Francúzske hry okolo rumunských volieb. Brusel v akcii

Európska elita si v nedeľu na chvíľu vydýchla, za rumunského prezidenta bol zvolený proeurópsky, atlantický a proukrajinský liberál Nicušor Dan. Do druhého kola volieb pritom vstupoval s poriadnym hendikepom. Víťaz prvého kola, národný konzervatívec Simion získal 41 percent hlasov, zatiaľ čo Dan mal iba 21 percent. Ako sa mu podarilo tento náskok počas dvoch týždňov zvrátiť na konečných 54 percent proti Simionovým 46 percentám? A je skutočne dohrané? Podozrenia z volebných manipulácií sú závažné.

Hlas liberálneho establišmentu proti suverenistickej hrozbe

Kto je vlastne Dan? Nadaný matematik, ktorý v mladosti vyhrával medzinárodné matematické olympiády a v 90. rokoch študoval na prestížnych parížskych školách, sa po návrate domov venuje akademickej kariére, ktorú dopĺňa občianskym aktivizmom. Bojuje proti korupcii a developerským projektom v hlavnom meste.

Snaží sa vytvoriť liberálnu, proeurópsku alternatívu k tradičným, skorumpovaným politickým stranám, najmä sociálnodemokratickej PSD a pravicovým liberálom PNL, ktoré striedavo viedli koaličné vlády. Je v tomto ohľade protiváhou Simiona, ktorý sa voči tradičným stranám vymedzuje z národných pozícií.

Po viac ako desaťročí aktivizmu získava Dan dôveru Bukurešťanov a v roku 2020 sa stáva primátorom. Po tom, čo sa favoritom minuloročných prezidentských volieb stal národne orientovaný outsider Georgescu, a ústavný súd ich pod tlakom spravodajskej služby zrušil, sa v decembri vrhá do nového prezidentského zápasu ako proeurópsky outsider. Darí sa mu úplne vytlačiť liberálku Lasconiovú, ktorá sa mala v decembri stretnúť s Georgescom v druhom kole zrušených volieb, a stáva sa hlasom liberálneho establišmentu proti suverenistickej hrozbe.

Volebná aritmetika Danovho úspechu

Pokiaľ niekto veľmi chce, môže Danov raketový vzostup v druhom kole vysvetliť odkazom na volebnú aritmetiku. Do druhého kola sa dostal veľmi tesne, mal len o percento viac ako tretí kandidát Antonescu. Tohto bývalého predsedu Senátu v decembri do volieb nasadila liberálna PNL po tom, ako ich pôvodný kandidát v zrušených voľbách Ciuca zlyhal.

Dodajme, že práve PNL vtedajšieho prezidenta Iohannisa tajne financovala úspešnú TikTokovú kampaň Georgesca preto, aby oslabila Simiona, tým rozdelila suverenistické hlasy a vymietla cestu Ciucovi. Simiona síce v novembri oslabili, so 14 percentami skončil štvrtý, ale Ciuca sa nedostal cez 9 percent. A predovšetkým Georgescu bol úspešnejší ako čakali, prvé kolo vyhral a bol favoritom do finále. Vyplašený establišment obvinil z financovania kampane Rusov, čo bol hlavný argument pre zrušenie volieb.

Antonescu bol síce v máji úspešnejší ako Ciuca v novembri, ale finále mu o jedno percento utieklo. Jeho PNL potom do druhého kola podporila práve Dana. Okrem toho tu ešte boli voliči Victora Pontu. Keď tento bývalý premiér a niekdajší šéf PSD v prvom kole neuspel, nikoho do druhého kola nepodporil, ale netajil sa tým, že Simiona nepovažuje za vhodného kandidáta. Keby Dan k svojim 21 percentám z prvého kola pripočítal Antonescových 20 percent a Pontových 13 percent, bol by na 54 percentách, čo zodpovedá výsledku prezidentského finále.

Možno namietnuť, že presuny voličskej podpory sa takto sčítať nedajú. Voliči nie sú roboti, ktorí by sa ako blok presúvali od jedného kandidáta k druhému. V prospech Dana však hovoria dve skutočnosti. Mohol do druhého kola očakávať príliv nových voličov, ktorí pôvodne volili niekoho iného; okrem voličov Antonesca a Pontu tu boli aj ďalší.

Naopak, Simion, ktorý po vyradení Georgesca nemal u suverenistických voličov žiadnu konkurenciu, sa výsledkom prvého kola priblížil svojmu voličskému potenciálu. Svoju úlohu zohralo aj to, že vyplašení liberáli vybičovali voličov k účasti v druhom kole, vzrástla z 53 percent na 65 percent.

Bruselská hra na istotu a legitimita volieb

Liberálny establišment však robil aj iné veci, ktoré idú za rámec pravidiel a vedú k pochybnostiam o legitimite rumunských prezidentských volieb. Zásadná výhrada samozrejme smeruje k neúčasti favorita volieb Calina Georgesca, ktorý bol vylúčený z pochybných dôvodov. Nech by bol zvolený ktokoľvek, jeho legitimita by bola pochybná.

Simion kandidoval s podporou Georgesca, ale v zahraničnej politike mal menej radikálny program, kompatibilný s tým, čo hovoria európski národní konzervatívci ako Meloniová či Kaczynski. Podobne ako oni sa hlási k atlantizmu a je ochotný podporiť pokračovanie vojny na Ukrajine, aj keď trumpovským spôsobom, v štýle - nech za to Kyjev riadne zaplatí. Z hľadiska Bruselu nepredstavoval Simion spojencov, ale hrozbu, ale hrozbu, s ktorou sa dá dohodnúť.

Ale Brusel sa pravdepodobne dohovárať nechcel, európska elita hrala na istotu. Kľúčovej roly sa ujalo Francúzsko. K Rumunsku má osobitný vzťah, vychádzajúci z kultúrnej blízkosti zdieľaného románskeho jazyka. Paríž preto vidí Rumunsko ako jednu z mála východoeurópskych krajín, v ktorej má šancu sa presadiť vedľa Američanov, Nemcov či Rakúšanov. Ekonomicky síce medzi týmito hráčmi v Rumunsku nijako nevyčnieva, ale rozvíja aktívnu verejnú a kultúrnu diplomaciu a od začiatku vojny na Ukrajine tam udržuje cez 1500 francúzskych vojakov.

Čo všetko Macronova vláda v Rumunsku podnikla na záchranu bruselského vplyvu zostáva za scénou. Pár faktov však prebleskuje. Keď volebná komisia v marci rozhodovala o Georgescovom vyradení, vydal sa francúzsky veľvyslanec v Bukurešti za predsedom ústavného súdu, aby sa zhodli na nutnosti brániť demokratické inštitúcie pred populizmom.

Šéf siete Telegram Pavel Durov zverejnil v nedeľu informáciu, že významný európsky predstaviteľ ho žiadal o cenzúru príspevkov priaznivcov Georgesca a Simiona. Neskôr upresnil, že išlo o šéfa francúzskej rozviedky Nicolasa Lernera. Durov odmietol, ale čo ostatné siete a médiá? Iste nebol jediný, za ktorým prišli.

A potom samotný Dan. Simion veľmi nepreháňal, keď ho označoval za Macronovho kandidáta. Nielenže vo Francúzsku vyštudoval, ale keď sa vrátil, tak v Bukurešti zakladá rovnomennú analógiu parížskej elitnej Ecole normale superieure, jeho životná partnerka pracuje ako manažérka v Renaulte. Je možné, že o kandidatúre sa v decembri rozhodol sám. Ale do jeho prepočtu šancí mohla vstúpiť aj podpora Francúzska.

Zasahovanie, manipulácie a mŕtve duše

Simion sa po počiatočnom váhaní nakoniec rozhodol, že voľby napadne na súde. Poukazuje na zahraničné zasahovanie, Durov je pripravený vypovedať, ale aj na manipuláciu so sociálnymi sieťami, volebné zoznamy obsahujúce údajne stotisíc mŕtvych duší a manipuláciu s hlasmi v Moldavsku. Medzi zahraničnými Rumunmi vyhrával na plnej čiare, ak by bolo na diaspóre, zvíťazil by už v prvom kole so 60 percentami hlasov; zahraniční Rumuni asi nechcú, aby doma zavládli západoeurópske poriadky.

Ale v Moldavsku nejde o skutočnú diaspóru. Pol milióna Moldavcov má aj rumunské občianstvo, môžu teda voliť, čo bol pre Simiona dvojaký problém. V Moldavsku nie je pre svoje šovinistické výroky obľúbený, má dokonca zakázaný vstup do krajiny. Navyše si tam miestna probruselská elita vie voľby organizovať tak, aby dopadli podľa jej predstáv. Minulý rok to predviedli, keď probruselská prezidentka Sandu získala ďalší mandát.

Simion chápe, že so svojím protestom pred rumunskými inštitúciami, ktoré na základe myšlienok eliminovali Georgesca, nemá veľké šance na úspech. Avšak počas súdneho konania sa môžu objaviť dôkazy, ktoré osvetlia, čo všetko sa v Rumunsku v posledných niekoľkých mesiacoch stalo. Rumunská demokracia je zrejme nenávratne poškodená, ak sa však dozvieme prečo a ako, budeme vedieť lepšie čeliť podobným scenárom inde v Európe.