Nové dátové centrá pre umelú inteligenciu budujú americký Oracle aj taiwanský Foxconn

Firma Oracle, známa hlavne svojou databázovou technológiou a v ostatnom čase aj poskytovaním cloudových služieb, sa rozhodla prevádzkovať nové dátové centrum špecializované pre beh úloh AI.

Hlavným zákazníkom strediska, ktoré vybuduje v texaskom meste Abilene, bude OpenAI. Tá prevádzkuje snáď najznámejší systém umelej inteligencie ChatGPT.

Samotnými vlastníkmi lokality však budú spoločnosť Crusoe, zameriavajúca sa na AI centrá, a investičná firma Blue Owl Capital, ktoré získali na jeho financovanie 15 miliárd dolárov. Výstavba centra, kde vznikne osem nových budov, sa začala v júni minulého roku. Plnú prevádzku plánujú spustiť v polovici roka 2026.

Podobné zariadenie, teda dátové centrum určené pre umelú inteligenciu, vznikne aj na ostrove Taiwan, oznámil Young Liu, riaditeľ spoločnosti Foxconn, na ostatnom taiwanskom počítačovom veľtrhu Computex 2025. Malo by slúžiť zákazníkom tejto krajiny, kde okrem firmy Foxconn sídli aj najväčší výrobca mikročipov, spoločnosť TSMC.

Foxconn varuje pred zmenami spôsobenými AI

Zaujímavý kontrast spôsobuje vyjadrenie šéfa Foxconnu počas vystúpenia na tomto veľtrhu, kde upozorňoval na dôsledky spôsobené nasadzovaním umelej inteligencie.  

Práve spoločnosť Foxconn, ktorá má približne 40-percentný podiel na výrobe všetkej spotrebnej elektroniky vrátane telefónov pre Apple, dokáže relevantne hovoriť o výrobných procesoch a príslušnej pracovnej sile.

Liu varoval, že masívne používanie umelej inteligencie a robotiky zlikviduje pracovné miesta, ktoré sa dnes zapĺňajú imigráciou z nízko platených krajín aj presunom výroby do miest, kde je relatívne nízka mzdová úroveň.

Krajiny, ktoré sa spoliehajú na svoju „lacnotu“, budú čeliť výzvam. „Generatívna AI a robotika vyplnia prázdnotu,“ povedal. „To je príležitosť, ktorú vidím, keď sa krajina stane prosperujúcejšou - prácu s nízkym HDP bude vykonávať AI a robotika.“

Na druhej strane Liu predpokladá, že hoci 80 percent práce zvládne AI, na zvyšok budú potrební ľudskí experti. Aj im však bude asistovať umelá inteligencia; na takúto úlohu vyvíja Foxconn špeciálne upravený systém nazvaný FoxBrain, založený na kombinácii modelov Llama 3 a 4 od spoločnosti Meta, známej prevádzkovaním sociálnych sietí ako Facebook a Instagram.

Čipy dodá Nvidia

Informáciu o taiwanskom dátovom centre spomenul na veľtrhu Computex 2025 aj Jensen Huang, šéf spoločnosti Nvidia, kľúčového dodávateľa čipov pre beh úloh umelej inteligencie. Táto firma však momentálne čelí výzve, ako nahradiť výpadok príjmov z Číny.

Mikročip H20, špeciálne určený na to, aby „podliezol“ limity nadstavené americkými obmedzeniami po aprílovej zmene sankčnej politiky, podlieha rovnakým exportným licenciám ako výkonnejšie čipy zakázané už dávnejšie.

Trh čipov pre AI pre túto krajinu predstavuje až 50 miliárd dolárov. Tesne pred vydaním je preto nový mikročip, ktorý by aktuálne sankčné podmienky splniť mal.

Vychádza z grafického čipu určeného pre servery a miesto vysokovýkonnej pamäti HBM využíva „bežnejšie“ čipy GDDR7. Vzhľadom k jednoduchšej konštrukcii by preto mala poklesnúť aj jeho cena. Miesto 10- až 12-tisíc dolárovej sumy by zákazník mal zaplatiť iba 6 500 až 8 000 dolárov.       

Okrem toho vzniká hrozba konkurencie pre Nvidiu zo strany samotného autora umelej inteligencie ChatGPT, ktorý plánuje vyrábať na beh úloh AI vlastný čip.

Z tohto pohľadu sú investície Oracle a Foxconnu do mikročipov pre beh AI vítanou finančnou vzpruhou Nvidie. Len do texaského dátového centra prevádzkovaného firmou Oracle nakúpia karty s čipmi od Nvidie za 40 miliárd dolárov.

OpenAI pritom plánuje veľké dátové stredisko pre umelú inteligenciu aj v Abú Zabí. Na začiatku by malo obsahovať približne 500-tisíc čipov Nvidia s označením GB200, neskôr by tento počet mali navýšiť až na dva milióny.  

Spotreba energie ako jeden z limitov pre AI

Vysoký výpočtový výkon uzlov pre umelú inteligenciu vyžaduje aj nesmierne množstvo energie. Dátové stredisko v Spojených arabských emirátoch by v počiatočnej fáze malo odoberať asi jeden gigawatt, po dokončení by mali prítok elektriny zvýšiť na asi päť gigawattov.

Ešte kritickejším faktorom sú dodávky elektriny na ostrovnom Taiwane. Ten trpí problémami s energiou nielen preto, že drvivú väčšinu, teda skoro 82 percent, tvoria fosílne zdroje, ktoré musia importovať po mori zo zahraničia. Sú teda ohrozené napríklad búrlivými rozmarmi prírody, pre Taiwan dosť typickými, ale aj potenciálnou inváziou z pevninskej Číny.

Okrem toho je Taiwan domovom najvýznamnejšieho výrobcu mikročipov, spoločnosti TSMC, ktorý má na celkovej produkcii pokročilých čipov až 56-percentný podiel.

Výroba mikročipov s najmenšími rozmermi detailov je však nesmierne energeticky náročná práve pre nutnosť použitia extrémne ultrafialovej litografie na „kreslenie“ štruktúr na polovodič. Aj výroba čipov pre beh umelej inteligencie od Nvidie, ktoré vznikajú práve v TSMC, využíva tento postup.

Jeho celkovú spotrebu sto megawattov preto dosiahnu vo viacerých krokoch. Na začiatku vybudujú stredisko s príkonom dvadsať megawattov, neskôr pridajú ďalších štyridsať a v konečnej fáze pribudne opäť rovnaká hodnota. Dostatok dostupnej energie pritom ovplyvní aj výber lokality dátového strediska.  

Aj keď sa Young Liu vo svojom prejave s úsmevom vyjadril, že nechce používať slovo „nedostatok“, spomenul, že práve obmedzenie kritického zdroja, teda elektriny, limituje rozvoj dátového strediska určeného pre AI.

V Spojených štátoch nie je problém s energiou až taký akútny. Firma Microsoft, v ktorej dátových centrách primárne bežali umelé inteligencie OpenAI na začiatku, však bude musieť opäť spustiť vypnutú jadrovú elektráreň v mieste, kde susedný blok postihla najväčšia jadrová katastrofa v USA. Jej energia bude slúžiť na napájanie dátového centra.

Stredisko, ktoré bude prevádzkovať firma Oracle v americkom Texase, bude pritom po dokončení spotrebovávať až 1,2 gigawattu elektrického príkonu.