Ruské jednotky chcú bojovať. Aj napriek vyčerpanosti z vojny

V diplomatických rokovaniach o vojne na Ukrajine obvinili mnohí Ukrajinci a ich európski spojenci prezidenta Trumpa, že Kremľu ponúka príliš veľa ústupkov na zabezpečenie rýchlej mierovej dohody.

Z ruských bunkrov a vojenských nemocníc sa situácia javí úplne inak. Mnohí ruskí vojaci a ich nacionalistickí spojenci považujú mierové návrhy z Washingtonu za nepostačujúce.

Jedenásť ruských vojakov, ktorí bojujú alebo bojovali na Ukrajine, vyjadrilo v rozhovoroch hlbokú skepsu voči diplomatickým snahám, ktoré minulý piatok priniesli prvé priame mierové rokovania za tri roky. Tie však boli krátke a priniesli len málo výsledkov. V telefonických rozhovoroch vojaci uviedli, že odmietajú bezpodmienečné prímerie, ktoré navrhla Ukrajina. Dodali, že ruské sily by mali pokračovať v bojoch aspoň dovtedy, kým neovládnu všetky štyri južné a východné ukrajinské regióny, na ktoré si Kremeľ robí nárok, ale ovláda ich len čiastočne.

„Všetci sme unavení, chceme ísť domov. Chceme však obsadiť všetky regióny, aby sme o ne v budúcnosti nemuseli znova bojovať,“ povedal Sergej, povolaný ruský vojak bojujúci na východe Doneckej oblasti, pričom mal na mysli anektované územie. „Ak sa tak nestane, potom zomreli všetci chlapi zbytočne?“

Tieto rozhovory poskytujú vzácny pohľad na morálku ruskej armády a zdôrazňujú domáce výzvy, ktorým by ruský prezident Vladimir Vladimirovič Putin čelil pri ukončení vojny za podmienok, ktoré by nesplnili jeho maximalistické ciele. Požiadavky vojakov zároveň naznačujú, že Putinova unáhlená anexia štyroch ukrajinských regiónov na začiatku vojny mohla obmedziť jeho súčasné možnosti v rokovaniach, pretože významná časť populácie by vnímala akýkoľvek ústupok ako porážku.

Denník New York Times overil totožnosť vojakov prostredníctvom sociálnych médií a osobných dokumentov, ale ich priezviská nezverejňuje, aby ich chránil pred odplatou.

Vojaci, ktorí bojovali v rôznych jednotkách a oblastiach, hovorili s hlbokou zatrpknutosťou o predstaviteľoch svojej krajiny a civilistoch, ktorých obviňujú z toho, že profitujú z vojny, zatiaľ čo prehliadajú utrpenie na fronte. Ich vyjadrenia naznačujú ťažkosti, ktorým by Rusko po akejkoľvek mierovej dohode čelilo pri integrácii vojakov späť do civilného života a pri prechode vojnového hospodárstva späť na civilný režim.

„Viete si predstaviť, čo pre krajinu znamená mať milión ľudí vycvičených na zabíjanie bez strachu z krvi?“ povedal Dmitrij, ktorý do októbra bojoval na Ukrajine v ruskej polovojenskej jednotke. „Milión nahnevaných zabijakov je dosť vážny problém, ak budú vnímať našich vládcov ako mužov, ktorí nie sú na ich strane.“

Niektorí vojaci bojujú s vnútorným konfliktom medzi túžbou po mieri a vyčerpaním z vojny, pričom zároveň cítia potrebu dať zmysel svojim osobným obetiam prostredníctvom víťazstva Ruska. Hoci obe armády dôsledne taja údaje o stratách, nezávislí výskumníci odhadujú, že celkovo zahynulo alebo bolo ťažko zranených vyše milióna ruských a ukrajinských vojakov.

„Som uprostred celého tohto chaosu a úprimne povedané, som z toho unavený,“ povedal povolaný ruský vojak, tiež menom Dmitrij, ktorý stále nosí uniformu. „Už nemám chuť ďalej sa variť v tomto guláši.“

Dmitrij a Sergej patrili medzi 300-tisíc ruských mužov, ktorých Putin narýchlo povolal koncom roka 2022, aby zastavili prekvapivú ukrajinskú protiofenzívu. Odvedení muži pomohli ruskej armáde stabilizovať front a znovu získať iniciatívu.

Tí, ktorí prežili, zostávajú na frontovej línii na neurčito. Ruská armáda zároveň neobmedzene predĺžila všetky zmluvy podpísané dobrovoľníkmi, aby posilnila svoje rady.

To znamená, že mierová dohoda a následná demobilizácia predstavujú pre väčšinu ruských frontových vojakov jedinú reálnu šancu na skorý návrat domov – živí a v jednom kuse.

V rozhovoroch sa vojaci sťažovali na nedostatok dovoleniek, korupciu medzi nadriadenými a ľahostajnosť svojich krajanov. Niektorí vojaci obvinili velenie armády a podnikateľov zo svojej krajiny, že sú proti mierovej dohode, pretože profitujú z rozmachu verejných výdavkov v období vojny.

„Niekto mi nedávno poslal video: dievčatá a chlapci tancujú, stretávajú sa v baroch, zabávajú sa do rána. Medzitým prebieha vojna,“ povedal Andrej, dobrovoľný ruský vojak v Donecku. „Všetci na nás zabudli. Už dávno nie sme pre nikoho hrdinami.“

Takáto nevôľa spôsobila, že kontrola nad spornými územiami, ktoré analytici dlho považovali za rokovací tromf v hlbších sporoch medzi Ruskom a Ukrajinou, sa pre mnohých ruských vojakov a ich podporovateľov stala vojnovým cieľom, o ktorom sa nerokuje.

„Ukázali sme svoju silu. Celý svet proti nám bojuje, a zatiaľ sa im veľmi nedarí,“ povedal ruský žoldnier Jevgenij, ktorý bojoval na Ukrajine do decembra 2023. „Nechcem vidieť žiadne ústupky, pretože som videl cenu každého kúska zeme.“

Krátko po invázii na Ukrajinu uskutočnil Kremeľ zmanipulované referendá v štyroch ukrajinských oblastiach, v ktorých prebiehali najintenzívnejšie boje, pričom údajne preukázali drvivú podporu voči pripojeniu k Rusku, a následne ich anektoval. Po troch rokoch bojov však majú ruské sily takmer úplnú kontrolu len nad jednou z nich, a to Luhanskou. V ostatných troch oblastiach – Doneckej, Chersonskej a Záporožskej – kontroluje Rusko 65 až 75 percent územia.

Takmer počas celej vojny ukrajinská vláda kategoricky odmietala postúpenie územia Rusku, požadovala návrat k medzinárodne uznaným hraniciam krajiny a trvala na bezpečnostných zárukách ako podmienke prímeria. V posledných mesiacoch ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zmiernil svoj postoj, keď prijal navrhované prímerie bez bezpečnostných záruk. Tým naznačil, že by akceptoval aspoň dočasnú stratu územia, ktoré je už pod ruskou okupáciou.

Tento návrh na faktické zmrazenie konfliktu pozdĺž súčasnej frontovej línie mnohí na Ukrajine a na Západe vnímajú ako významný ústupok Kremľu, ktorý by, ako sa obávajú, mohol legitimizovať a odmeňovať ruskú agresiu a ponechať milióny Ukrajincov pod okupáciou.

Rozhovory s vojakmi a prieskumy verejnej mienky v Rusku zároveň ukazujú, že takéto prímerie by neuspokojilo veľkú časť ruskej spoločnosti. Roky vojnovej propagandy a pomalé, no stabilné úspechy na bojisku presvedčili mnohých Rusov, že ich krajina vedie existenčný boj proti Západu, ktorý sa neskončí, kým Ukrajina nekapituluje.

„Ak teraz nenastane prímerie, musíme pokračovať až do konca,“ povedal Nikolaj, ruský vojak na Ukrajine. „Lebo ak to neurobíme, skôr či neskôr – o päť alebo desať rokov – bude opäť vojna.“

Kyjev a jeho spojenci vyjadrili rovnaké obavy a tvrdia, že mierová dohoda bez západných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu by v budúcnosti mohla viesť k novej ruskej invázii.

Putin od začiatku tvrdil, že cieľom jeho invázie je „demilitarizácia a denacifikácia“ Ukrajiny, čo znamená odstránenie demokraticky zvolenej vlády v Kyjeve, zabránenie vstupu Ukrajiny do NATO a ochranu rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny, ktorí podľa Kremľa – nepravdivo – čelili genocíde.

Podľa prieskumu nezávislej agentúry Chronicles, ktorý sa uskutočnil v Rusku v polovici apríla, takmer polovica respondentov odmieta mierovú dohodu, ktorá by nesplnila pôvodné ciele. Takéto prieskumy naznačujú, že Putin by mal problém presvedčiť ruskú verejnosť, že súčasná situácia na Ukrajine predstavuje víťazstvo.

Len málokto v Rusku očakáva, že Putin, ktorý má absolútnu moc, zaplatí okamžitú politickú cenu za akúkoľvek mierovú dohodu. Jeho kontrola nad médiami mu umožní prezentovať akýkoľvek výsledok ako úspech – minimálne spočiatku. No nepresvedčivé víťazstvo by mohlo časom vyvolať nespokojnosť podobnú tej, ktorá viedla k vzbure Wagnerovej polovojenskej skupiny v roku 2023.

Predstavitelia Kremľa si pravdepodobne spomenú na stiahnutie Sovietskeho zväzu z Afganistanu v roku 1989 po bezvýslednej vojne, ktoré nahnevalo mnohých veteránov a prispelo k rozpadu komunistického režimu. Neuspokojivé ruské vojenské víťazstvo v separatistickom Čečensku vyústilo do nespokojnosti obyvateľstva, čo prispelo k nástupu Putina k moci v roku 1999.

„Jasné, že chcem prímerie – aj zlý mier je lepší ako dobrá vojna,“ vyhlásil Dmitrij, bývalý vojak polovojenskej jednotky. „Ale už sme urobili taký veľký krok vpred, že teraz nemôžeme prestať.“

„Alebo je to celé len fraška? Vladimir Vladimirovič Putin sa zahral na vojnu, zabil milión ľudí a všetko je v poriadku?“ povedal.

„Taká vláda by asi nebola veľmi dobrá,“ dodal.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.