Definitívna okupácia? Izrael chce obsadiť tri štvrtiny rozlohy Pásma Gazy

Obranné sily Izraela (IDF) chcú do dvoch mesiacov obsadiť 75 percent územia Pásma Gazy, oznámilo v nedeľu velenie. Viac ako dva milióny Palestínčanov sa tak majú presunúť do existujúcej humanitárnej zóny al-Mawásí blízko hranice s Egyptom a do dvoch nových zón. Vyplýva to z oficiálnych armádnych dokumentov, ktoré získal denník Times of Israel.

Izrael 18. marca obnovil bojové operácie v palestínskej enkláve, čím jednostranne ukončil dvojmesačné prímerie s militantným hnutím Hamas. Po dvoch mesiacoch od skončenia prímeria a výmeny posledných živých rukojemníkov, unesených 7. októbra 2023 za palestínskych väzňov, sa akcie IDF opäť rozšírili po celom Pásme.

Od marca tiež Tel Aviv vyslal do Gazy ďalších päť divízií, čo v prepočte denníka Times of Israel predstavuje desaťtisíce vojakov. Cieľom je vrátenie zvyšných tiel rukojemníkov do Izraela, keďže vláda premiéra Benjamina Netanjahua ich návrat stanovila ako jeden z ústredných cieľov vojny.

Kabinet však za najvyššiu prioritu považuje totálnu porážku Hamasu vrátane jeho ozbrojeného krídla – Brigád Izz-ad-Dína Kassáma.

Vojenský tlak sa od konca prímeria stupňuje

Začiatkom apríla bol Netanjahu na štátnej návšteve Maďarska, pričom tamojší premiér Viktor Orbán odmietol vykonať zatykač Medzinárodného trestného súdu. Maďarská vláda dokonca v deň návštevy 3. apríla oznámila odstúpenie od Rímskeho štatútu, ktorý je zakladajúcim dokumentom súdu.

Na pozadí tejto návštevy ohlásil izraelský minister obrany Jisrael Katz, že IDF rozšíria „bezpečnostnú zónu“ hlboko do územia Gazy. Už vtedy tiež nariadil palestínskym civilistom presun do al-Mawásí, čo však u miestnych vyvolalo obavy. Zóna, ktorú IDF zriadili v decembri 2023, sa totiž niekoľkokrát stala terčom izraelského delostrelectva.

Z Katzovho vyhlásenia tiež nebolo jasné, akú rozlohu má bezpečnostné pásmo zaberať, ani akou formou ho budú IDF spravovať – či len vojenskou prítomnosťou, alebo jednostrannou anexiou. Tento krok totiž uskutočnili koncom minulého roka po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada v Golanských výšinách, pričom vtedy „na neurčito“ obsadili aj najvyšší vrch pohoria Antilibanon – horu Hermon.

Kde majú byť ďalšie humanitárne zóny

Ďalšími dvoma spomínanými zónami majú byť pás územia medzi mestami Dajr al-Baláh a táborom Nusajrát, v ktorom sa už v súčasnosti zdržiava takmer 80-tisíc ľudí. Vzdialenosť medzi mestom a táborom je približne päť kilometrov, rozloha Nusajrátu je asi 58,8 hektára.

Tretím miestom má byť centrum samotného mesta Gaza, kde podľa hodnotenia IDF môžu Palestínčania bývať v nebombardovaných domoch. Desaťtisíce ľudí sa počas prímeria vrátilo práve tam.

V zóne al-Mawásí žije podľa odhadov Times of Israel asi 700-tisíc ľudí, v centrálnej časti enklávy vrátane Nusajrátu 300- až 350-tisíc ľudí a v centre mesta Gaza takmer milión.

Obavy však vyvoláva tento krok aj v celkovom meradle. Hoci rozloha Pásma Gazy je porovnateľná s rozlohou mesta Bratislava [asi 370 štvorcových kilometrov, pozn. red.], na tomto malom území žije takmer 2,1 milióna ľudí, ako tvrdia posledné odhady OSN z konca roku 2024. Od prvého vstupu IDF v pozemnej operácii 27. októbra 2023 bolo tiež doteraz vnútorne vysídlených asi dva milióny ľudí.

Vysídľovanie a násilné presuny obyvateľstva spadajú pod definíciu „činov genocídy“ podľa Dohovoru OSN o predchádzaní a bránení genocídy z roku 1946. Niektoré agentúry medzinárodnej organizácie či ľudskoprávni aktivisti preto obviňujú Tel Aviv z genocídy Palestínčanov, čo Izrael dlhodobo odmieta.

Rovnako tak židovský štát odmieta označovanie režimu v Pásme Gazy termínom okupácia, keďže sa v roku 2006 vojská IDF jednostranne stiahli z enklávy s cieľom obnovenia tamojšej samosprávy. V roku 2006 vyhral tamojšie voľby Hamas, ktorý vyhnal predstaviteľov znepriateleného hnutia Fatah a ustanovil akúsi „vládu jednej strany“. Od toho roku sa voľby v Gaze nekonali.

OSN však za okupáciu považuje aj režim uzavretých hraníc, čo Tel Aviv nariadil po spomínanom stiahnutí vojsk z Gazy. Viaceré organizácie či médiá preto enklávu označovali ako „najväčšie väzenie pod holým nebom“.