Stavbári čakajú po oživení útlm. Na nové diaľničné a železničné stavby si ešte počkáme

Za viac ako jeden a pol roka aktuálneho vedenia rezortu dopravy na čele s ministrom Jozefom Rážom (nominant Smeru) začali práce na niekoľkých nových veľkých či väčších stavbách dopravnej infraštruktúry. Je ich zatiaľ trinásť v hodnote nad desať miliónov eur, pričom majú zazmluvnené ceny v celkovom objeme takmer 900 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty.

„Rozostavať Slovensko sa úplne nepodarilo, ale aspoň sa podarilo zastaviť prepad a je perspektíva rastu,“ povedal pre Štandard prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik. Zareagoval tak na plány začať vo veľkom s novými stavbami diaľnic, ciest či s rekonštrukciou železničných tratí, ale aj na oživenie na stavebnom trhu začiatkom roka.

Nové rozostavané cesty, rekonštruované železnice

Z nových cestných projektov za necelých 300 miliónov eur bez DPH je vo výstavbe prvá etapa úseku rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, obchvaty Sabinova a Šale na cestách prvej triedy. Po uzavretí zmluvy a príprave začnú práce aj na druhej časti prvej etapy obchvatu Prievidze.

Deväť nových rozostavaných železničných stavieb stojí bezmála 600 miliónov eur bez DPH. Najväčšou z nich je modernizácia traťového úseku Poprad-Tatry – Vydrník za takmer 370 miliónov eur.

Vo výstavbe sú aj rekonštrukcia a elektrifikácia trate z Devínskej Novej Vsi k hranici s Rakúskom, obnova úsekov Hronský Beňadik – Nová Baňa, Margecany – Červená Skala, Nižná Myšľa – Ruskov, Bratislava-Nové Mesto – Ústredná nákladná stanica, ako aj Fiľakovo – Výhybňa Holiša, Levice – Veľké Kozmálovce či zvýšenie priepustnosti trate Bratislava-Rača – Leopoldov.

Nejaký čas potrvá, kým sa stavby rozbehnú naplno, ilustračná snímka. Foto: Erika Ďurčová/TASR

Komplikácie v obstarávaniach, nedostatočné odborné kapacity

„Snaha sa nedá uprieť, no limitujúcich podmienok, ktoré sa zatiaľ nepodarilo naplniť, je viacero,“ upozornil Kováčik, ktorý je aj viceprezidentom Európskej federácie stavebného priemyslu.

Ide napríklad o komplikácie vo verejných obstarávaniach či nedostatočné odborné kapacity. „Sme trpezliví, vnímame, že asi už nepadáme. Firmy sú naladené skôr optimistickejšie ako v minulosti,“ podotkol.

Po predchádzajúcom niekoľkoročnom kontinuálnom poklese stavebníctva označil tento rok zatiaľ za stabilizovaný, ale medzikvartálny pokles či nárast výkonov vzhľadom na dĺžku stavebného cyklu podľa neho nie je relevantný.

Dokončujú diaľnice zväčša z minulosti

Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pre Štandard uviedol, že novému vedeniu ministerstva dopravy a vláde sa zatiaľ nepodarilo naplniť programové vyhlásenie v oblasti železničnej a cestnej infraštruktúry. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podľa neho zväčša len dokončuje stavby z minulosti a jedinú, ktorú začali na R1 pri Banskej Bystrici, už vysúťažili predtým.

„Nemilo ma prekvapilo, že generálny riaditeľ NDS povedal, že bude rád, ak do septembra uzatvoria zmluvy na tri úseky D3 a v hre je ešte súťaž na D1 Turany – Hubová. Dokončíme zase to, čo našiel minister na stole a ak to bude do konca septembra, strácame ďalšiu stavebnú sezónu,“ podotkol odborník.

To podľa neho znamená, že ďalší rok bude v stavebníctve pokles, lebo nejaký čas potrvá, kým sa stavby rozbehnú naplno. „Nedá sa vôbec hovoriť o tom, že táto vláda rozostavala Slovensko. Dokončuje len to, čo predošlá nechala na stole,“ poznamenal Matej. NDS sa podľa neho musela vysporiadať s neľahkou situáciou na stavbách D1 Hubová – Ivachnová a Lietavská Lúčka – Dubná Skala.

„Pokiaľ nebudeme dlhodobo plánovať, nebudeme dodržiavať harmonogramy cestnej a železničnej infraštruktúry a kontinuálne napríklad robiť opravy mostov, ktoré sú v treťom, štvrtom stupni, tak sa nikam nepohneme,“ dodal.

Výstavba úseku D1 Hubová – Ivachnová. Foto: NDS (ndsas.sk)

Tendre na veľké stavby diaľnic a železníc

Ministerstvo dopravy a NDS očakávajú začiatok výstavby zvyšných troch úsekov D3 na Kysuciach a tunelového úseku D1 Turany – Hubová po ukončení verejných obstarávaní, ktoré trvajú od minulého roka, a uzavretí zmlúv s vybranými zhotoviteľmi. Okrem toho beží tender aj na stavbu rajeckého privádzača na D1 z Lietavskej Lúčky do Žiliny.

Do štádia začiatku výstavby by sa tak mali dostať zväčša v budúcom roku. Celkové odhadované náklady na výstavbu týchto diaľničných úsekov vrátane privádzača sú viac ako 2,6 miliardy eur bez dane.

Železnice Slovenskej republiky navyše začiatkom tohto roka vyhlásili súťaž na modernizáciu traťových úsekov Poprad-Tatry – Krompachy a Liptovský Hrádok – Paludza. Súhrnné predpokladané ceny oboch stavieb dosahujú takmer 1,5 miliardy eur bez dane.

Nádejný začiatok roka, výkony a tržby vzrástli

Po minuloročnom prepade stavebnej produkcie medziročne o päť percent pri objeme takmer 7,5 miliardy eur vyznel prvý tohtoročný štvrťrok priaznivo. Výkony sektora sa podľa Štatistického úradu SR zvýšili o 5,7 percenta na 1,5 miliardy eur.

Rozhodujúca nová výstavba posilnila o 3,4 percenta, opravy a údržba o 1,1 percenta. Objem výstavby budov podľa hovorkyne štatistikov Jany Morháčovej vzrástol o 0,6 percenta a prác na inžinierskych stavbách o 5,3 percenta. Slovenské firmy zároveň zintenzívnili práce v zahraničí skoro o 45 percent.

Tržby za vlastné výkony a tovar v stavebníctve v prvom kvartáli vzrástli medziročne o 14 percent. Ceny stavebných prác za štyri mesiace roka boli medziročne vyššie o 5,5 percenta a stavebných materiálov o 2,1 percenta.

Priemerná mesačná nominálna mzda v stavebnom sektore v prvom kvartáli dosiahla 1 074 eur. Medziročne vzrástla o 5,3 percenta, reálne po odrátaní inflácie o 2,3 percenta, no spomedzi odvetví hospodárstva patrila k najnižším. V stavebníctve zároveň bolo takmer 260-tisíc pracovníkov, medziročne ich ubudlo skoro päť percent.

Vývoj v stavebníctve formujú viaceré faktory, ilustračná snímka. Foto: NDS/FB

V očakávaní poklesu, kľúčová ekonomická stabilita

Stavbári sú v očakávaniach opatrní. Po zvýšení dane z pridanej hodnoty, pokračujúcom raste nákladov, ako aj cien stavebných prác a materiálov či dane z príjmov a zavedení transakčnej dane odhadujú, že výkony v tomto roku klesnú v priemere o 0,5 percenta.

Ako ukázala polročná analýza slovenského stavebníctva od analytickej spoločnosti CEEC Research, veľké stavebné firmy očakávajú stagnáciu, malé pokles cez percento. Do prieskumu, ktorého výsledky predstavili aj na stretnutí lídrov slovenského stavebníctva, sa zapojilo skoro 140 riaditeľov veľkých, stredných a malých stavebných a projektových spoločností pôsobiacich na Slovensku.

„V najbližších dvoch rokoch bude vývoj slovenského stavebníctva formovaný kombináciou viacerých faktorov. Kľúčovú úlohu zohrá hospodárska stabilita štátu,“ očakáva riaditeľ CEEC Research Michal Vacek.

Na druhej strane podľa neho prichádzajú pozitívne impulzy v podobe nového stavebného zákona a zákona o strategických investíciách. „Tie by mali zrýchliť povoľovacie procesy a podporiť rozvoj infraštruktúry,“ dodal.

Vyťažené kapacity, zákazky na desať mesiacov vopred

Očakávaný rast tržieb stavebných firiem v tomto roku by mal presiahnuť v priemere jedno percento, hoci výhľad odvetvia nie je veľmi dobrý. Vyťaženosť ich kapacít má v druhom polroku mierne vzrásť takmer na 90 percent.

Spoločnosti majú zazmluvnené zákazky na desať mesiacov vopred, čo im umožňuje lepšie zvládnuť ekonomické neistoty na trhu. Ceny stavebných materiálov budú naďalej rásť, podľa stavbárov v tomto roku to má byť o viac ako šesť percent.

Ceny materiálov významne závisia od nákladov najmä na energie. „Mnohé stavebné materiály, predovšetkým základné, sú veľmi náročné na energiu, ako cement, pálené tehly, minerálna vlna, polystyrén. To sú energeticky náročné výroby a pokiaľ cena energií je relatívne vysoká, aj cena materiálov ide hore,“ priblížil Kováčik.

Ceny práce výrazne rastú pre vyššie náklady a stavebníctvo nie je výnimkou. „To automaticky dvíha cenu práce, pretože sa zvyšujú odvody a daňové zaťaženie,“ povedal prezident ZSPS.

Pavol Kováčik (vľavo) a Michal Vacek. Foto: CEEC Research (ceec.eu)

Nedostatok pracovníkov pretrváva

Skoro 90 percent firiem pociťuje nedostatok pracovníkov najmä na robotníckych a technických miestach. Podobne je to v Európe pre starnutie ľudí, malý záujem mladých o remeselné profesie či odchod zahraničných pracovníkov do iných krajín.

Chýbajúci ľudia výrazne obmedzujú rozvoj stavebníctva, pričom bez zásadných opatrení sa tento problém môže prehlbovať. Podľa stavbárov by mala byť riešením reforma vzdelávania, napríklad podpora a modernizácia odbornej výuky, ako aj lepšie prepojenie škôl s praxou.

„Nedostatok pracovníkov pociťujeme pomerne intenzívne a bude to ešte horšie. Stavebné firmy si začínajú uvedomovať, že sa musia podstatne viac starať o budúcich absolventov aj v školskej príprave, na stredných odborných školách aj na vysokých školách,“ uviedol Kováčik.

Východiskom je podľa neho spolupráca firiem so školami, a tak získavať kvalifikovaných pracovníkov, prípadne zo zahraničia. „Potrebujeme kvalifikovaných remeselníkov, odborníkov na manažérske pozície, čiže rozpočtárov, stavbyvedúcich. Skôr je cesta zo zahraničia získavať mladých ľudí, ktorí prejdú vzdelávacím procesom na Slovensku, či už z Ukrajiny, Moldavska,“ ozrejmil šéf ZSPS.

Nejednoznačná dôvera k novému stavebnému zákonu

Viac ako polovica oslovených stavebných firiem očakáva, že nový stavebný zákon, ktorý je účinný dva mesiace, zrýchli do dvoch rokov získanie stavebného povolenia.

Štvrtina respondentov je zatiaľ skeptická a zvyšná štvrtina si nie je istá. To podľa analýzy ukazuje, že dôvera v efektívnosť stavebných zmien ešte nie je jednoznačná. Slovensko dlhodobo patrí ku krajinám s jedným z najpomalších stavebných konaní.

Samotný stavebný zákon podľa Kováčika nepomôže. Je to celý komplex problematiky, ktorá vplýva na stavebníctvo, napríklad zákony o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, o odpadoch alebo celé odpadové hospodárstvo či vplyvy energetiky nielen pri výstavbe budov, ale aj ich prevádzke.

Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva. Foto: CEEC Research (ceec.eu)

„To všetko vo väčšej, v menšej miere, priamo alebo nepriamo vplýva na to, aké budú podmienky, náklady na výstavbu, nielen investičné, ale aj prevádzkové,“ vysvetlil Kováčik. V neposlednom rade sú to ekonomické podmienky pre súkromných investorov, aj vzhľadom na neistotu, nejasnosť slovenskej ekonomiky a nutnosť prijatia ďalšieho konsolidačného balíčka.

„Privátny stavebný sektor čaká, ako sa bude ďalej ekonomika na Slovensku vyvíjať a podľa toho bude tok a miera investícií,“ dodal Kováčik. Viacero projektov, ktoré by investori mohli začať stavať, majú stavebné povolenie, ale vyčkávajú, čo bude so slovenskou ekonomikou a ako to ovplyvní investičné aktivity súkromného sektoru.