Menej detí, viac problémov. Demografická bomba netiká len v Číne

Čína sa mení z továrne sveta na najrýchlejšie starnúcu spoločnosť. V máji 2025 upozornil čínsky vedecký magazín China CDC Weekly, že podľa jeho analýz by podiel obyvateľov vo veku 65 a viac rokov, mohol do roku 2050 prekročiť 30 percent. Oproti dnešku (15,2 percenta) by sa tak zdvojnásobil.

Súčasná miera plodnosti na úrovni 1,9 dieťaťa na ženu nestačí na náhradu populácie. Úbytok detí začal ešte počas politiky jedného dieťaťa (1980–2015) a dnes sa prejavuje rýchlejším poklesom produktívneho obyvateľstva než kedykoľvek predtým.

Vo februári 2025 vydal tamojší štatistický úrad správu o stabilite trhu práce. Hoci priemerná miera nezamestnanosti v mestách dosiahla vlani 5,1 percenta, čo je len o jednu desatinu viac než pred rokom, počet osôb v produktívnom veku klesol už tretí rok po sebe.

Zároveň sa podľa správy z mája 2025 priemerný vek migrantov na pracovisku zvýšil na viac ako 43 rokov a podiel pracovníkov nad 50 rokov sa priblížil k úrovni 32 percent. Aj keď úroveň nezamestnanosti neklesá dramaticky, zmenšujúca sa pracovná sila tlačí nahor mzdy a núti firmy presúvať výrobu do krajín s mladšou populáciou, ktorá je ochotná pracovať za nižšie mzdy - napríklad do Vietnamu.

Rovnako rastie tlak na dôchodkové systémy. Podľa dát agentúry Reuters z januára 2025 klesol počet narodených v Číne v roku 2024 na 9,5 milióna, pričom počet úmrtí presiahol 10 miliónov. Zvýšené náklady na starobné dôchodky, ktoré sa dostali na 6,3 percenta HDP, prekračujú fiškálne možnosti niektorých provincií. Podľa analýzy MarketWatch by sa dôchodkový fond mohol vyčerpať už do roku 2035.

Systém zdravotnej starostlivosti tiež čelí bezprecedentným výzvam. Správa China CDC Weekly z mája 2025 ukázala, že výdavky na chronické ochorenia starších pacientov vzrástli za posledných päť rokov o viac než 10 percent a tlak na nemocnice stúpol o 30 percent. Nedostatok geriatrických lekárov – iba 1,2 špecialistu na desaťtisíc starších obyvateľov v porovnaní so 4,5 v Japonsku – ešte zhoršuje situáciu. Navyše kapacity nie sú rovnomerne rozdelené medzi mestskými regiónmi a vidiekom.

Tieto negatívne čínske trendy však ovplyvňujú aj zvyšok sveta. Premietajú sa do dodávateľských reťazcov a obchodných tokov. Podľa Európskej obchodnej komory v Číne 12 percent európskych firiem už presunulo časť produkcie mimo Čínu do krajín ako India, Indonézia či Vietnam.

Čínska vláda reaguje politickými opatreniami zameranými na zvýšenie pôrodnosti a podporu automatizácie. Od roku 2021 povoľuje tri deti na rodinu, poskytuje dotácie na starostlivosť a zvýhodnené hypotéky, no miera plodnosti sa nezvýšila nad 1,9 dieťaťa na ženu. Investície do robotizácie vo výške 200 miliárd dolárov majú zmierniť nedostatok pracovnej sily, no malé a stredné podniky sa automatizácii vyhýbajú pre vysoké náklady.

Ak sa tieto trendy nezvrátia, podľa analýz Medzinárodného menového fondu by tempo rastu HDP mohlo do roku 2035 klesnúť pod tri percentá ročne. Naopak, stredný scenár počíta s čiastočnou automatizáciou a prilákaním pol milióna kvalifikovaných migrantov ročne, čo by mohlo udržať rast na úrovni 3,5 percenta.

Pre Slovensko a ďalšie krajiny sú negatívne trendy v Číne varovaním a signálom, že treba budovať dôchodkové a zdravotné systémy so značnou finančnou rezervou, teda tak, aby neboli v deficite. A zároveň diverzifikovať pracovnú silu cez “konštruktívne prisťahovalectvo” a automatizáciu. Analýzy z Číny totiž hovoria jasnou rečou - krajiny, ktoré zanedbajú demografickú udržateľnosť sa môžu dočkať hospodárskeho spomalenia.

To je aj slovenský príklad. Populácia starne mimoriadne rýchlym tempom – koncom decembra 2024 malo až 18,4 percenta Slovákov viac než 65 rokov. Na Slovensku teda máme, v porovnaní s Čínou, vyšší podiel starších ľudí a zároveň je Slovensko sociálnejší štát, keď je vláda k dôchodcom štedrejšia, čo ešte viac zaťažuje štátnu kasu. A ak sa v Číne obávajú dôsledkov demografickej krízy, Slováci by túto tému nemali obchádzať, ale poctivo pripravovať (zrejme aj bolestivé) riešenia.