Hajko o príčinách stagnácie: Popri dôchodcoch sme zabudli venovať pozornosť rodinám

"Súčasná vláda aj napriek obrovským problémom s verejnými financiami neplánuje nič meniť na svojich sociálnych balíčkoch pre obyvateľstvo a veľkú časť konsolidácie si tak budeme aj naďalej prejedať. S určitou dávkou odstupu by sme mohli konštatovať, že predvolebné sľuby politikov si urobili z ekonomiky Slovenska trhací kalendár," vraví poslanec Národnej rady SR za KDH Jozef Hajko.

Namiesto ekonomického rastu krajina podľa jeho slov stagnuje a víziu jej smerovania k budovaniu bohatstva a dobiehania životnej úrovne vyspelých krajín akosi nie je vidieť. Aké sú teda východiská smerom k prosperite krajiny a jej občanov?

V parlamente okrem postu poslanca zastávate aj pozíciu podpredsedu výboru pre hospodárstvo. Slovensko sa nachádza v nezávideniahodnej ekonomickej situácii a súčasná vláda z tejto situácie viní svojich predchodcov. Premiér pred pár dňami ohlásil, že s vyrovnaným rozpočtom sa môžeme rozlúčiť a prioritou vlády je hlavne dať verejné financie do normálneho stavu. Skúste nám opísať, prečo sa v takejto situácii nachádzame a ako sa to vôbec stalo. Má vôbec naša krajina nejaký ekonomický smer?

Nechcem byť pesimista hneď od začiatku, ale nie sme v dobrej situácii. Samozrejme, perspektíva vývoja našej krajiny tu je, ak vezmeme do úvahy dobré časy spred 20 rokov, keď bolo Slovensko ekonomickým tigrom. Myslím, že treba byť aj optimista a hľadieť na to, že sa niečo také ešte môže zopakovať.

Poďme k súčasnej situácii…

Tú by som ja rozdelil na tri oblasti. Tou prvou je situácia v spoločnosti. Spoločnosť nie je v dobrom stave, pretože vidíme, že je značne polarizovaná, a posledné dni či týždne nám ukazujú, že je polarizovaná čoraz viac a viac. Druhá je situácia v ekonomike, v rámci ktorej sa ozaj nenachádzame v dobrom stave. Máme veľké šťastie, že ekonomika nám ešte ako-tak rastie, ale už aj tieto odhady klesajú. A poslednou vecou je situácia samotného človeka, občana.

Ako to myslíte?

Vo výsledku životná úroveň nášho občana, keď to porovnáme s priemerom EÚ, už roky stagnuje. Čiže ak to porovnáme cez paritu kúpnej sily, tak priemerný Slovák dnes zarába reálne toľko, koľko zarábal pred 10 až 12 rokmi. Takže to sa veľmi nezmenilo a v tomto sa nevyvíjame.

A ako sa nám to mohlo stať?

Slovensko prestalo byť dostatočne atraktívne na podnikanie. Máme najvyššiu korporátnu daň z krajín V4 a zároveň nevieme efektívne využívať a čerpať eurofondy. Aktuálne z programového obdobia 2021 – 2027 sme zatiaľ vyčerpali len sedem percent, a to už sme v druhej polovici tohto obdobia. Podľa mňa je problém v tom, že eurofondy čerpáme z nesprávnej úrovne. Ak si zoberiem príklad z Poľska, ktoré polovicu eurofondov čerpá z regionálnej úrovne, ten rozdiel je jasne viditeľný. U nás všetky tieto prostriedky kontroluje vláda.

Prečo teda nevieme čerpať eurofondy? S čím je problém?

Viete, my sme sa stali totálnymi byrokratmi. Jednoducho ako keby sme nedokázali hospodáriť s prostriedkami, ktoré sa nám núkajú. Ako príklad uvediem jedného podnikateľa na Považí, ktorý mi povedal, že keď mal kontrolu z Európskej komisie, tak tí sa pozreli len na projekt a na budovu, či stojí. To bolo všetko. Keď však k nemu prišli kontrolóri zo slovenského ministerstva, tak merali všetko, dokonca aj okno, či nie je náhodou o centimeter dlhšie. Následne pri kontrolách zbytočne hľadáme problémy a postihujeme čerpateľov pokutami, respektíve požadovaním vrátenia peňazí.

Čo je potom výsledkom?

My si zbytočne vlastnými pravidlami odrádzame žiadateľov a ako keby samých seba šikanujeme a znepríjemňujeme si nezmyselne život pri čerpaní eurofondov. Keď si to dáme dohromady a zoberieme do úvahy aj nízku atraktívnosť Slovenska pre zahraničné investície, tak sme na úplnom chvoste spomedzi okolitých štátov. V skratke z toho vyplýva, že na Slovensku neinvestujeme, respektíve investujeme málo. Pritom by sme mali investovať do takých oblastí, ktoré by priniesli práve výroby s vyššou pridanou hodnotou. Tie prinesú väčšiu atraktívnosť pre zamestnancov a pochopiteľne aj vyššie príjmy pre obyvateľov.

Je problém inšpirovať sa Poľskom a zlepšiť takto čerpanie eurofondov na Slovensku?

Pozrite, bývalý minister – teraz predseda parlamentu [Richard Raši, pozn. red.] – vyhlási, že dáme na regióny miliardy eur. Áno, ale oni to majú stále pod dohľadom. Čiže tie kompetencie sa reálne nepresunú na samosprávy. Teda poľský model fungovania, v rámci ktorého štát deleguje na samosprávy, aby sa starali o čerpanie fondov a zároveň ich aj kontrolovali, tu nie je. U nás to funguje tak, že my (vláda) vám dáme eurofondy s láskavým povolením a budeme nad vami stáť. Slovensko opakuje stále tú istú chybu. Nechce sa zriecť svojich právomocí. Pritom decentralizácia by zjavne priniesla vyšší hospodársky rast, ako to vidíme u susedov. Aj oni pochopili, že kraje, mestá či dediny najlepšie vedia, čo potrebujú.

V ekonomických rebríčkoch sa naša krajina prepadáva, nehovoriac už aj o našich susedoch, ktorí sa nám pomaly, ale isto vzďaľujú. Priemerný plat vlani v Poľsku dosiahol úroveň približne dvetisíc eur, kým na Slovensku to bolo 1 524 eur. Máme tu zhruba 500-eurový rozdiel v platoch. Čím to je? Prečo politici nepristupujú zodpovedne k svojim občanom?

My sme skutočne z okolitých štátov na tom veľmi zle. A ešte strašnejšie je na tom to, že u nás máme mzdy nízke a pritom máme vysokú cenovú úroveň práce. Ak si zamestnávateľ naráta všetky náklady súvisiace so mzdou pre zamestnanca, tak Slovensko mu vychádza najdrahšie. Ignorujeme fakt, že jednoducho nemáme dobrú propodnikateľskú politiku. Máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, rozličné poplatky, k tomu prišli vyššie dane z príjmu a nastúpila nová daň z finančných transakcií. Toto všetko totálne škodí podnikateľskému prostrediu.

Vládu však dusia verejné financie...

Ja rozumiem potrebe ozdraviť verejné financie a som za to, aby sa ozdravili. Vláda však v tejto zložitej situácii ide opačným smerom. Namiesto toho, aby uvažovala nad tým, ako podporiť ekonomický rast krajiny, tak šklbeme z podnikateľského prostredia, koľko sa dá.

Ako z tohto kola von?

Obávam sa, že posledné vlády svojím nabádaním naučili ľudí, aby sa čím viac spoliehali na štát. Mám na mysli slová o tom, ako vám štát pomôže alebo vás zachráni. To zmýšľanie sa za poslednú dekádu rokov určite zmenilo a týka sa to najmä Ficových vlád. Avšak to, ako sa dostať von, je návrat k osvedčeným veciam, ktoré tu fungovali. Pre Slovensko by bolo správne vrátiť sa k modelu rovnej dane z príjmu.

Za najdôležitejšie považujeme totálne zjednodušiť náš daňový systém. Taktiež sa potrebujeme zamyslieť nad vysokým odvodovým zaťažením, ako aj nad naším nepružným pracovným právom. My jednoducho potrebujeme umožniť ľuďom, či už poberajú sociálne dávky, rodičovský príspevok, dôchodok, alebo ide o študentov, prístup na pracovný trh a zatraktívniť ich zamestnávanie.

Čo teda Slovensko potrebuje?

Dlhodobý plán a hospodársku politiku nastavenú na 15 až 20 rokov. Táto koncepcia by však mala vzísť ako konsenzus politických strán, aby sa v nej vedelo pokračovať. Kým toto Slovensko nebude mať, tak budeme stále nekoncepčne skackať hore-dole, čo sa v konečnom dôsledku pretaví do stavu, v akom sa nachádzame teraz.

Opakujem, našu krajinu dobehli politické sľuby a akoby kupovanie si sympatií voličov. A to nemá s ekonomikou nič spoločné. Žijeme v značne zdeformovanom prostredí, populizmus lomcuje spoločnosťou a na politickom trhu musíte nejakým spôsobom tých voličov oslovovať. Klamať by sme ich však nemali.

Aké politické sľuby máte na mysli?

Viete, napríklad politici dlhodobo zneužívajú tému starobných dôchodcov, pritom sme však úplne stratili pozornosť voči rodinám. Treba si uvedomiť, že dôchodky sa v mnohých štátoch zdaňujú, u nás nie. Preto pri zvažovaní, s akou náhradou odchádza človek z pracovného pomeru do dôchodku, treba porovnávať podiel priemerného dôchodku z čistej, nie z hrubej priemernej mzdy, ako sa to často mylne robí. A ten je na Slovensku podľa rozpočtovej rady až na štvorpätinovej úrovni.

Pozor, tým dôchodcom to úprimne doprajem, pretože mnohí si prežili aj minulý režim, odpracovali svoj produktívny vek pre túto krajinu, vychovali tu svoje deti a budovali našu spoločnosť. Oháňať sa tým však len politicky je nezodpovedné. Momentálne naše konsolidačné opatrenia reálne znižujú príjmy rodín. Zameranie sa na rodiny je vážna ekonomická vec, a keď sa tomu nebudeme venovať, tak nás to dobehne. A možno už aj dobieha, keďže sa nám rodí málo detí.

Váš predseda strany Milan Majerský nedávno v televíznej relácii odmietol možnosť koaličnej spolupráce s Progresívnym Slovenskom (PS), pokiaľ si zachová svoju progresívnu, LGBT a potratovú agendu. Na druhej strane PS s vami počíta možno ako s budúcim koaličným partnerom. Viete si reálne predstaviť, že by ste s nimi spolupracovali?

Ja sa nechcem vyhnúť odpovedi na túto otázku. My však chceme presadiť náš program a osloviť voliča tak, aby sme mali dostatočné percentá v parlamente. Nechceme hrať nejakú podradnú úlohu. Chceme ísť svojou vlastnou cestou. KDH je jasne hodnotovo ukotvené, PS je tiež nejako ukotvené. Naša strana je čitateľná 35 rokov. My nie sme ako poniektorí, ktorí sa hýbu podľa toho, akým smerom fúka vietor.

Slovensko je prevažne kresťanská krajina a nedá mi neopýtať sa vás, ako je možné, že rôzne strany vedia zjavne lepšie osloviť vášho potenciálneho voliča. Prečo je to tak?

Samozrejme, o voliča sa tu pochopiteľne bojuje. Ale už som vám to povedal, my nepreskakujeme, ideme si svojou vlastnou cestou. Možno sa to zdá až príliš konzervatívne a ťažkopádne, ale ja si myslím, že v tomto chaose, ktorý tu dnes máme, a v tej nevypočítateľnosti je kotva vždy dôležitá. Jednoducho KDH je tradičná strana so svojimi hodnotami a postojmi k náboženstvu. A keď ukazujeme na naše hodnoty, tak hovoríme napríklad o zodpovednosti jednotlivca, ak hovoríme o sociálnom systéme, tak tvrdíme, že musí pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú. My si nechceme uplácať voličov. Naše princípy nekolíšu.

Často zaznievajú výčitky, že ako strana sa neviete v určitých otázkach výraznejšie vyhraniť, a teda možno pôsobíte nečitateľne. Rozmýšľali ste nad tým?

Väčšinou to býva tak, že keď nie ste s nami, tak ste proti nám. My máme predstavu, ako by mala konzervatívna politika vyzerať, avšak nie každému to musí vyhovovať. Naším cieľom je byť konštruktívnou stranou. My skutočne chceme aj v tejto situácii predkladať svoje nápady, aj keď tu máme takúto vládu. Našich voličov môžeme presvedčiť iba tým, že náš konzervativizmus stojí na pevných hodnotách, ktoré máme nie päť, ale viac ako 30 rokov.