Keď sa budúcnosť stretáva s minulosťou

V technike sa objavuje nová vízia, ktorá je provokatívnou zmesou starobylej tradície a futuristických technológií: archeofuturizmus.

Archeofuturizmus, ktorý bol kedysi vyhradený pre intelektuálne salóny, sa dnes otvorene rozoberá medzi technologickými expertmi zo Silicon Valley a kryptolibertariánmi. Na tomto zaujímavom priesečníku sa algoritmy prelínajú s civilizačnou identitou a hierarchickými názormi. Marc Andreessen, spoluzakladateľ spoločnosti Andreessen Horowitz, ktorá sa zaoberá rizikovým kapitálom, nenápadne prikyvuje na tento tradicionalistický obrat, keď sa vysmieva „technokratickému sociálnemu inžinierstvu“ a obhajuje „večné princípy“ tvrdej práce a hierarchie, čím naznačuje svoju preferenciu pre istú podobu technoautoritárstva.

Významné osobnosti zo Silicon Valley, ako Elon Musk a Peter Thiel, čoraz viac zastávajú svetonázor, v ktorom pokročilé technológie slúžia archaickým hodnotám: autorite, identite, moci, tradícii a hierarchii. Neslávne známa technologická bro-kultúra v Silicon Valley môže byť skutočne chápaná ako priamy prejav tejto vízie, ktorá zdôrazňuje silné vodcovstvo a fyzickú zdatnosť, pričom prirodzene splýva s kryptomenami alebo umelou inteligenciou.

Toto zbližovanie ďalej radikalizujú myslitelia temného osvietenstva, hnutia, ktoré výslovne odmieta liberálnu demokraciu v prospech rigidnej hierarchie a technokratickej vlády elít. Osobnosti ako Curtis Yarvin preklenujú priepasť medzi archeofuturistickou nostalgiou a akceleračným realizmom a navrhujú budúcnosť, v ktorej nebude vládnuť konsenzus, ale algoritmická autorita a digitálne uchovávaná suverenita. Umelá inteligencia a kryptotechnológie z tohto pohľadu nie sú len nástrojmi, ale prostriedkami obnovy.

Faustovská dohoda

V centre ideologického posunu Silicon Valley stojí Curtis Yarvin, ktorého provokatívne texty kedysi kolovali iba medzi úzko profilovanými online komunitami. Jeho vplyv sa však dramaticky rozšíril. Prešiel od toho, že bol citovaný na neznámych technologických fórach, až po otvorené diskusie významných investorov rizikového kapitálu a podnikateľov. Predstavuje si budúcnosť, v ktorej demokracia ustúpi digitálnym monarchiám pod vedením generálnych riaditeľov – efektívnym hierarchickým systémom postaveným na identite, ktoré odrážajú práve to spojenie moci a technológií, po ktorom archeofuturizmus túži.

Peter Thiel sám priznáva, že čítal Yarvina, a podľa správy Vanity Fair z roku 2022 ho zakladateľ PayPalu osobitne hostil na súkromných stretnutiach vrátane večerí s vplyvnými konzervatívnymi darcami a technologickými investormi. Thielov spolupracovník Blake Masters verejne pochválil Yarvinovu prácu, čím posilnil jeho status mysliteľa, ktorého radikálne myšlienky získavajú skutočnú podporu medzi tými, ktorí ovplyvňujú budúcnosť technologického sveta.

Tento vplyv presahuje čisto intelektuálnu zvedavosť a preniká do reálnych politických odporúčaní. David Sacks, významný investor zo Silicon Valley a poradca Donalda Trumpa v kampani v roku 2024, údajne považoval Yarvinovu politickú teóriu za kľúčovú pre zásadnú zmenu amerického technologického riadenia. Podľa denníka Washington Post Sacks, označovaný za Trumpovho „cára AI a krypto“, začlenil do svojich strategických návrhov koncepty, ktoré úzko odrážajú Yarvinovu „CEO-monarchiu“.

Yarvinove ideologické stopy sa tak jasne vynárajú. Nové princípy aktívne formujú investície, politickú lojalitu a stratégie riadenia v Silicon Valley, pričom nenápadne začleňujú jeho víziu do technologickej krajiny budúcnosti.

AI a kryptomeny

V kóde je však zrada. Centralizačné tendencie umelej inteligencie predstavujú výzvu pre kultúrnu pluralitu, a tým aj pre tradičné vnímanie identity. Systémy AI, ktoré sa učia na rozsiahlych, všeobecných dátových súboroch, často splošťujú nuansy, zvýrazňujú dominantné naratívy a potláčajú tradície menšín. Kritici varujú pred algoritmickou homogenizáciou a znepokojivým javom digitálnej monokultúry. To je v priamom rozpore s archeofuturistickou víziou civilizačnej rozmanitosti, ktorej hlavným aspektom je identita. Ak sa umelá inteligencia stane ochrancom významu, hrozí, že budúcnosť riadená kódom bude zbavená identity, tradície a skutočnej rozmanitosti.

Kultúrna zaujatosť vo veľkých jazykových modeloch

Blockchain, naopak, umožňuje rozdielnosť. Projekty ako Heirloom využívajú decentralizované registre na zachovanie kultúrnej proveniencie a odolávanie inštitucionálnemu vymazávaniu. Tieto technológie umožňujú vznik mikrosuverenít – kultúrnych, náboženských či etnických –, ktoré prekvitajú mimo dosahu centralizovanej moci. Pre archeofuturistov je to úspech: high-tech infraštruktúra zachovávajúca low-tech lojalitu.

Vzhľadom na to, že archeofuturizmus získava na popularite spolu s obnovujúcimi sa diskusiami o identite a autonómii, vedúci predstavitelia technologického sektora môžu čoraz viac uprednostňovať decentralizované systémy pred skostnatenými platformami. Hoci AI predstavuje obrovský prísľub, nástroje ako ChatGPT majú ešte stále ťažkosti s odrážaním rozmanitých svetonázorov.

Štúdia publikovaná v časopise PNAS Nexus v roku 2024 odhalila, že výstupy z piatich populárnych veľkých jazykových modelov vrátane variantov GPT od OpenAI sa prevažne zhodujú so západnými kultúrnymi hodnotami, najmä s hodnotami z anglicky hovoriacich a protestantských európskych krajín. Naopak, technológie blockchain preukázali potenciál pri zachovaní kultúrneho dedičstva. Napríklad iniciatívy v Alžírsku využili blockchain na digitalizáciu a tokenizáciu kultúrnych artefaktov, čím sa zabezpečila integrita údajov a pôvod v rámci snahy o uchovanie dedičstva.

Balkanizácia civilizácie

Decentralizované technológie, najmä blockchainové iniciatívy, ako napríklad decentralizované autonómne organizácie alebo koncept „sieťových štátov“, hlboko rezonujú s archeofuturistickými víziami rozdrobenej spoločnosti. Balaji Srinivasan výslovne obhajuje rozpustenie tradičných národných štátov na početné mikrokomunity, ktoré sú poháňané kryptotechnológiami a podporované najmodernejšími technologickými platformami, pričom ich spája kultúrna príbuznosť.

To, čo sa v minulosti javilo ako čisto dystopické, by mohlo viesť k enklávam riadeným umelou inteligenciou a k digitálnemu feudalizmu, v ktorom by vedúci predstavitelia firiem mohli vládnuť s autoritou stredovekých pánov.

Toto nastávajúce zbližovanie politiky a technológií už naznačujú príklady zo skutočného sveta. Súkromné charterové mesto Prospera na ostrove Roatán v Hondurase značne upútalo pozornosť Silicon Valley. Uvedené mesto si kladie za cieľ fungovať autonómne prostredníctvom blockchainového riadenia a správy vedenej investormi. Rovnako aj navrhované inovačné zóny v Nevade by dovolili technologickým gigantom vytvárať samosprávne komunity, čím by firmy mohli úplne prepojiť oblasti bývania, hospodárstva a politického života.

Uvedené experimentálne projekty zdôrazňujú, ako sa hranica medzi podnikovým riadením a občianskou samosprávou rýchlo vytráca a potichu dláždi cestu k high-tech, ale zároveň tradičnej budúcnosti archeofuturizmu.

Ak sa archeofuturizmus skutočne zakorení vo vývoji technológií, výsledky by mohli dramaticky zmeniť spoločnosť. Elitné vrstvy by mohli využiť sledovanie prostredníctvom AI a ekonomiku založenú na blockchaine na upevnenie bezprecedentnej moci, čím by v podstate vytvorili high-tech feudalizmus. Iróniou je, táto budúcnosť odráža spoločenské štruktúry, proti ktorým sa zástancovia rovnostárskeho prístupu k umelej inteligencii vraj stavajú.

Archeofuturisti tvrdia, že takéto rozvrstvenie odráža „prirodzený“ poriadok, ktorý je nevyhnutný pre stabilitu spoločnosti, ale niektorí by mohli povedať, že ide o digitálne nevoľníctvo zahalené do jazyka archaickej ideológie. Napriek všetkým obavám nemožno nevidieť zvodnú príťažlivosť stability a poriadku, obzvlášť vo svete, ktorý sa čoraz viac javí ako chaotický a rozdrobený.

Zhrnutie

Spojenie starobylých tradícií a futuristickej umelej inteligencie v archeofuturizme nie je ani nevyhnutné, ani čisto dystopické, ale predstavuje mocnú ideologickú silu. Stupňujúce sa zbližovanie Silicon Valley s tradicionalistickými a spiatočníckymi filozofiami signalizuje transformačný, potenciálne nebezpečný obrat. Ak sa tým nebudeme zaoberať, AI nemusí oslobodiť ľudstvo. Namiesto toho môže spútať budúcnosť v reťaziach digitalizovanej tradície a vytvoriť éru, ktorú nebude určovať univerzálny pokrok, ale výlučná moc postavená na starovekých mýtoch a vyspelých strojoch.

Téma týždňa