Nie plyn, ale ropa je kľúčom k ruskej ekonomike

Autori tohto výroku zrejme myslia najmä na situáciu s ruským plynom, keďže okrem ropy a plynu nestál obchodný vzťah EÚ s Ruskom takmer za nič – konkrétne 0,6 percenta HDP a 4 percentá externého obchodu v roku 2020.

Akosi pri tom zabúdajú, že na ruský plyn nie sú žiadne sankcie a európske štáty ho môžu nakupovať čo im hrdlo ráči. Nakoniec to v prípade Slovenska platilo a platí. Veľkú väčšinu plynu v slovenských kotloch a sporákoch tvorí dodnes ruský potrubný plyn.

Problém je skôr vo fyzickej preprave, keďže tri zo štyroch plynovodov do Európy sú odstavené – jeden de facto zatvorili Poliaci, keď odmietli za plyn platiť v rubľoch namiesto v zmluvne dohodnutých eurách, druhý najskôr zaškrtilo Rusko („turbíny v údržbe“) a neskôr to niekto poistil („ukrajinskí dôstojníci na rybačke“) a tretí zatvorili tento rok Ukrajinci. Ide, samozrejme o plynovody Jamal, Nord Stream a Bratstvo.

Druhým omylom je, že sankcie Rusko nepocítilo. Na vrchole, teda na jar 2022, malo príjmy z exportu potrubného plynu cez 430 miliónov dolárov denne. Pred vypuknutím plynovej paniky, teda v januári 2022, dosahovali príjmy okolo 330 miliónov dolárov denne. V apríli roku 2025 im denne cinkne už len 52 miliónov dolárov.

Vynahradilo to LNG? Rusko mierne zvýšilo objem produkcie skvapalneného plynu a presmerovalo časť k európskym zákazníkom. Ale finančný zázrak to nebol ani omylom. V zime a na jar roku 2022 boli denné príjmy z predaja LNG okolo 100 miliónov dolárov za deň, dnes sú okolo 40 miliónov dolárov.

Porovnanie s rokom 2021 vychádza priaznivejšie, lebo denné príjmy z LNG dosahovali len okolo 20 miliónov dolárov. No oproti potrubnému trhu sú to drobné peniaze. Strata Gazpromu 19 miliárd eur za posledné dva roky hovorí sama za seba. A to porovnávame nominálne hodnoty, úprava o 30 percent kumulatívnej inflácie by misky váh ešte viac rozkolísala.

Pri ruských uhľovodíkoch však vždy platilo pravidlo: ropa je o peniazoch, plyn o vplyve. Čierne zlato bolo a je hlavným zdrojov príjmov ruskej ekonomiky. Dnes tvorí ropa a jej produkty 73 percent uhľovodíkových exportných tržieb oproti 16 percentám za plyn. A na rozdiel od plynu sú tieto príjmy stabilnejšie, keď z vrcholu v roku 2022 klesli len o tretinu.

Ceny ropy spadli od leta 2022 o 50 percent, no zároveň sa zúžil rozdiel medzi cenami ropy Brent a Urals. Na jar 2022 museli ruskí exportéri ponúkať zákazníkom zľavu až 35 dolárov za barel, no rozdiel postupne klesol na 10 dolárov. Zmenšovanie zľavy brzdilo vplyv globálneho poklesu cien ropy na ruské príjmy.

Ale nie navždy. Dáta z apríla ukazujú, že hoci bol v prípade tankerovej ruskej ropy medzimesačný nárast objemu o 3 percentá, príjmy z jej predaja poklesli o 14 percent. Urals sa dokonca na chvíľu pozrel pod 50 dolárov za barel, čo je ďaleko od rozpočtovaného pásma 60 až 70 dolárov. K poklesu dolárových cien sa pridalo aj posilnenie rubľa. Silnejšia mena je síce prejavom dôvery, no v prípade rozpočtu predstavuje problém, pretože znižuje rubľový príjem predaja. Aprílové výnosy z dane z minerálnych palív boli preto najnižšie od júla 2023.

Pokles cien však vrátil do hry nové spôsoby dopravy ropy. Západné tankery majú sankčný limit 60 dolárov. Cena hlboko pod touto hranicou preto umožňuje legálne využívať aj západné spoločnosti. To je skôr drobnosť v celkovom stave vecí.

Zaujímavejšie bude sledovať efekt poklesu cien na produkciu a trhové podiely. Najmä americkí a kanadskí producenti ropy z pieskov a bridlíc reagujú na zmeny ceny flexibilne a pri poklese cien zatvárajú drahé lokácie a obmedzujú investície do nových.

Ruským producentom by to umožnilo posilniť si trhové podiely, aj keď za cenu nižších príjmov. Vo vzorci však chýbajú producenti z Perzského zálivu. Ich produkčné náklady sú najnižšie a prípadný uvoľnený priestor môžu skúsiť zaplniť oni.

Ruskému rozpočtu to však môže byť jedno. Jediným spôsobom, ako vykryť klesajúci príjem, je zvýšiť zdanenie ťažobných spoločností na úkor ich investícií. To je krátkodobo možná, ale súčasne dlhodobo samozničujúca stratégia.