Len s touto podmienkou totiž hnutie návrh podporí, vyjadril sa nedávno jeho predseda. Majerský teraz hovorí, že jeho hnutie stále rokuje s vládou i koalíciou o zapracovaní aj ďalších svojich požiadaviek.
Vládny návrh novely ústavy bol schválený v 1. čítaní, no bez hlasov KDH. V 2. čítaní sú však potrebné, aby návrh prešiel s dvojtretinovou väčšinou. Predseda KDH Milan Majerský ide na to dobre. Ak by chcel potopiť vládny návrh, vybral by si pre vládnu koalíciu nesplniteľnú podmienku. Napr. zakotvenie SR v EÚ a NATO v ústave, čo bolo súčasťou návrhu KDH. Lenže je jasné, že Fico by takú tému nechcel otvárať, keď sa, žiaľ, snaží zapáčiť sa aj Putinovmu Rusku.
Náhradné materstvo ako vážna hrozba pre ľudskú dôstojnosť
Majerský si preto vybral realistickú podmienku, ktorá nie je nijaký extrém, obsahovo patrí k téme rodičovstva a biologických daností. Tak sa o nej vyjadril pred rokom aj pápež František, keď v dokumente Dignitas Infinita „označil chirurgické zákroky na zmenu biologického pohlavia a náhradné materstvo za vážnu hrozbu pre ľudskú dôstojnosť“. V tom čase o tejto téme debatoval aj Európsky parlament a 23. 4. 2024 prijal Smernicu o predchádzaní obchodovania s ľuďmi, boji proti nemu a ochrane detí, ktorá sa okrem iného zaoberá aj náhradným materstvom.
Podľa tejto smernice je každé tzv. náhradné materstvo považované za reprodukčné vykorisťovanie bez ohľadu na (ne)finančnú platbu alebo prijatú kompenzáciu a bez ohľadu na (ne)súhlas obchodovanej ženy. Táto definícia má byť transponovaná do právnych predpisov všetkých členských štátov EÚ, pričom vnútroštátne právne predpisy môžu byť prísnejšie ako smernica, ale nie menej prísne. Miriam Lexman, europoslankyňa za KDH, pripomína, že aj vďaka jej úsiliu sa podarilo surogátne materstvo na EÚ úrovni postaviť mimo zákon.
„Surogátne materstvo je biznis,“ hovorí Lexmann, „dieťa je v ňom objednaný tovar a prevzaté je len také, ktoré spĺňa podmienky (napríklad nenarodí sa s vážnym zdravotným problémom). Žena, ktorá ho vynosí, je dodávateľom. Môže byť vykorisťovaná na vynosenie detí pre 'objednávateľov', alebo donútená zúfalou finančnou situáciou. O tom, akou bolestnou realitou je tento medzinárodný biznis, svedčia odhalenia medzinárodných kriminalistov."
Pred pár rokmi boli medializované prípady z Prahy, kde kriminalisti identifikovali viacerých zahraničných objednávateľov, ktorí si prišli zapísať rodičovstvo na matriku spolu so surogátnou matkou z Ukrajiny. Istá ukrajinská klinika asistovanej reprodukcie takto obchádzala zákon, ktorý na Ukrajine síce surogáciu dovoľuje, ale vyžaduje potvrdenie od biologických rodičov, že nemohli otehotnieť. Na Ukrajine si môže cez surogáciu zadovážiť dieťa len manželský pár, nie jednotlivec.
Ukrajinské surogátne matky prišli porodiť do Čiech a tu nebol problém zapísať do rodného listu surogátnu matku ako matku a ako otca cudzinca, nie raz aj staršieho, ktorý si dieťa odniesol do svojej krajiny. Matka sa dieťaťa vzdala a podpísala otcovi plnomocenstvo rozhodovať o dieťati samostatne.
České média vystopovali konkrétne prípady, no mali ruky zviazané, lebo neexistuje žiadna právna norma, ktorá by takéto praktiky v ČR zakazovala. Takto je možné, že prišli k deťom či už homosexuáli, alebo aj pedofili. Keďže to české zákony nezakazujú, je to nateraz dovolené.
Ponuky na surogáciu sú smerované i k slovenským ženám už od 18 rokov. Niektoré slovenské kliniky asistovanej reprodukcie, ktoré sú vo vlastníctve bývalého českého premiéra slovenského pôvodu Andreja Babiša (vlastní celú sieť naprieč Európou), takéto služby ponúkajú svojim klientom doma i v zahraničí. Surogátne matky nemajú nárok na zisk (vzhľadom na európsku direktívu, ktorá zakazuje obchodovanie s ľudskými orgánmi), ale pripúšťa sa finančná kompenzácia za čas, príspevky na stravu, vitamíny, cvičenie atď. Takže žena napokon príde k peknému balíku peňazí, ak všetko ide dobre. Ak nie, môže skončiť bez peňazí a ešte aj so zdravotnými problémami.
Selekcia ľudských embryí v skúmavke
Podstatou celého biznisu je umelé vytvorenie ľudských embryí v skúmavke, z ktorých potom klinika implantuje do maternice surogátnej matky tie, ktoré vyhovujú požiadavkám objednávateľa. Nevhodné sa vyhodia, zvyšné sa v lepšom prípade zmrazia. Keď sa implantujú viaceré, maximálne tri, aby sa zvýšila šanca na uhniezdenie aspoň jedného, tak sa robí ešte tzv. embryo redukcia. To znamená, že sa umelým potratom zabijú vyvíjajúce sa embryá, za ktoré sa považuje človek do 8. týždňa tehotenstva. V tomto štádiu má už vyvinutú tvár, prsty na rukách i nohách.
A hoci v prenatálnom štádiu život dieťaťa závisí od surogátnej matky, ktorú si platia rodičia či už biologickí, alebo nebiologickí, teda takí, ktorí si objednali vytvorenie novej bytosti z pohlavných buniek donorov v skúmavke, ona (surogátna matka) nemá žiadne práva o ňom rozhodovať.
Dokonca v prípade zmeny názoru objednávateľov, môže byť na ňu vyvíjaný tlak, dať také dieťa zabiť umelým potratom, ak sa napr. zistí, že dieťa má vrodené postihnutie, alebo ho ona nemôže pre svoj vážny zdravotný dôvod donosiť. Dieťaťa sa hneď pri pôrode musí vzdať, no dieťa nie raz aj dni či týždne čaká na svojich objednávateľov, bez ohľadu na jeho potreby.
Mnohé európske krajiny zakazujú surogáciu: Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Švajčiarsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Španielsko, Nemecko či Poľsko. Aj v ďalších častiach sveta je surogácia zakázaná: Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty, Pakistán. Kanada, Nový Zéland, Brazília, India či Austrália zakazujú komerčné náhradné rodičovstvo.
V USA neexistuje federálna legislatíva, je teda na jednotlivých štátoch – niektoré to majú zakázané, iné to umožňujú. A v niektorých štátoch USA, tak ako aj v EÚ, efektívna legislatíva o náhradnom materstve stále chýba, presne ako u nás.
Náš zákon o rodine vylučuje surogáciu tým, že v par. 82 potvrdzuje, že „matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila“. Nasledujúci odsek dodáva, že „dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1, sú neplatné“. V prípade pochybností sa upravuje spôsob riešenia sporu. O ňom rozhoduje súd preskúmaním okolností pôrodu.
Lenže pôrod môže prebehnúť aj v Čechách alebo inde. Takejto možnosti chce KDH predchádzať, aby napríklad chudobné slovenské ženy neboli najímané ako náhradné matky na pôrod v zahraničí, čo bude treba presnejšie špecifikovať v zákone.
V princípe by vládna koalícia nemala mať s tým problém, keďže naše zákony to doma vylučujú. Aj u nás však žena môže porodiť a dať plné právo na zastupovanie otcovi, ktorý s dieťaťom odíde do zahraničia, pričom žena už dieťa nikdy neuvidí. Snáď KDH má premyslené ako to ošetriť aj v zákonoch, nielen v ústave, aby takáto situácia nenastala. Vtedy to bude zmysluplné a nielen deklaratórne, tzv. virtue signaling.
Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.