Rusko začalo vytvárať nárazníkovú zónu na hraniciach s Ukrajinou, oznámil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin na štvrtkovej operačnej porade s členmi vlády oznámil prijatie rozhodnutia o vytvorení nárazníkovej zóny pozdĺž hranice s Ukrajinou. Informovala o tom ruská tlačová agentúra TASS.

„Bolo prijaté rozhodnutie o vytvorení potrebnej bezpečnostnej ochrannej zóny pozdĺž hraníc. Naše ozbrojené sily tento problém v súčasnosti riešia,“ poznamenala hlava štátu.

Putin nešpecifikoval, kde presne sa má táto zóna nachádzať, a teda ani to, či bude vytvorená na súčasnom ruskom území alebo príde k okupácii pohraničného územia ukrajinskej Charkovskej, Sumskej a Černigovskej oblasti.

Putin vo štvrtok pri rovnakej príležitosti hovoril aj o „teroristických“ metódach ukrajinskej armády na spoločnej hranici. Tá si podľa neho v Rusku vyberá ciele, ktoré nemajú vojenskú hodnotu.

Podstatný je zrejme kontext

Viac pochopenia môže priniesť nedávne dianie. Putin sa totiž v utorok stretol s vedením obcí Kurskej oblasti, počas ktorého ho šéf Gluškovského okresu Pavlo Zolotaryov požiadal o vytvorenie nárazníkovej zóny v Sumskej oblasti. Putin sa opýtal, aká hlboká by mala byť táto nárazníková zóna, a Zolotarev vyhlásil, že Rusko by malo dobyť „aspoň Sumy (mesto)“ a naznačil, že Rusko by malo byť „väčšie“. Politikov citovala Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).

Podľa analytikov z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) Putin 20. mája odcestoval do Kurska a zorganizoval stretnutie s predstaviteľmi regiónu, pravdepodobne s cieľom zdôvodniť obnovené ruské plány na obsadenie mesta Sumy a nezákonnú anexiu Sumskej oblasti.

Západné a ukrajinské zdroje tiež informovali o tom, že ruská delegácia na ukrajinsko-ruských rokovaniach 16. mája v tureckom Istanbule pohrozila obsadením Sumskej oblasti s cieľom vytvoriť „bezpečnostnú zónu“.

V Sumskej oblasti, ktorá hraničí s Kurskou a Belgorodskou oblasťou Ruska, sa už dlho uskutočňujú aktívne boje. Ruské jednotky pravidelne ostreľujú osady v Sumskej oblasti delostrelectvom, útočia dronmi a zhadzujú letecké bomby.

Ukrajina: Nech je, ale na území Ruska

Na Putinove slová Ukrajina zareagovala po niekoľkých hodinách. Hovorca tamojšieho ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj uviedol, že táto zóna by sa mala nachádzať na území Ruska.

„Tieto slová jasne dokazujú, že je to Putin, je to Rusko, ktoré je teraz prekážkou mierového úsilia a je to práve na nich, na ktorých treba vyvíjať tlak všetkými formami, aby prinútili Rusko a Putina k mieru a úplnému a trvalému prímeriu,“ doplnil hovorca.

Nie je to nová myšlienka

Nie je to prvýkrát, keď Putin hovoril o riešení tohto druhu. V marci minulého roka na otázku, či považuje za potrebné obsadiť Charkovskú oblasť, z ktorej Ukrajina ostreľovala Rusko, Putin odpovedal, že ak budú útoky pokračovať, jeho krajina vytvorí z ďalšieho ukrajinského územia nárazníkovú zónu na obranu ruského územia. V tom čase to nazval „sanitárnou zónou“.

O „sanitárnej zóne“ hovoril aj v júni roku 2023 v súvislosti s ukrajinskými útokmi na ruskú Belgorodskú oblasť. Putin sa vyjadril, že ak budú údery pokračovať, Ruská federácia by mala zvážiť otázku vytvorenia takejto zóny na území Ukrajiny, aby sa ozbrojené sily nemohli dostať na cudzie územie.

Spomenul ju aj Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa ukrajinskej tlačovej agentúry UNIAN nedávno na tlačovej konferencii po stretnutí s takzvanou Koalíciou ochotných hovoril o myšlienke vytvorenia 15-kilometrovej ochrannej zóny. Podľa neho táto idea dnes nie je životaschopná. Prezident ubezpečil, že takúto myšlienku Ukrajine zatiaľ nikto oficiálne nepredložil.

Pripomeňme, že šírka nárazníkovej zóny je vo všeobecnosti individuálna a môže sa pohybovať od niekoľkých stoviek metrov (zvyčajne v mestskom prostredí) až po niekoľko kilometrov. Napríklad demilitarizovaná zóna medzi KĽDR a Južnou Kóreou je široká štyri kilometre.

Vyjadrenia šéfa Kremľa prichádzajú v kontexte novej vlny otepľovania vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré by mohli vyústiť do ďalších viacstranných mierových rokovaní. Ochotu hostiť ich vyjadril aj Vatikán.