Demokrati priťahujú extrémistov

Peter Laťák sa podľa vlastných slov označuje za aktivistu, je bývalým starostom obce Babín a dnes je členom strany Demokrati. Jeho meno sa dostalo do širšieho povedomia po tom, ako na opozičnom proteste predniesol výhražný prejav na adresu predsedu vlády SR Roberta Fica.

Vo videu Laťák odkázal, že „opozícia sa spojila, posledná kvapka odkvapla a posledný klinec do Ficovej rakvy je zabitý, je to už len otázka času – nie či, ale kedy pôjde Fico dole“. Tento výrok predniesol s valaškou v ruke, ktorú neskôr vysvetľoval ako bežný zvyk nosenia u muža z Oravy.

Polícia Laťáka obvinila až po kritike vládnych politikov

Polícia sa Laťákovým výrokom začala zaoberať, avšak spočiatku jeho konanie vyhodnotila ako priestupok. Trestnoprávny rozmer nadobudol prípad až po tom, ako na prejav upozornili vládni poslanci, ktorí kritizovali mierny postoj polície.

V tomto bode je dôležité zdôrazniť, že ak polícia koná na základe želaní politikov, ide o neprípustný jav. Policajt podľa zákona o Policajnom zbore nie je podriadený politickým pokynom, ale každú situáciu má vyhodnocovať nezávisle – na základe skutkových okolností, prípadne podľa pokynov nadriadených alebo prokuratúry.

Po kritike predstaviteľov strany Smer polícia napokon obvinila Petra Laťáka z podnecovania – s odôvodnením, že vo videu „verejne podnecoval na trestný čin alebo závažné porušovanie verejného poriadku“. Laťák tvrdí, že mu uznesenie o vznesení obvinenia doposiaľ nebolo doručené.

Verejné vyjadrenie, ktoré Laťák predniesol, môže byť vnímané ako výzva na násilie. Slovné spojenie „dať niekoho dole“ sa bežne používa v kriminálnom prostredí ako výraz na odstránenie určitej osoby. Laťákove slová o tom, že „posledný klinec do Ficovej rakvy je zabitý“ a že je to iba otázka času, rovnako nenaznačujú žiadne pokojné či mierumilovné konanie.

Prevencia pred stupňovaním násilia je dôležitá

Dôležitý je však aj širší kontext. Ak by Slovensko nebolo krajinou, v ktorej sfanatizované verejné výzvy, mediálna propaganda a politická polarizácia prispeli k atentátu na premiéra, Laťákove slová by nemali až takú váhu.

Slovensko je však dnes krajinou, kde sa politická nenávisť pretavila do násilného činu, ktorý nemá v krajine obdoby a ktorý je zosobnením toho najhoršieho, čo politika dokáže vyprodukovať. Preto nie je možné brať podobné verejné výroky na ľahkú váhu – už len z dôvodu, že štát má povinnosť predchádzať násiliu aj prostredníctvom prevencie či represie, a to na priestupkovej alebo trestnoprávnej úrovni.

Peter Laťák navyše nie je len „človek milión“, ako ho označil predseda Demokratov Jaroslav Naď. Je to bývalý starosta, ktorého odvolali v referende a okolie ho označuje za konfliktného človeka. Aj jeho následná obhajobná reč na tlačovej konferencii strany Demokrati pôsobila konfrontačne a agresívne.

Vláda chce trestať nenávisť prísnejšie

Vláda v kontexte stúpajúceho počtu nenávistných prejavov oznámila zámer sprísniť tresty za ne a za narúšanie verejných zhromaždení.

Tento krok bol predstavený 15. mája 2025 pri príležitosti prvého výročia pokusu o atentát na premiéra. Robert Fico uviedol, že existuje značné riziko útoku na ďalších verejných činiteľov, a obvinil opozíciu a médiá zo šírenia nenávisti.

V tejto súvislosti vláda plánuje vytvoriť pracovnú skupinu, zloženú z ministrov a predstaviteľov ďalších inštitúcií, ktorá pripraví nové opatrenia na prísnejšie trestanie nenávistných prejavov a narúšania verejného poriadku na zhromaždeniach.

Premiér zároveň zdôraznil potrebu jasne stanoviť, ktoré prejavy patria k slobode prejavu a ktoré už budú považované za priestupok alebo trestný čin. Nevylúčil pritom ani vytvorenie novej skutkovej podstaty trestného činu, ktorá by postihovala nenávistné prejavy.

Demokrati hovoria o politickom útoku vlády

Strana Demokrati označila celú kauzu za politicky motivovaný útok na svojho člena, ktorý sa podľa jej názoru dopustil len štandardného politického výroku.

Jaroslav Naď kritizoval konanie polície a obvinil Roberta Fica i Tibora Gašpara zo šikanovania. Podľa Naďa je „Peter Laťák normálny chlap z Oravy. A oni si dovolia hovoriť, že šíri nenávisť, že chce zabiť Fica, a tým mu namaľujú terč na chrbát“. Predseda Demokratov zároveň tvrdil, že „vzniká inkvizičná komisia Roberta Fica, ktorú má viesť najväčší internetový troll, dnes minister vnútra – Matúš Šutaj Eštok“.

Samotný Laťák sa na tlačovej konferencii bránil slovami: „Povedal som frazeologizmy a metafory. Na základnej škole nás učili, že patria do slovenského jazyka. Kde sme sa to dostali, keď voči cárovi Ficovi nemôžem použiť normálne slovenské výrazy?“ Zároveň tvrdí, že od zverejnenia videa mu chodia vyhrážky smrťou.

Vo svojej obhajobe ďalej uviedol: „Nie Robert Fico je obeť. Robert Fico a jeho smerácka mašinéria sú agresori, ktorí útočia na obyčajného človeka.“ Dodal, že skutočnou obeťou je vlastne on ako obyčajný človek z Oravy.

V celom vystúpení Demokratov ani Laťáka však nemožno badať žiadnu sebareflexiu či uznanie, že ich rétorika prekročila hranice prijateľného.

Rozdiel vo Ficovom „dávaní prezidentky dole“

Strana Demokrati podala trestné oznámenie na Roberta Fica a vyzvala políciu, aby chránila Laťáka pred vyhrážkami. Poukázali aj na výrok Fica z minulosti, keď na verejnom zhromaždení povedal, že „treba dať prezidentku dole“. Tento výrok odznel počas známeho protestu, počas ktorého dav vulgárne útočil na prezidentku po burcovaní davu zo strany Ľuboša Blahu.

Rozdiel však spočíva v tom, že v prípade Roberta Fica išlo o prejav politickej strany, ktorý predniesol jej predseda a obsah jeho výzvy sa viazal na politické nástroje, ako sú predčasné voľby.

Demokrati totiž zabudli dodať, že celý Ficov výrok z mítingu v roku 2021 znel: „Musíme vymeniť vládu Slovenskej republiky, v tom nám musíte pomôcť. Rovnako musí prísť nová hlava štátu, nová hlava Slovenskej republiky. Všetko je jasné. Musíme dať dole vládu, musíme dať dole prezidentku demokratickým, právnym spôsobom.“

Fico teda explicitne hovoril o politickom pôsobení, čo sa dnes už účelovo zamlčiava.

Naopak, Peter Laťák nevystupoval ako známy politik, nebolo známe, že je členom Demokratov, a vo svojom prejave nijako nenaznačil, že hovorí o legitímnych politických prostriedkoch.

Preto neobstojí obhajoba postavená na tvrdení, že išlo o bežný politický prejav. Laťák síce hovoril o spojení opozície, no označil to za moment, keď „odkvapla posledná kvapka“ a od ktorého už „pôjde Fico dole“.

Vyhrážky nemožno skryť za metafory

Politici pri používaní metafor často jasne naznačujú, že ide o obrazné vyjadrenia. Nemožno akceptovať, že až keď sa proti autorovi výrokov začne konať, tvrdí, že „to tak nemyslel“. Takýto výklad by umožňoval každému násilníkovi či výpalníkovi ospravedlňovať svoje slová tým, že išlo len o metaforu alebo politický postoj. To je však neudržateľné.

Takáto obhajoba by bola možná len vtedy, ak by samotný prejav jasne poukazoval na obrazný význam výrokov. V opačnom prípade by nebolo možné stíhať osoby za trestné činy ako podnecovanie či nebezpečné vyhrážanie.

Laťák opisuje podobný pocit ohrozenia ako Cintula

Na tlačovej konferencii strany Demokrati Laťák dodal, že „dôvod, prečo som pred pár mesiacmi vstúpil do strany, je ten, že reálne cítim, ako sa Slovensko pomaly, nebadane stáva proruskou guberniou. Čoskoro môžeme skončiť ako Bielorusko. Vy si to neuvedomujete, ale Fico nás tu varí ako žabu v kotlíku“.

Aj tu vidno paralelu s atentátnikom Jurajom Cintulom. Ten pod vplyvom mediálneho presviedčania o abstraktnej hrozbe nadobudol pocit, že Slovensko je v ohrození, a svoje konanie odôvodnil politickými udalosťami, ako boli zmeny vo vtedajšej RTVS či odvolanie Jána Mazáka z funkcie predsedu Súdnej rady SR.

Laťák hovorí o pocite, že Slovensko skončí ako diktatúra v Bielorusku alebo ako ruská gubernia. Opakuje tak naratívy, ktoré bez objektívnych dôkazov šíri najmä opozícia a ktoré majú medzi obyvateľmi vyvolať pocit existenčného ohrozenia.

Juraj Cintula na rozdiel od Laťáka nebol členom strany Demokrati, hoci sa zúčastnil na proteste v Dolnej Krupej, kde stál po boku člena Demokratov Mareka Polonca. Nemožno ho teda priamo spájať so stranou, aj keď sa o to súčasná koalícia snaží.

Podstatné však je, že tak ako Laťák, aj Cintula uveril tomu, že krajina je v ohrození a že musí konať, kým nebude neskoro.

Na rozdiel od Cintulu sa Laťák zviditeľnil ešte skôr, než dospel k presvedčeniu, že je potrebné „riešiť veci radikálne“. Už samotný vstup do strany Demokrati a jeho odôvodnenie však naznačujú, akými myšlienkovými pochodmi je jeho vnútorný svet formovaný.

Spoločným menovateľom oboch mužov je skutočnosť, že uverili falošným naratívom o ohrození štátu, ktoré šíri aj strana Demokrati. Radikálny slovník Demokratov zároveň priťahuje osoby, ktoré chcú proti tomuto domnelému ohrozeniu bojovať – či už formou protestu, alebo vstupom do strany ako do jedinej správnej sily, ktorá podľa nich vykoná „hlbokú orbu, ktorú mala urobiť už dávno“.

Prejav Petra Laťáka je – v kontexte súčasnej doby a nedávnych udalostí – extrémny. Vyhlásenie, že „dáme dole“ politika, na ktorého len pred rokom strieľala ruka vedená podobne chorými naratívmi, totiž nemožno nazvať inak.