Čo spraví vstup Ukrajiny do EÚ so slovenským agrosektorom? Odpoveď zatiaľ nemáme
Zatiaľ čo ukrajinskí producenti expandujú, slovenskí farmári zápasia s neistotou a slabou podporou. Bez jasného plánu a ochrany domácich hospodárov riskujeme, že potravinová sebestačnosť zostane len spomienkou.
Slovenské poľnohospodárstvo sa dlhodobo prepadá a potáca bez vízie rozvoja. Rôzne pokusy o jeho rozvoj s podporou európskych peňazí sa skôr minuli účinku, výsledkom čoho je chýbajúca infraštruktúra, malá konkurencia či časté korupčné škandály.
Za uplynulé tri dekády sme sa v potravinovej sebestačnosti prepadli na úroveň štyridsiatich percent.
Keď Únia pár mesiacov po začiatku vojny umožnila bez cla a kvót dovoz ukrajinských produktov do Európy, slovenské družstvá to takmer položilo.
Čo sa stane so slovenským agrosektorom, keď skôr či neskôr vstúpi Ukrajina do EÚ ako jedna z obilníc sveta? Máme plán, ako zvládnuť túto výzvu? Nie je už neskoro začať sa pripravovať na túto alternatívu?
Určité odpovede nájdeme v materiáli, ktorý predložil do pripomienkového konania vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas). V dokumente sa píše, že slovenský agrosektor bude čeliť konkurenčnému tlaku a bude musieť diverzifikovať svoje portfólio.
Zákaz dovozu už nebude riešením
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) ako najväčšia organizácia združujúca podnikateľov v agrosektore už teraz konštatuje, že prípadný vstup Ukrajiny do EÚ zásadným spôsobom ovplyvní fungovanie nášho agropotravinárstva, pretože výrazne zmení štruktúru trhov aj cenové aspekty.
„Ukrajina je obrovský štát a silná krajina v poľnohospodárskej a potravinárskej produkcii. Je to obilnica sveta,“ prízvukuje komora.
V porovnaní so Slovenskom má 22-násobne väčšiu rozlohu poľnohospodárskej pôdy a 24-násobne väčšiu plochu ornej pôdy.
Náš východný sused dlhodobo dosahuje podstatne vyššiu produkciu základných komodít. Napríklad v prípade pšenice mal v rokoch 2019 až 2021 takmer 14-násobne vyššiu produkciu ako my a aj počas vojny si udržiava násobne vyšší vývoz. Podobné trendy sú zreteľné aj pri kukurici, slnečnici či repke.
Nepriaznivé čísla sme v minulosti vyriešili zákazom dovozu vybraných komodít. Ak sa však Ukrajina stane členom EÚ, takéto opatrenie už nebude možné individuálne zavádzať.
Žito počas žatvy na poľnohospodárskom družstve Agro Voderady v Slovenskej Novej Vsi. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Komora preto v zásade nesúhlasí s konštatovaním a filozofiou vládneho materiálu, že „Slovensko musí včas identifikovať svoje komparatívne výhody a preorientovať časť svojej poľnohospodárskej produkcie na komodity s vyššou pridanou hodnotou,“ a žiada doplniť a upraviť tento materiál.
Podľa SPPK je v tejto súvislosti nevyhnutné, aby sa na úrovni EÚ iniciovalo zriadenie finančného programu na zvyšovanie konkurencieschopnosti producentov, ako je napríklad automatizácia, ale aj určitých kompenzácií nepriaznivých dosahov s plánovaným vstupom Ukrajiny do EÚ.
Slovensku vraj chýba hĺbková analýza vývoja sektora po prípadnom rozšírení Únie. Potrebujeme poznať produkčný potenciál krajiny, štruktúru a veľkosť agropotravinárskych podnikov, skladbu pestovaných plodín a najmä otázku konkurencieschopnosti.
„Budeme požadovať, aby ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo a predložilo na rokovanie vlády samostatný materiál, v ktorom bude podrobne vyhodnotený reálny vplyv integrácie Ukrajiny do EÚ na slovenský poľnohospodársky a potravinársky sektor,“ objasnila hovorkyňa SPPK Jana Holéciová s dôvetkom, že komunikácia na tému Ukrajiny je ešte len na začiatku a v najbližšom období očakávajú jej zintenzívnenie aj zo strany agrorezortu.
Ohrozí aj európske poľnohospodárske veľmoci
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) vníma zatiaľ len politické vyjadrenia o rozšírení členských štátov.
Upozorňuje, že úrodná pôda Ukrajiny má rozlohu zhruba tretiny vysoko úrodnej pôdy Európskej únie. „Je nespochybniteľné, že takýto veľký hráč v sektore bude veľký problém nielen pre našich, ale aj veľkých európskych poľnohospodárov,“ vysvetľuje Takáč.
Slovné spojenie ukrajinskí poľnohospodári označuje za nie úplne správne, keďže najväčší poľnohospodári v tejto krajine sú rôzne nadnárodné spoločnosti. Či už ide o americké, izraelské alebo saudskoarabské farmy. „Tieto spoločnosti nielenže obhospodarujú státisíce hektárov pôdy, oni ju aj vlastnia,“ dodáva šéf agrorezortu.
Za nevyhnutné preto považuje pri integrácii Ukrajiny nastaviť otázky priamych platieb pre poľnohospodárov, projektových výziev, ale hlavne to, ako bude celý agrosektor financovaný z rozpočtu EÚ.
Zamerať sa na zeleninu a ovocie
Slovensko zhruba na jednom milióne hektárov pestuje obilniny (veľkoobjemové plodiny) – pšenicu, jačmeň či kukuricu. Polovicu tejto produkcie sme vyvážali do západných štátov. Uvoľnením pravidiel zo strany Únie sme o tieto tradičné odbytištia prišli a nahradili nás ukrajinskí poľnohospodári, ktorým sme nedokázali konkurovať v cene.
Súčasné vedenie chce preto agrosektor viac špecializovať a nájsť našu konkurenčnú výhodu. „Osobne si myslím, že z pohľadu dobrých klimatických podmienok by sme sa mali viac zamerať na zeleninu, ovocie a živočíšnu výrobu,“ hovorí Takáč.
Intenzívnejšiu prípravu, respektíve preorientovania nášho poľnohospodárstva môže ohroziť nové programovacie obdobie pre agrosektor do roku 2029. Minister poukazuje na fakt, že jeho predchodcovia znížili objem financií pre budúce projektové výzvy z 1,8 miliardy eur na polovicu. „Prvé diskusie s poľnohospodármi v otázke Ukrajiny sme začali, ale sú len na začiatku,“ dodáva.
Šéf agrorezortu musí poľnohospodárom, potravinárom aj lesníkom oznámiť, ako sa budú pre nich vypisovať výzvy. „Očakávam výčitky, lebo výzvy, ktoré naplánovali moji predchodcovia, neviem zmeniť,“ konštatuje minister.
O určité veľké výzvy zrejme aj prídeme. „Neviem, či celá prvovýroba nemá len okolo 100 miliónov eur. Dobré časy z pohľadu financií už máme za sebou,“ hovorí.
Nevieme rozmýšľať o krok vpred
Zástupca mladých farmárov ASYF Marián Glovaťák podobne ako minister vidí možné riešenie po integrácii Ukrajiny v pretranformovaní slovenského poľnohospodárstva. „Ideálny stav je, aby naše odvetvie bolo špecializované a prinášalo širšiu paletu produktov,“ naznačuje odborník s dôvetkom, že farmári by si mali osvojiť myšlienku „z farmy na stôl“.
Je presvedčený, že produkcia špeciálnych plodín s vyššou pridanou hodnotou pomôže Slovensku zvládnuť náročné konkurenčné prostredie. Zo strany ministerstva mu však momentálne chýbajú konkrétne kroky, respektíve vypísanie nových schém.
Marián Glovaťák. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Okrem toho by nemala hrať rolu veľkosť poľnohospodára. „Pravidlá musia platiť rovnako pre všetkých. Napríklad pôda v správe Slovenského pozemkového fondu by mala byť prenajímaná tak, že má šancu dostať sa k nej každý farmár, a nie len vybraná skupina ľudí,“ konštatuje Glovaťák.
Kritizuje, že za tridsať rokov štátnosti sme sa v poľnohospodárstve nenaučili myslieť aj na to, čo bude zajtra.
Za stagnáciou nášho agrosektoru vidí aj ovplyvňovanie zo strany lobistov, hoci ich samotných nepovažuje za problém. "Dôležité je, aby si politici zo všetkých týchto lobistov racionálne vybrali, čo je správne pre krajinu, a nie pre nich," tvrdí zástupca farmárov.
Tlak väčších hráčov na trhu podľa jeho slov komplikuje systém v neprospech malých farmárov, čo už v zárodku ničí možné konkurenčné prostredie. "Je to základ posúvania celého sektora vpred. Priestor na to máme, aj potenciál,“ uzatvára Glovaťák.
