpirácie vlastného druhu sa nepriamo pestuje práve v progresívnych médiách. Šírenie strachu z likvidácie demokracie či hroziace ťaženie Ruska cez celú Európu sa stali bežnou súčasťou mediálnych kampaní. Fico vraj chcel Slovensko uniesť zo západných štruktúr a urobiť z nás ruskú guberniu.

Nastala tu dôležitá zmena. Všetky tieto závažné hoaxy už nevznikali v temnotách alternatívneho éteru, ako to bolo doteraz (a ako je to bežné aj v lepších demokraciách), ale boli vyprodukované elitami a hlavnými médiami, ktoré nimi vytrvalo manipulovali okruh svojich labilných obetí.

Ficova vláda podľa nich musí byť zastavená akýmkoľvek spôsobom. Keďže progresívci voľby opakovane prehrali, mentálna nálada vyvolaná mediálnymi hysterickými kampaňami stvorila v polovici spoločnosti ťažkú frustráciu, ktorú predtým cielene hecovali s cieľom vyhrať. Stav, v ktorom je veľká časť spoločnosti na práškoch, môže viesť k najhroznejším činom.

To, že by skupina progresívnych a liberálnych voličov bola menej náchylná ku konšpiráciám, je pravidelný blud progresívnych denníkov, ktoré sa tým radi chvália. Málokedy však spomenú, že tým majú na mysli len tie dezinformácie, ktoré šíri druhá strana.

Médiá a opoziční politici síce netvrdia, že atentát sa nestal, ale dlhodobo od svojich konzumentov očakávajú, že budú veriť rôznym iným bludom – či už migračným, pandemickým, klimatickým, alebo vojnovým.

Psychiatrická hystéria opozičného tábora

Depresia po každých prehratých voľbách sa u voličov opozície preklopila do psychiatrickej hystérie, v ktorej si tento tábor systematicky pestuje presvedčenie, že odstavenie premiéra je záchranou krajiny. Tento pocit, obzvlášť ak je pestovaný masovou hystériou, môže ľahko prerásť do násilných prejavov. Nezabúdajme, v akej fanatickej nepríčetnosti sa ocitol napríklad Korčokov tábor po prehratých voľbách - to by sme si asi neradi zopakovali.  

A ak sa sfanatizuje obrovská masa, nie je prekvapením, že sa medzi nimi - skôr či neskôr - nájde aj človek, ktorý vezme do rúk zbraň a rozhodne sa premiéra v mene záchrany krajiny odstrániť. Napokon, to platí aj pre Roberta Fica a Ľuboša Blahu bez ohľadu na to, že medzi ich fanatickými papagájmi sa ešte nenašiel nik, kto by naozaj vzal do ruky nabitý kvér.

Predsa sme sa však - nielen pred rokom - po streľbe v Handlovej presvedčili, že radikalizmus pestovaný v progresívnych kluboch môže byť nebezpečnejší, ako extrémizmus na strane Ľuboša Blahu a spol.

Teraz sa presviedčame, že ani s odolnosťou voči nebezpečným hoaxom to nie je zďaleka také jednosmerné. A nejde to všetko jedným smerom ani pri šírení strachu, agresivity, zúrivosti – a nebezpečnej choroby zverov zvanej besnota.