Augustínova matka bola kresťanka, otec pohan, on sám sa dal pokrstiť až ako dospelý svätým Ambrózom v Miláne. Potom bol biskupom v meste Hippo, kde okolo seba zhromažďuje skupinu kňazov a zároveň píše pravidlá pre ženy, ktoré tiež chceli viesť spoločný duchovný život. Tak vznikla rehoľa svätého Augustína.
Postupne sa v augustiniánskom ráde vytvárajú komunity mníšske, ako aj kanonické. Nový pápež Lev bol generálnym predstaveným augustiniánsko-kanonického rádu. Tento rád budoval svoje oporné body predovšetkým v období vrcholného stredoveku, aj v Česku: kláštor svätého Tomáša v Prahe, kláštor v Roudnici založený otcom vlasti Karolom IV., kláštor na starom Brne – domov opáta Mendela i hudobného skladateľa Střížkovského, ktorý bol priateľom Janáčka. Moje stretnutie s pápežom sa pred dvanástimi rokmi uskutočnilo v augustiniánskom kláštore Svätá Dobrotivá [kláštor pri Beroune, pozn. red.], ktorý sa v 50. rokoch premenil na internačný tábor PTP [pomocné technické prápory vtedajšej československej armády, pozn. red.] .
A čím sa augustiniáni líšia od iných rádov, napríklad od vašich dominikánov?
Oba rády majú rovnakú rehoľu, augustiniánsku. Je totiž koncipovaná dosť široko, a tým je aj dôležitá. Na nej stavali okrem nás aj premonštráti a ďalší. V tejto reholi je obsiahnutá zásada jednoduchosti, celibátu. Určitou špecialitou augustiniánov bola od začiatku horlivosť, s akou sa venovali štúdiu spisov svätého Augustína. Erasmus Rotterdamský bol augustinián – a, samozrejme, pôvodne aj Martin Luther.
Sú akademickejší ako iné rády?
To sa nedá takto jednoznačne povedať. Ako protiklad by sme mohli uviesť benediktínsku tradíciu ako tradíciu kultivácie: Ora et labora, modli sa a pracuj. Ale aj benediktíni popri tom študovali, prepisovali rukopisy. Ak je pre mňa na augustiniánoch niečo jedinečné, tak je to definícia pravdy od svätého Augustína. Tá je podľa mňa typická aj pre dnešného pápeža: Pravda sa musí povedať tak, aby bola krásna, aby sa páčila. Aby človeka otvorila a aby ho dokázala pohnúť. Aby človek len nesedel a nehovoril: To je pekné. Ale aby išiel a konal.
Dominikáni tieto zásady nevyznávajú?
Áno, vyznávajú. Aj náš svätý Tomáš Akvinský stavia na Augustínovi. Rozdiel je v tom, že pre Augustína bol vrcholom Platón, takže aj augustiniáni mali sklon viac sa venovať duchovnej, abstraktnej kultúre, boli medzi nimi aj hudobníci a podobne. Mendel so svojím pestovaním hrachu bol skôr výnimkou. Vidno to aj na dnešnom pápežovi, ktorý bol pôvodne matematik. Dominikáni, a tu opäť spomínam Tomáša Akvinského, majú dlhú tradíciu, keď pri hľadaní Boha nielen čítame Bibliu, ale aj skúmame vesmír a prírodu. Františkáni zase kladú väčší dôraz na jednoduchosť života, robia prácu na okraji spoločnosti.
Existuje medzi rádmi konkurencia, nejaká priateľská rivalita?
Určite, konkurencia aj určité napätie. Známym je napätie medzi dominikánmi a jezuitmi, ktorí po svojom vzniku urobili krok späť k Platónovi. Jezuiti vznikli v 16. storočí, v storočí žoldnierov, kondotiérov, keď sa kládol veľký dôraz na schopnosť víťaziť, nie v čestnom boji, ale poraziť nepriateľa za každú cenu.
Nový pápež si zvolil meno Lev XIV. a údajne nadväzuje na Leva XIII. Ten bol pápežom so záujmom o sociálnu etiku, najznámejšia je encyklika Rerum novarum. Inak bol však dosť konzervatívny. Bude taký aj tento Lev?
Či existuje súvislosť, ktorú spomínate, to neviem, musel by som mať možnosť o tom s pápežom hovoriť. Dlhšie sme sa rozprávali, keď bol u nás v kláštore v Svätá Dobrotivá, teraz po voľbách vo Vatikáne sme sa len pozdravili.
Myslíte, že si pamätal Svätú Dobrotivú?
Pamätal, lebo v určitom zmysle to bol zážitok. Tam sme mu vysvetlili históriu okolo PTP a naše 50. roky. V Českej republike bol asi desaťkrát, zakladali tu – ako augustiniáni – niektoré medzinárodné komunity. Keď bol dvanásť rokov generálnym predstaveným rádu, sídlil v Ríme a, samozrejme, musel cestovať.
Ale k vašej otázke... Nevieme, čo všetko ho viedlo k tomu, že si vybral meno Lev. Čo napríklad pápež Lev Veľký? Ten bol v 5. storočí záchrancom Ríma pred Attilom Hunom a zakladateľom pápežstva v jeho inštitucionálnej podobe. Keď sa Lev Veľký vrátil späť do mesta z tej legendárnej polemiky s Attilom, v Ríme ho neprivítali volaním: Biskup. Volali: Ty si papa di Roma, ty si otec mesta! Čo má zaujímavé konotácie. Pápež František stále zdôrazňoval, že je biskupom Ríma, zatiaľ čo keď teraz máme Leva, čítam to ako zdôraznenie slova pápež, ktorý je až v druhom rade tiež biskupom Ríma. To, čo vám tu hovorím, sú moje hypotézy. Ale sú to hypotézy, ktoré som si nevymyslel. Hovoril som s členmi kardinálskeho zboru.
V čom si myslíte, že bude Lev iný ako František?
Odlišnosť bude určite v jednom ohľade. Tým, že František bol jezuita, mal určitú líniu rozhodovania. Jezuitský rád je svojím spôsobom armáda, pričom vo vojne sa nediskutuje, vo vojne sa rozkazuje. V jezuitskom ráde, keď hlasujú o generálnom predstavenom, hlasujú už o návrhu.
Naopak, keď sa teraz pápež Lev stretol na druhý deň s nami, teda so všetkými kardinálmi, nielen voliteľmi, hneď povedal: Pre mňa ste parlament a parlament sa musí stretávať. Za Františka bolo konzistórium [poradný zbor pápeža, pozn. red.] liturgickou slávnosťou. Pápež menoval kardinálov, odovzdal im biret a dekrét, podali sme si ruky a išli sme domov. Tým je aj dané, že za tých dvanásť Františkových rokov sme sa my dvaja málo poznali. Teraz by sa to malo zmeniť. Nový pápež na našom zasadnutí hovoril 35 minút, potom povedal: „Urobme si prestávku na obed a po ňom by som chcel počuť aj niektoré vaše pripomienky.“
A čoho sa týkali?
Jedna z prvých sa týkala vzťahov s Čínou. My totiž nepoznáme znenie zmluvy Vatikánu s Čínou, čo nie je dobré. V Číne podporujem kardinála Zena [Josef kardinál Zen Ze-kiun, bývalý biskup Hongkongu, pozn. red.], bol v Česku štyrikrát, vždy som s ním hovoril. On sa bráni proti tejto zmluve, hovorí: Bohoslužby sú v Číne povolené, ale až od osemnástich rokov, takže celá príprava detí sa aj tak deje nelegálne. Kňazi musia úradom poskytovať zoznam mien účastníkov bohoslužieb. Podľa niektorých svedectiev musí byť v modlitebni obraz Mao Ce-tunga.
Angažovanosť za katolíkov v Číne považujem za osobnú povinnosť po našich skúsenostiach s Pacem in terris, piatou kolónou, keď našu cirkev navonok nereprezentovali biskupi, ale niektorí duchovní vybraní komunistami. Títo ľudia – Plojharov tajomník Beneš, kanovník Drábek a ďalší – v 50. rokoch v Číne pomáhali zakladať Všečínský mierový zväz katolíkov a potom ešte niečo podobné pomáhali zakladať vo Vietname. V Číne rokuje štát dodnes primárne s týmto výborom, nie s biskupmi, nie s kardinálom Zenom.
Priznám sa, že ma nesmierne rozčúlilo, keď pápež František napísal čínskym katolíkom odporúčanie, aby – citujem – boli dobrými občanmi. Jeden z kardinálov teraz kritizoval tento postoj Vatikánu a Lev prikývol hlavou. Podľa mňa to bolo úplne jasné gesto.
Ďalšie otázky sa týkali napríklad toho, akú úlohu majú východné cirkvi, ktorých je v rímskej jurisdikcii 27, pri voľbe pápeža. Východné cirkvi by chceli byť viac zastúpené. František nevymenoval arcibiskupa Ševčuka z Kyjeva za kardinála. Oni sa poznali už z minulosti a medzi nimi bolo napätie. V Austrálii zasa František zase nevymenoval za kardinála arcibiskupa v Sydney, zato vymenoval za kardinála gréckokatolického biskupa, ktorý ten prišiel do Austrálie pred rokom a pol, to je taká disproporcia.
A čo Gaza a Ukrajina? František bol, aby som tak povedal, najvyšší „chcimír“.
Nový pápež verejne zopakoval Františkovo želanie mieru. Jasne sa však postavil na stranu Ukrajiny, odsúdil agresiu na Ukrajine a zdôraznil potrebu nastolenia spravodlivého mieru – čo bolo dôležité, pretože od pápeža Františka sme to doteraz nepočuli. Pápež František trpel utkvenou predstavou, akú majú v Latinskej Amerike s ich početnými malými vojnami, keď pápežskí splnomocnenci dohadujú prímerie.
Úprimne si myslel, že podobne dohodne mier Ruska s Ukrajinou. Kedysi napísal svoju doktorandskú prácu o Dostojevského Bratoch Karamazovcoch a domnieval sa, že pozná ruskú dušu. Ale zabudol, že Dostojevskij v tomto románe vytvoril aj postavu Veľkého inkvizítora, ktorý hlása, že katolícka cirkev je najväčším nepriateľom a úplne najväčším nepriateľom v katolíckej cirkvi je jezuita. Z ruského pohľadu teda takýto mier nemôže dosiahnuť pápež jezuita, musí to urobiť niekto iný.
Pokiaľ ide o Gazu, pápež Lev povedal: Zastaviť bombardovanie a umožniť humanitárnu pomoc – a prepustiť všetkých rukojemníkov. Ja teraz práve bojujem tu v Česku, aby z prosieb, v ktorých sa zastávame Gazy, nevypadli tí rukojemníci.
Cítite ako katolíci a kresťania nejakú zvláštnu povinnosť brať ohľad na palestínskych kresťanov? Latinský patriarchát v Jeruzaleme je veľmi kritický voči správaniu izraelskej armády, už rok a pol neustále volá do sveta o pomoc. Pápež František tiež kritizoval Izrael v posledných dvoch rokoch a pravidelne telefonoval kresťanom v Gaze alebo na Západnom brehu.
Poznám patriarchu Pizzaballu, ktorý sa po 7. októbri ponúkol ako rukojemník za prepustenie detí a mládeže. Áno, máme určitú povinnosť chrániť ich. Na druhej strane mám s nimi tiež skúsenosti. Chcel som kedysi vidieť slávnosť Povýšenia svätého Kríža, ktorá sa konala na severe Izraela pri hraniciach s Libanonom. Prišli sme tam predsedovia biskupských konferencií z Európy a hneď nás vtiahli do štrajku kresťanských škôl v Izraeli.
Vtedajší patriarcha Twal, Arab na moju otázku – kto okrem štátu Izrael, ktorý znášal 75 percent nákladov na školy, prispieva na prevádzku škôl, či napríklad palestínska autonómia, odpovedal: Nie, zvyšok platíme my, cirkev, takže aj vy. A ja: Nehnevajte sa, ale žijete v štáte Izrael a musíte sa zmieriť aj s tým, že máte určité povinnosti. Načo mi on odpovedal: Tak to by ste chceli, aby aj naši chlapci chodili na vojnu?
Nový pápež je z USA, hoci dlho pôsobil v Peru. František bol z Argentíny. Vedie iná perspektíva – Argentína a USA – k inému pohľadu na svet aj z Vatikánu?
Vo všeobecnosti má celá Latinská Amerika – ja to dobre poznám z medzinárodných dominikánskych stretnutí – k Spojeným štátom vzťah podobný tomu, aký sme mali my, nekomunisti v Československu k Sovietskemu zväzu. A pápež František sa narodil v Buenos Aires, hoci pochádzal z talianskej rodiny, ale k babičke, u ktorej vyrastal, chodili staré Talianky, všetko ženy, ktoré poznali Taliansko pred prvou svetovou vojnou.
Takže František, podľa môjho názoru, Európu nepoznal. Nový pápež Lev predsa len do svojich tridsiatich rokov žil v USA. Povedal by som, že jeho sociálne cítenie je viac dané históriou Chicaga. Nenarodil sa ani v New Yorku, ani nevyrastal vo Washingtone. V Chicagu videl komíny automobiliek. No a tie automobilky skončili s americkým Green Dealom...
Podľa mňa sa americký pohľad odrazí u pápeža aj v jeho ponímaní školstva. Bude klásť väčší dôraz na súkromné školstvo, v zmysle: Cirkev, nespoliehaj sa toľko na štátne školstvo, skôr sa spoliehaj na cirkevné, teda vlastné školy. A konečne bude mať za sebou aj určitú podporu Bieleho domu, čo podľa mňa ovplyvnilo aj jeho voľbu. Spomeňte si, že keď JD Vance nedávno vystúpil v Mníchove, jeho kritika nebola v prvom rade ekonomická, ale eticko-duchovná. Takmer nikto na ňu fakticky nereagoval, čo ma na tom najviac hnevalo. V tomto ohľade bude pápež cítiť, že ho americká administratíva podporí.
Mimochodom, prezident Trump, s ktorým som si vymenil jednu zdvorilostnú vetu, niečo ako: meno, funkcia a som z Českej republiky – má vzťah k našej krajine. Je absolútnou chybou ministra Lipavského a ďalších dištancovať sa ešte viac od Trumpovej rodiny.
Chápem správne, že v hlasoch, alebo všeobecne v sympatiách kardinálskeho zboru voči novému pápežovi sa bral ohľad aj na novú Trumpovu vládu?
Čiastočne áno. Súdim podľa seba (smiech). Trumpov dôraz na zdravý rozum, jeho odmietavý postoj k genderovej ideológii, k manželstvu pre všetkých, to nejako rezonuje.
Nový pápež nie je pokrokár?
Podľa môjho názoru nie je, nikdy do tej skupiny nepatril. Je veľmi slušný, vezmite si len to, koľkokrát poďakoval a vyzdvihoval svojho predchodcu. Čo pápež František neurobil, ten bol vyhranenejší. Ja sa osobne na Františka nemôžem sťažovať, vždy sme sa dohodli.
Ako by ste charakterizovali severoamerický katolicizmus, je iný?
Je trochu iný. Protestanti v USA stále prevládajú, nie sú však tak jednotne organizovaní, takže katolícka cirkev je síce menšinová, ale ako cirkev najväčšia. Katolíci museli cirkev v Amerike vybudovať sami, spočiatku bola voči nej značná averzia. Vznikol z toho sebavedomý, samostatný katolicizmus, dnes silne rozdelený. Pôvodne totiž katolíci, podobne ako ďalšie menšiny, volili demokratov, čo už dnes neplatí. Pokiaľ viem, niektorí členovia Trumpovej vlády patria do Opus Dei.
Dominik Duka (1943)
Narodil sa v Hradci Králové. Za kňaza bol vysvätený vo veku 27 rokov, pokým mu v roku 1975 neodobrali štátny súhlas. V rokoch 1981–82 bol väznený v Plzni na Boroch, zvyšok 80. rokov pracoval v Škode Plzeň. Stal sa provinciálom dominikánskeho rádu, po roku 1989 aj legálne. Od roku 1998 bo královohradecký biskup, v rokoch 2010 až 2022 potom pražský arcibiskup.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
