V nemocniciach chýba 14-tisíc sestier. Kto bude pracovať v tých nových?

Výstavbu nemocníc označil predseda vlády Robert Fico (Smer) za premiérsku tému. Popri prebiehajúcich rekonštrukciách existujúcich zariadení štát otvára nové projekty.

Budujú sa nové priestory v Banskej Bystrici, Prešove a do roku 2030 by mala stáť aj koncová nemocnica v Bratislave. Máme však na to dosť personálu?

Odchod do zahraničia, starnúca pracovná sila, veľká administratívna záťaž či neprimerané pracovné a platové podmienky. To sú príčiny dlhodobého nedostatku zdravotných sestier na Slovensku. Pri lekároch niektoré štátne nemocnice problém nehlásia.

Chýbajú ich tisíce

Nelichotivý stav počtu sestier potvrdila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Ako pre Štandard uvádza jej viceprezident Lukáš Kober, ku koncu roka 2023 sme ich na Slovensku evidovali 31 174, čo predstavuje zhruba päť sestier na tisíc obyvateľov. Na porovnanie, priemer Európskej únie je približne osem sestier na rovnaký počet obyvateľov.

Pri populácii 5,4 milióna obyvateľov Slovensko zápasí s výrazným nedostatkom tohto typu personálu – aktuálny deficit predstavuje 14 310 osôb. Na dosiahnutie odporúčaného pomeru osem zdravotníčok na tisíc obyvateľov by sme potrebovali približne 45 360 sestier. Do tohto počtu nám v súčasnosti chýba približne 14 186 zdravotníčok.

Úlohu zohráva aj starnutie. „Priemerný vek sestier na Slovensku je 52 rokov, viac ako päťtisíc je vo veku nad 60 rokov,“ upresňuje Kober.

Špecializácie s najväčším nedostatkom sestier sú podľa komory intenzívna a anesteziologická starostlivosť. „Tieto pozície vyžadujú špecializované vzdelanie, schopnosť rýchleho rozhodovania a nepretržitú dostupnosť,“ upresňuje Kober.

Geriatrické oddelenie je menej atraktívne pre náročné podmienky a nižšie finančné ohodnotenie. Urgentná medicína je zas personálne poddimenzovaná, čo vedie k preťaženiu zamestnancov a zníženej kvalite zdravotnej starostlivosti.

Pediatriu a neonatológiu sestry obchádzajú pre špecifické požiadavky na starostlivosť o deti. Onkológii a paliatívnej starostlivosti zas chýba dostatok kvalifikovaných sestier. Zariadenia sociálnych služieb nevedia získať zdravotníčky, lebo si v tejto oblasti málo zarobia.

Zlom nastane po roku 2030

Aj experti z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka a František Múčka v apríli 2025 predstavili analýzu o tom, aký bude stav vývoja počtu sestier a lekárov.

Zatiaľ čo lekárov bude pribúdať, pri sestrách má graf opačnú krivku.

„Hoci ešte v najbližších rokoch budeme vidieť mierny nárast ich počtu, potom začnú odchádzať silné staršie ročníky, ktoré nie sú kompenzované dostatočným príchodom mladších kohort. Už okolo roku 2030 sa začnú roztvárať nožnice vo vývoji počtu lekárov a sestier a bude sa znižovať pomer sestier voči lekárom, čo bude oslabovať kapacitu zdravotníctva,“ prognózujú analytici.

Po roku 2035 bude pokles taký výrazný, že ani zásadnejšie zvýšenie retencie (zotrvania) sestier ho nebude schopné kompenzovať.

Hoci sme v posledných rokoch pozorovali mierne rastúci počet sestier, nie sme na dobrej ceste. K zvyšovaniu stavu pracovníčok nedošlo z dôvodu systémových zmien v zdravotníctve, ale najmä v dôsledku nárastu veku odchodu do dôchodku.

Úlohu zohral aj jednorazový stabilizačný príspevok, ktorý zaväzoval poberajúce sestry ostať u zamestnávateľa minimálne najbližšie tri roky.

Druhým problémom je zlá veková štruktúra v tomto povolaní. „Najviac zastúpenou skupinou sú dnešné päťdesiatničky (37 percent). V polovici budúcej dekády, keď táto najsilnejšia skupina odíde do dôchodku, ju nebude mať kto nahradiť, keďže dnes len každá štvrtá sestra má pod štyridsať rokov,“ upresňuje analytička.

Ak by sme uvedené deficity sestier chceli „zaplátať“ pri súčasnej miere ich retencie v zdravotníctve, museli by sme zdvojnásobiť počet absolventov „sesterských“ odborov, čo je podľa expertov nerealistické.

Banskobystrické sestry odišli do dôchodku a na iné pracovisko

Ako teda vyzerá personálny stav na miestach, kde vyrastú nové zdravotnícke zariadenia?

Banskobystrickej Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D. Roosevelta chýba najviac stredný zdravotnícky personál - najmä sestry. Lekárov majú na väčšine oddelení dosť, výnimkou sú odbornosti ako infektológia, lekárska genetika, neonatológia a chirurgia.

V minulom roku prijali do pracovného pomeru 51 lekárov a ukončili pracovný pomer s 34. Pokiaľ ide o sestry, prijali ich 32, no pracovný pomer ukončili až s 85.

„Väčšina odchodov personálu sa týkala prirodzenej fluktuácie a najmä pri sestrách odchodov do dôchodku. Úbytok sestier sme zaznamenali v prospech Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, ktorý otváral nové pracovisko a ponúkal podmienky, ktorým nevieme konkurovať,“ vysvetlila pre Štandard hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.

Za príčinu chýbajúceho zdravotníckeho personálu považuje nemocnica znižujúci sa počet dostupných ľudských zdrojov na trhu práce v kategórii sestra. „Ide však o dlhodobý jav, ktorý je spojený aj s ich vysokým vekom, zmenami v systéme vzdelávania, ako aj znižujúcim sa záujmom mladej generácie pracovať v pomáhajúcich povolaniach,“ dodala Maťašeje.

Banskobystrická nemocnica láka nových zamestnancov náborovými príspevkami. Ponúkajú aj benefity ako týždeň dovolenky navyše, pracovný pomer na dobu neurčitú už po jednom roku či Multisport kartu. Mladú generáciu potenciálnych zamestnancov môže motivovať aj prevádzkovanie vlastnej materskej školy.

Pri riešení nedostatku zdravotníckeho personálu by sme sa podľa nemocnice mohli inšpirovať v zahraničí, kde funguje rozšírenie kategórií zdravotníckych pracovníkov. „Vidíme priestor aj v presúvaní kompetencií medzi jednotlivými kategóriami,“ dodala Maťašeje.

Bratislavská nemocnica so štedrým náborovým príspevkom

Ani Univerzitná nemocnica Bratislava nemá problém s personálnym zabezpečením lekárov. Nedostatok sestier je však podľa hovorkyne Evy Kliskej problémom nielen na Slovensku.

Z celkového počtu 5 711 zamestnancov tvoria sestry najväčšiu časť, a to v počte 2 064. Lekárov je 1 402 a sanitárov 721. Zvyšok tvorí iný ako zdravotnícky personál.

V rámci nemocnice sa personálnu situáciu snažia stabilizovať rôznymi spôsobmi. „Posilnili sme náborovú kampaň, sestrám ponúkame finančné a nefinančné benefity a tiež možnosť vzdelávania na vysoko špecializovaných pracoviskách koncových nemocníc a po získaní praxe možnosť kariérneho postupu,“ vymenovala Kliská s dôvetkom, že pre nové sestry ponúkajú aj náborový príspevok v hodnote štyritisíc eur. Pre praktické sestry ide o príspevok 1 500 eur.

Prešovská nemocnica zásadný personálny problém neuvádza

Východ krajiny je na tom, zdá sa, o niečo lepšie. Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove zamestnáva 2 948 osôb, z toho je 488 lekárov, 1 197 sestier a pôrodných asistentiek a 440 praktických sestier-asistentov. Nasledujú 22 farmaceuti a 801 ľudí je z oblasti ostatného zdravotníckeho a nezdravotníckeho personálu.

Nemocnica uvádza, že sa jej darí dodržať personálny normatív zamestnancov.

„Napriek tomu nie je celkom optimálna situácia, čo sa týka fluktuácie personálu najmä na najťažších oddeleniach ako napríklad geriatria alebo hematológia,“ upresnila hovorkyňa nemocnice Martina Pavlíková.

Za najväčší problém označila získavanie sestier na oddelenie anesteziológie a inštrumentálne sestry. Nemocnica podľa slov hovorkyne podniká systematické kroky na pritiahnutie mladých, a to najmä medikov už počas ich praxe.

„Zameriavame sa na spoluprácu so školami, na motiváciu skúsených zdravotníkov, aby v nemocnici zotrvali a mali možnosť ďalšieho vzdelávania a rozvoj medicínskych postupov,“ špecifikovala.

V areáli prešovskej fakultnej nemocnice aktuálne prebieha výstavba novej vojenskej nemocnice. Tá by mala zamestnať tritisíc ľudí. Pavlíková ozrejmila, že už v tejto chvíli evidujú záujem o pracovný pomer zo strany zdravotníckych aj nezdravotníckych uchádzačov.

Čo môže pomôcť

Komora sestier a pôrodných asistentiek uvádza, že opatrenia na zlepšenie stavu existujú. „Pomôcť by mohlo zvýšenie platov, motivačné príspevky a rozšírenie kompetencií. Ďalej zníženie administratívnej záťaže a lepšie pracovné prostredie. A v neposlednom rade podpora vzdelávania a návratu sestier zo zahraničia,“ dodal viceprezident Kober.

Do úvahy prichádza aj občasný home office pre administratívnu časť práce alebo jej delegovanie na nezdravotnícky personál či lepšia regulácia nadčasov.

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský na tlačovej konferencii k novej koncovej nemocnici v bratislavských Vajnoroch uviedol, že riešenie nedostatku sestier spočíva aj v ich výuke.

„Máme obrovský nedostatok zdravotných sestier, ale zdravotné školy povedia, že nemôžu prijať viac, hoci sa im hlási veľa záujemkýň. To je patologická situácia. Potrebujeme, aby stredné zdravotnícke školy mohli prijímať väčší počet uchádzačiek, pretože ich v nemocniciach bytostne potrebujeme,“ uviedol s tým, že pri novej nemocnici v Bratislave by teda malo stáť aj výučbové centrum.

Zvyšujúci sa záujem o stredné zdravotnícke školy potvrdzujú aj analytici RRZ. Prispelo k tomu podľa nich výrazné zvýšenie platov sestier, ktoré sa podobne ako u lekárov už dostali na úroveň v Česku.

Navrhujú otvoriť nové triedy na zdravotníckych školách v Trenčíne, Trnave, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach a Michalovciach.

LOZ prízvukuje aj výstavbu obytného komplexu pri novej nemocnici.

„Aby Bratislava získala nové sestry, je dôležité zabezpečiť im bývanie. Vo svete je trendom, že pri veľkých nemocniciach stavajú firemné byty pre personál. Ak sa má sestra zamestnať v bratislavskej nemocnici, má problém pri tom plate zabezpečiť si bývanie," spresnil Visolajský.

Dodal, že výstavbou novej nemocnice v Bratislave sa problém s nedostatkom zdravotníckych pracovníkov neznásobí, lebo nepribudne nemocnica navyše.