V niektorých prípadoch samotné modely AI fungujú na blockchaine, čo znamená, že každý krok ich činnosti od vstupu po výstup je plne transparentný a nemožno doň neoprávnene zasahovať. V iných prípadoch sa blockchain používa skôr ako koordinačná vrstva: na odmeňovanie prispievateľov, rozdeľovanie výpočtových úloh alebo na riadenie vývoja AI v čase. V každom prípade ide o nový spôsob financovania, správy a budovania umelej inteligencie – otvorenejší, rozptýlenejší a potenciálne aj demokratickejší.

Kapitálová nerovnováha 

Čísla sú ohromujúce. Spoločnosť Microsoft oznámila, že len za rok 2025 vynaloží 80 miliárd amerických dolárov na infraštruktúru súvisiacu s AI. Alphabet, materská spoločnosť Google, zas predpokladá investíciu vo výške 75 miliárd dolárov a spoločnosť Meta 65 miliárd dolárov.

Nejde len o investície, ale o digitálne zakotvenie. Hodnota startupov ako OpenAI a Anthropic sa odhaduje na 300 miliárd dolárov a 61,5 miliardy dolárov, pričom ich finančné rezervy dosahujú desiatky miliárd.

Na druhej strane sa pomaly presadzujú decentralizované projekty AI, ale stále fungujú na veľmi odlišnej finančnej úrovni. Render Network (RNDR) a Bittensor (TAO) dosiahli trhovú kapitalizáciu viac ako štyri miliardy dolárov, zatiaľ čo NEAR Protocol (NEAR) má hodnotu približne 3,4 miliardy dolárov a Fetch.ai (FET) takmer dve miliardy dolárov. Iné, napríklad SingularityNET (AGIX), sú oveľa menšie a ich hodnota sa blíži k úrovni 100 miliónov dolárov. Ich model financovania je postavený na tokenomike – motivačných systémoch, v rámci ktorých hodnotu určuje kombinácia užitočnosti, účasti a trhovej dynamiky.

Výpočtový výkon ako nové bojisko

Hrubý výpočtový výkon je palivom modernej umelej inteligencie. Veľkí poskytovatelia cloudu, ako napríklad Amazon (AWS), Microsoft (Azure), Google Cloud, už prostredníctvom svojej infraštruktúry ponúkajú desaťtisíce špičkových grafických procesorov (GPU). Takto funguje ChatGPT: je koordinovaný naprieč tisíckami čipov A100, pričom všetky sú prepájané výpočtovou chrbticou Azure. Títo technologickí giganti s obrovskou cloudovou infraštruktúrou nielen kupujú GPU, ale ich aj vyvíjajú s vlastnými AI čipmi, ktoré sú optimalizované na trénovanie vlastných modelov rýchlejšie a lacnejšie, než by to dokázal ktokoľvek iný.

Prístup k tomuto výpočtovému výkonu zostáva prísne kontrolovaný. Je drahý, prioritne určený pre veľkých podnikových zákazníkov a nadmerne odberaný. V ére umelej inteligencie je výpočtový výkon mocou, pretože čím viac údajov sa spracuje a čím rýchlejšie, tým väčšia je výhoda.

Decentralizované AI siete sa to snažia zmeniť. Namiesto spoliehania sa na centralizované cloudy chcú spojiť výpočtový výkon z globálne distribuovaných uzlov – otvorených komukoľvek a kdekoľvek.

Napríklad spoločnosť Render Network je lídrom v decentralizovanej infraštruktúre GPU. Pôvodne bola vytvorená pre špičkové 3D vykresľovanie, dnes však jej uzlová sieť dokáže poháňať trénovanie aj inferenciu umelej inteligencie vo veľkom rozsahu. Systém beží na Solane, čo zaručuje nízkonákladovú a vysokorýchlostnú distribúciu pracovnej záťaže.

Bittensor na to ide inou cestou: globálne trhovisko strojového učenia, v rámci ktorého sú uzly odmeňované tokenmi TAO za hodnotné príspevky. Systém zoraďuje účastníkov pomocou mechanizmu s názvom Proof of Intelligence (Dôkaz inteligencie), čím vytvára otvorený vzdelávací ekosystém založený na zásluhách. V tomto prípade sú to tréningové dáta umelej inteligencie, ktoré sú kolektívne odmeňované.

Protokol NEAR sa zasa stavia do pozície hlavnej opory toho, čo nazýva „používateľom vlastnenou umelou inteligenciou“. Nejde o AI model, ako napríklad ChatGPT, ale full-stack infraštruktúru navrhnutú pre vývojárov, ktorí vytvárajú decentralizované AI aplikácie. To zahŕňa nástroje na správu údajov, prístup k výpočtovému výkonu, overovanie tréningu a koordináciu AI agentov – všetko pritom riadia používatelia, nie korporácie. Cieľom je, aby výkonné služby umelej inteligencie boli rovnako otvorené a dostupné ako vytváranie inteligentných zmlúv.

Pokiaľ ide o Internet Computer (ICP), ten posúva model do extrému tým, že umožňuje, aby inferencia prebiehala priamo na blockchaine. Už len tým, ako je skoncipovaný, je transparentný a odolný voči cenzúre. Ukázalo sa však, že je stále obmedzený v rozsahu pre latenciu a chýbajúcu akceleráciu GPU.

Tieto systémy spoločne vytvárajú nový druh výpočtovej vrstvy, ktorá je distribuovaná, otvorená a poháňaná stimulmi. Technická výzva však zostáva obrovská. Technologickí giganti s obrovskou cloudovou infraštruktúrou stále dominujú v oblasti hrubého výkonu a kapitálu. Výsledky decentralizovanej AI zďaleka nedosahujú úroveň schopností jej centralizovanej verzie. Aspoň nateraz.

Pre rastúci počet tvorcov a mysliteľov však môže byť samotná existencia alternatívy tým najdôležitejším posunom zo všetkých.

Zhrnutie

Hŕstka veľkých technologických hráčov potichu získava budúcnosť umelej inteligencie – presne tak, ako predtým vyhľadávanie, cloudové služby a sociálne platformy. Centralizácia nie je jedinou cestou. Na priesečníku AI a blockchainu vznikajú nové systémy: otvorené, transparentné a navrhnuté tak, aby slúžili používateľom, nielen akcionárom. Tieto decentralizované alternatívy čelia reálnym obmedzeniam, ako je škálovanie, latencia či výpočtová kapacita. No zároveň ponúkajú čosi mocné: spôsob, ako čeliť monopolom nie reguláciou, ale prebudovaním. Vo svete, v ktorom inteligencia môže čoskoro riadiť všetko, nemusí byť rozdelenie jej kontroly len technickou možnosťou – môže predstavovať ochranu.