Zatiaľ kapitulácia. Môže byť z colnej tomboly recesia?

Posol zlých ekonomických správ z budúcnosti v podobe kapitálových trhov odovzdal americkému prezidentovi varovanie. Trhy a na nich vznikajúce ceny sú kľúčová spätná väzba na dobré fungovanie slobodnej spoločnosti. Dnes sú jediní dospelí v Bielom dome.

Minister financií Scott Bessent konečne z obchodných rokovaní s Čínou vo švajčiarskej Ženeve priniesol z colnej tomboly dobré správy. Čína a USA radikálne znížili clá v rámci 90-dňového „colného primeria“: Čína na 90 dní zníži clá na americký tovar zo 125 na 10 percent. Spojené štáty znížia clá na čínsky tovar na 30 zo 145 percent. A že ako vypočítali tých 30 percent? Desať percent je sadzba „recipročného cla“ a 20 percent navrch je fentanylová prirážka. A to nežartujem.

Americká ekonomika podľa ostatných čísel stále úctyhodne šliape a je takmer na plnej zamestnanosti. No vplyv colnej tomboly už pri sústredenejšom pohľade badať.

Maloobchodné tržby v USA v apríli medzimesačne síce narástli o 0,1 percenta. Ak agregované dáta rozbijeme na sektory, uvidíme, k čomu vedú pokusy o prenesenie ciel na amerického spotrebiteľa. Obchody so športovými potrebami, s hobby, knihami či hudbou zaznamenali v apríli takmer 2,5-percentný pokles nominálnych tržieb. Práve táto kategória zaznamenala jeden z najvyšších – ak nie najvyšší – nárast colných sadzieb, keďže uvedené produkty vo veľkej miere pochádzajú z Číny.

Spoločnosť Walmart uviedla, že plánuje zvýšiť ceny až tento mesiac a začiatkom leta, keď sa na pulty obchodov dostane tovar, na ktorý sa vzťahuje clo. „Rozsah a rýchlosť, akou k nám tieto zmeny v cenách prichádzajú, nemá v histórii obdobu,“ povedal finančný riaditeľ John David Rainey.

Objem tržieb z Číny podnikov v S&P 500 verzus export amerických služieb a tovarov do Číny.

Pri clách ide po rokovaniach s Čínou z 12. mája síce o deeskaláciu, no nie o normalizáciu. Hoci dohoda znižuje celkovú efektívnu colnú sadzbu USA z 23 na 13 percent, zostáva vysoko nad priemerným clom 2,3 percenta z roku 2024. Efektívna colná sadzba Spojených štátov na čínsky tovar je stále najvyššia na svete a dosahuje 31,8 percenta.

Na ceste sú navyše ďalšie intervencie so zásadným negatívnym dosahom na tvorbu hodnoty z medzinárodného obchodu. Komerčné lode postavené, vlastnené alebo prevádzkované v Číne budú musieť od októbra platiť nový prístavný poplatok za plavby do USA.

V závislosti od veľkosti nákladu by to mohlo viesť k zvýšeniu poplatkov až o jeden milión dolárov alebo viac za jednu cestu do USA pre niektorých prevádzkovateľov. Cieľom administratívy v súvislosti s týmto poplatkom je reštartovať upadajúci americký komerčný lodiarsky priemysel zvýšením nákladov na čínske lode, ktoré dominujú na námorných trasách.

Prevádzkovatelia, ktorí mohli návrh pripomienkovať, neboli vôbec nadšení, predpovedali katastrofické dôsledky na sektor a aj na americký obchod. Viacerí šéfovia týchto firiem vo vyjadreniach tvrdili, že ak sa poplatky skutočne zavedú, firmy prestanú prevádzkovať alebo nadobro opustia USA.

Trump je stále prezident a colná tombola pokračuje. Negatívne efekty doterajšej neistoty sa postupne začnú ukazovať v ekonomických číslach. Podobné clá a rozbehnutie obchodnej vojny pred takmer sto rokmi doviedli svet do takzvanej veľkej hospodárskej krízy. Nasledujúce mesiace ukážu, ako neistota ostatných mesiacov ovplyvnila investície a spotrebu domácností. Recesia v USA v roku 2025 zostáva pravdepodobných scenárom.