Lucy Connollyová je britská opatrovateľka, ktorú pobúrilo pobodanie troch malých dievčatiek v Southporte. Pod vplyvom špekulácií, že za vraždami stojí nelegálny imigrant, nahnevane tvítovala nasledujúce:
„Hromadné deportácie ihneď, zapáliť všetky hotely plné tých bastardov a keď už ste v tom, vezmite so sebou aj zradnú vládu a politikov. Je mi fyzicky zle, keď viem, čo teraz budú musieť tieto rodiny znášať. Ak som preto rasistka, tak nech som.“ Tvít vydržal online ani nie štyri hodiny, kým ho zmazala. Medzitým sa však stihol rozšíriť, Connollyovú zatkla polícia a následne bola odsúdená na 31 mesiacov väzenia, z toho 40 percent – teda rok a pár dní – si musí natvrdo odsedieť vo väzení.
Jej prípad je zatiaľ posledným z dlhého radu afér, ktoré nútia Britov pýtať sa, či vôbec majú slobodu prejavu. Málokto obhajuje obsah tvítu Connollyovej, ale rok za mrežami a ďalší rok a pol v podmienke sa mnohým zdá príliš. Zvlášť ak zohľadníme, že spomínaná žena dovtedy nikdy nemala žiadne problémy s políciou a následne odsúdila nepokoje, ktoré vyvolal masaker v Southporte.
Ďalších príkladov stíhania za verejný prejav je celý rad. A prechádzajú celým politickým spektrom. V januári bol odsúdený muž za spálenie Koránu. Gary Lineker, bývalý futbalový reprezentant a následne športový komentátor, je vyšetrovaný políciou pre údajne antisemitský príspevok. Lineker sa v posledných mesiacoch angažuje v otázke Gazy. Za podporu terorizmu je stíhané nechutné hiphopové trio Kneecap. Predtým totiž vyjadrilo podporu Hizballáhu. Zaujímavé je, že trio Kneecap nedávno získalo grant od britského štátu. V žiadnom z týchto prípadov nejde o práve sympatické prejavy, ale nie je jasné, či sú natoľko závažné, aby do toho musela zasiahnuť polícia, nieto súdy.
Podľa časopisu Economist je v Británii každý deň zatknutých 30 ľudí za nevhodné online prejavy. Magazín Economist, založený v roku 1843 s cieľom brániť klasický liberalizmus, ku ktorému sa počíta aj sloboda prejavu, sa vo svojom nedávnom úvodníku vrátil v spomienkach do svojich dávnych začiatkov a postavil sa za amerického viceprezidenta JD Vancea. Economist rozhodne nie je protrumpovský, ale musel priznať, že na Vanceovej kritike obmedzovania slobody slova v Európe je veľa pravdy.
Podľa Economistu je situácia najhoršia v Maďarsku, „kde vláda zničila alebo kooptovala väčšinu nezávislých spravodajských médií“. Ale potom nasledujú Británia a Nemecko. A hoci sa o stave slobody médií v Maďarsku dá určite diskutovať, nedochádza tam k masovému potláčaniu vyjadrovania na sociálnych sieťach tak, ako práve v Nemecku a Británii.
Nemecký zákon zakazujúci urážanie politikov je podľa Economistu „paródiou“. V Británii je nezákonné správať sa online „urážlivo hrubo“, čo sa dá všemožne zneužiť. Nejde však len o tieto krajiny. „Zákony proti rúhaniu stále platia vo viac ako tucte európskych krajín. Na celom kontinente sú ‚nenávistné prejavy‘, ktoré je ťažké definovať, trestné, ale stále sa rozširujú a zahŕňajú nové skupiny. Vo Fínsku je nezákonné urážať náboženstvo, ale citovanie Písma môže byť tiež riskantné: jednu poslankyňu stíhali za zverejnenie biblického verša o homosexualite,“ sumarizuje situáciu časopis.
Tieto zákony pripravujú s dobrým úmyslom, vo viere, že obmedzenie niektorých prejavov upokojí situáciu v spoločnosti. Azda žiadna demokratická vláda nezaviedla tieto zákony s cieľom zásadne obmedziť občianske slobody, ale v mnohých prípadoch sa to deje. Polícia si takto získané právomoci cení a rada ich využíva. Aj preto, že hľadať urážlivý obsah na sieti X je oveľa jednoduchšie ako stíhať skutočne nebezpečných zločincov na uliciach.
Aj keď človek nie je zásadným zástancom slobody prejavu, tieto zákony by ho mali hlboko znepokojovať, pretože zjavne nevedú k spomínanému cieľu – upokojiť nálady v spoločnosti. V čase, keď sa zdá, že populisti sú jedinými obhajcami slobody prejavu, ich rôzne cenzúrne zákony podporujú, namiesto toho, aby pomáhali zmierniť ich vplyv.
„Zdá sa, že potláčanie slobody prejavu hrozbou trestného stíhania podporuje rozkol. Populisti prosperujú vďaka predstave, že ľudia nemôžu hovoriť, čo si skutočne myslia – tento názor teraz zdieľa viac ako 40 percent Britov a Nemcov,“ píše Economist.
„Ak zákon zakazuje urážať, vytvára tiež motiváciu pre ľudí, aby tvrdili, že ich niekto urazil, a využívali tak políciu na umlčanie kritikov alebo na vyrovnávanie si účtov so susedmi. Keď sú niektoré skupiny chránené zákonmi o nenávistných prejavoch, ale iné nie, ostatní majú dôvod požadovať ochranu tiež. Snaha potlačiť urážlivé slová tak môže vytvoriť ‚špirálu tabuizácie‘, v ktorej sa čoraz viac oblastí bude považovať za neprípustné. Čoskoro to sťaží verejnú diskusiu. Je ťažké viesť otvorenú a úprimnú diskusiu napríklad o imigrácii, ak sa jedna strana obáva, že vyjadrenie svojho názoru spôsobí návštevu polície,“ pokračuje britský magazín. Upozorňuje tiež, že tieto zákony diskreditujú západné demokracie vo svete, keď na ne môžu rôzne autokracie ako Čína alebo Rusko poukazovať ako na dôkaz ich údajného pokrytectva.
Bolo by dobré vypočuť radu Economistu, že „krajiny, kde takéto zneužívanie ešte nie je bežné, by sa mali poučiť z britského príkladu“, a nesnažiť sa tieto cenzúrne zákony zaviesť tiež. A keby zvyšok Európy vypočul ostatné rady.
Liberáli, v klasickom zmysle slova, by sa mali prestať báť slobody prejavu a nenechávať tento priestor najrôznejším populistom. Európa by mala prijať zákon na ochranu slobody prejavu v štýle prvého dodatku americkej ústavy, ktorý umožňuje takmer neobmedzenú slobodu prejavu s niekoľkými jasnými výnimkami, ako je detská pornografia a prezradenie utajovaných informácií. Ohováranie by malo byť iba občianskoprávnou otázkou, nie trestnou. Posledných niekoľko rokov sa javí, že obmedzovanie slobody slova je kontraproduktívne – nastal čas na zmenu kurzu.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.